Kostol Najsvätejšej Trojice (Mošovce)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°54′40″S 18°53′12″V / 48,91111111°S 18,88666667°V / 48.91111111; 18.88666667
Kostol Najsvätejšej Trojice
Mosovce kostol 2009.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Turčianske Teplice
Obec Mošovce
Náboženstvo  
 - diecéza Biskupstvo Banská Bystrica
Súradnice 48°54′40″S 18°53′12″V / 48,91111111°S 18,88666667°V / 48.91111111; 18.88666667
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 603/1
 - dátum zápisu 26. 11. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Legenda kosciol.svg
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Church of the Holy Trinity in Mošovce
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kostol Najsvätejšej Trojice v Mošovciach patril v minulosti medzi najmonumentálnejšie sakrálne stavby v Turci.

História[upraviť | upraviť kód]

Pôvodný gotický kostol okolo r. 1910

Pôvodná gotická budova kostola pochádzala z prelomu 13. a 14. storočia. Veža ako významná dominanta mestečka plnila niekoľko úloh. Informačnú funkciu mali jej štyri zvony. Najväčší z nich – Obecný, bol uliaty v roku 1704 a vážil 900 kg, druhý sa nazýval Odschod, tretí Median a štvrtý, vážiaci 70 kg, niesol meno Umrláč. Samostatne bol v kostolnom múre umiestnený maličký zvon.

Veža pred kostolom bola postavená samostatne, situovaná pri hlavnom priečelí s orientáciou na západ a obdĺžnikovým pôdorysom s rozmermi 8,6 x 7,2 m. Výške 45 metrov musela byť prispôsobená aj hrúbka vežových stien, z ktorých tri boli hrubé 1,5 m a štvrtá bola spoločná s múrom kostola merajúcim 1,2 m. Podľa zvyšku vežovej steny môžeme túto hrúbku zistiť aj dnes. Základným stavebným materiálom bol opracovaný i neopracovaný kameň. Vežové nárožia boli zvýraznené kamennými kvádrami. Na vežu sa napájala nízka ihlanová strecha s pôvodnou šindľovou krytinou.

Asi v dvoch tretinách výšky sa nachádzali okná ukončené oblúkmi. Pod oknami na troch vežových stenách (južnej, západnej a severnej) boli umiestnené vežové hodiny. Predchodcom týchto hodín boli prastaré slnečné hodiny, umiestnené na južnej strane kostolného múru.

Novopostavený kostol r. 1913 pred zbúraním veže

Koncom 19. storočia bol kostol, vtedy už takmer 600-ročný, značne poškodený a ošarpaný. Keďže bol postavený na močaristej pôde, kamenná gotická klenba, hrubá približne 1,5 m začala na mnohých miestach pukať a to aj napriek tomu, že po stranách kostola ju zabezpečovali hrubé kamenné piliere.

Hrozilo preborenie klenby, preto bol na podnet vtedajšieho patróna cirkvigrófa Františka Révaiakostol asanovaný.

Na rozdiel od svojho predchodcu sa objekt nového neogotického kostola, ktorý vznikol na jeho mieste, staval iba 2 roky (1912-1913). Výstavba historizujúcej sakrálnej architektúry bola už blízka dnešným stavebným postupom. Aby sa zabezpečila stabilita kostola, postavili ho na hrubej betónovej platni. Pôdorysne je nový kostol posunutý oproti pôvodnému o niekoľko metrov juhovýchodným smerom, je trojloďový, s bočnou šesťuholníkovou vežou, ktorou vedie schodisko na chór.

Najskôr bola stará veža ponechaná v pôvodnom stave. Po preskúmaní veže sa však zistilo, že je šikmá – od zvislého smeru sa odkláňala 45 cm. Zo strachu pred možným zrútením sa 21. júna 1913 rozhodlo o zbúraní starej veže a o postavení novej, na ktorej výstavbu daroval gróf Révai 80 000 korún. Počas asanačných prác však začala pristavaná stena novostavby kostola pukať, preto sa musel vežový múr znovu postaviť až do výšky vrcholu strechy kostola. Tento múr stojí v symbióze s kostolom až podnes.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-11-09]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • BEŇOVSKÝ, J. a kol.: Mošovce v premenách času. Martin: Osveta, 1984. 304 s.
  • LIPPAN, M. a kol.: Mošovce. Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1971. 405 s.
  • REŤKOVSKÝ, P.: Turistický sprievodca po mošovských pamätihodnostiach. Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 2004. 36 s., ISBN 80-969156-0-6
  • TATÁR, J.: Mošovce v historickej, kultúrnej a prírodnej mozaike. Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 2003. 124 s., ISBN 80-968976-0-8
  • TATÁR, J.: Živý poklad (Povesti z Mošoviec). Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 1994. 64 s. ISBN 80-967232-0-0