Hradištsko-opatovické letopisy
| Hradištsko-opatovické letopisy | |
|---|---|
| Anales Gradicenses – Opatovicenses | |
|
| |
| Pôvodný jazyk | latinčina |
| Krajina vydania | České kniežatstvo, kláštor Hradisko v Olomouci, neskôr Opatovice nad Labem |
| Dátum 1. vydania originálu | 12. storočie |
| Literárne obdobie | stredoveká literatúra |
| Literárny žáner | Anály |
Hradištsko-opatovické letopisy (lat. Anales Gradicenses – Opatovicenses) sú anály udalostí za roky 984 – 1145, ktoré vznikli v benediktínskom kláštore v Hradišti pri Olomouci koncom prvej polovice 12. storočia. Po odchode benediktínov z hradištského kláštora, ktorý prevzali premonštráti, ich pokračovaním boli Annales Opatovicenses z rokov 1146 – 1163 od opatovického benediktínskeho mnícha.[1]
Hradištské anály vychádzajú z diela nemeckého kronikára Ekkeharta, z Kosmovej kroniky a z diel Kosmových pokračovateľov. Hlavnou líniou análov sú udalosti spojené s oboma kláštormi, písané často subjektívnou formou s prídychom moravského vlastenectva. Ako prvé v českom dejepisectve prinášajú správu o pôsobení Cyrila a Metoda. Zachovaný je len nedokonalý opis z 12. storočia v Dvornej knižnici vo Viedni.[1]:263
Vydania latinského originálu[upraviť | upraviť zdroj]
Anály vyšli v diele B. Pitera Thesaurus v Brne 1762, v rámci Monumenta historica Boemiae III G. Dobnera v roku 1774, v Monumenta Germaniae historica ... Scriptores XVII A. Wattenbacha (s. 643 – 653) a vo Fontes Rerum Bohemicarum II (1875, s. 386 – 400).[1]:263
Veľká Morava a Uhorsko[upraviť | upraviť zdroj]
Anály obsahujú viacero záznamov týkajúcich sa Veľkej Moravy a Uhorska:
| Rok | Latinský text | Slovenský preklad |
|---|---|---|
| 894 | Ante cuius tempora Arnolfus Zvatopluk, filio suo, Moraviensium et Boemiensium a. d. 890 concessit ducatum. Hac ipsa tempestate Cyrillus et Methudius inventis Bulgarorum litteris verbum dei predicaverunt Moravicis. Eodem vero anno, quo dux Boemie prefatus Borivoi est baptizatus, Zvatopluk, predictus rex Moravie, monachus factus est in Zober quodam cenobio Pannonie, sed quot annis ibi vixerit, posteritas certitudinem non accepit. | Ešte predtým v roku 890 Arnulf odovzdal svojmu synovi Svätoplukovi[pozn. 1] vládu nad Moravanmi a Čechmi. Práve v tých časoch Cyril a Metod, vynašli písmo Bulharov, hlásali slovo Božie Moravanom. V tom istom roku, v ktorom bol pokrstený spomínaný vodca Čiech Bořivoj, sa Svätopluk, spomínaný moravský kráľ, stal mníchom na Zobore, istom kláštore v Panónii, ale koľko rokov tam žil, potomkovia nevedia. |
| 900 | A. d. 900 Arnolfus imperator obiit, moxque eodem anno Ungari morte illius audita collecto permagno exercitu Moravianorum gentem, quam illorum auxilio Arnolfus imperator sibi subdiderat, invadunt sibique vendicant. Baioariorum quoque fines occupant, castella diruunt, ecclesias igni consumunt, populos iugulant, et ut magis magisque timeantur, interfectorum sese sanguine potant. | Roku 900 zomrel cisár Arnulf a čoskoro potom, ako sa Maďari dopočuli o jeho smrti, zhromaždili veľmi veľké vojsko a napadli Moravanov, ktorých cisár Arnulf s ich pomocou pokoril, a podmanili si ich. Obsadili aj územia Bavorov, búrali hrady, pálili kostoly ohňom, škrtili ľudí a aby sa ich stále viac báli, pili krv zabitých. |
| 1028 | Hoc anno dux Bracizlaus magna cede Ungaros stravit, procedens de Moravia, et usque ad Strigoniam terram illorum vastavit. | V tomto roku knieža Břetislav postupujúc z Moravy veľmi porazil Uhrov a spustošil ich zem až po Ostrihom. |
| Bitka na Luckom poli: | ||
| 1116 | Anno 1116 bellum fuit inter Boemos et Ungaros, sed Boemis terga vertentibus Moravienses maxima cede prostraverunt Ungaros. Ea tempestate obiit Colomannus rex. | V roku 1116 došlo k vojne medzi Čechmi a Uhrami, keď Česi ukázali chrbát, Moravania pokorili Uhrov. V tých časoch umrel kráľ Koloman. |
| Bitka pri rieke Slaná: | ||
| 1132 | Inter principes Boemie et Polonie fides sacra et concordia est violata, utrimque dissensionis occasione interposita. Hinc dux Polonie Ungariam intravit, et discidium inter principes eius facere temptavit, nec, quod nequiter proposuit, ad effectum perducere valuit. At dux Boemie Poloniam intravit, et pro sua suique leviri iniuria in magna parte eandem incendio multoque interitu vastavit. | Bola porušená posvätná viera a súlad medzi českými a poľskými kniežatami, na oboch stranách sa objavil nesúlad. Preto knieža poľský vstúpil do Uhorska a pokúsil sa vytvoriť rozbroje medzi jeho vládcami, no nedokázal s ťažkosťami uskutočniť to, čo zamýšľal. Ale knieža český vstúpil do Poľska, a za ublíženie svojmu švagrovi zničil veľkú časť ohňom a pustošením. |
| 1141 | Anno 1141 Bela, rex Ungarorum, obiit. Cui filius eius in regnum successit. Wladizlaus, filius Zobezlai principis Boemie, aufugit de Boemia in Ungariam. | V roku 1141 zomrel uhorský kráľ Belo. Jeho syn sa stal jeho nástupcom v kráľovstve. Vladislav, syn Soběslava, českého kráľa, utiekol z Čiech do Uhorska. |
Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Ide o chybné stotožnenie Svätopluka s Arnulfovým synom lotrinským kráľom Zwentibolchom (Svätoplukom), ktorému bol Svätopluk kmotrom.[2]:252
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c 177. HRADIŠTSKO-OPATOVICKÉ LETOPISY. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 263 – 264.
- ↑ ANNALES GRADICENSES. LETOPISY HRADIŠTSKÉ. In: BARTOŇKOVÁ, Dagmar; HAVLÍK, Lubomír; MASAŘÍK, Zdeněk; VEČERKA, Radoslav. Magnae Moraviae Fontes Historici I. Praha-Brno : Státní pedagogické nakladatelství, 1964. 387 s. S. 252 – 253.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- SKUTIL, Jan. Anály hradišťsko-opatovické. Vlastivědný věstník moravský (Brno: Muzejní a vlastivědná společnost), 1996, roč. 48, čís. 4, s. 433 – 435.
- ŠRÁMEK, Josef. Letopisy Hradišťsko-opatovické a jejich místo v kulturních dějinách přemyslovského věku. Chrudimské vlastivědné listy 20, 2011, čís. 3, s. 12 – 14.
- ŠRÁMEK, Josef. Zamyšlení nad stránkami análů hradišťsko-opatovických. Poznámka na okraj jedné středověké památky ve světle současného bádání. Vlastivědný věstník moravský (Brno: Muzejní a vlastivědná společnost 63), 2011, čís. 4, s. 305 – 314.
- WIHODA, Martin. Anály hradišťsko-opatovické nebo První moravská kronika? Po stopách nekosmovského pojetí českých dějin. Morava a české národní vědomí od středověku po dnešek : sborník z konference Češi nebo Moravané? K vývoji národního vědomí na Moravě, konané dne 28. 2. 2001 v Brně (Brno: Matice moravská), 2001, s. 25-32.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Letopisy hradišťsko-opatovické na českej Wikipédii.