Slávy dcera

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Slávy dcera (v modernej slovenčine: Slávy dcéra) je lyricko-epická skladba Jána Kollára napísaná biblickou češtinou. Skladá sa zo šiestich častí: Predspev (Předzpěv) a 5 spevov (každý pomenovaný podľa rieky/riek): 1. Sála, 2. Labe, Rén, Vltava 3. Dunaj 4. Lethe 5. Acheron.

Téma[upraviť | upraviť kód]

Celá skladba má dve hlavné témy: láska k vlasti a láska k milej. V Kollárovej Slávy dcére sa rovnako ako v Sládkovičovej Maríne objavuje básnikova múza. U Kollára je to Mína, inšpirovaná Friderikou Wilhelmínou Schmidtovou a u Sládkoviča Marína, jeho láska Mária Pischlová. Na rozdiel od Sládkoviča, dáva Kollár polovicu srdca vlasti a polovicu srdca Míne, Andrej Sládkovič spája lásku k vlasti s láskou k Maríne. Mína je vybájená dcéra bohyne Slávy (bohyňa Slovanov) a spĺňa ideál slovanskej devy. V diele môžeme nájsť aj ďalšie témy, a síce myšlienka všeslovanskej vzájomnosti, obraz utrpenia Slovanov, ponemčovanie slovanských kmeňov, oslava slobody.

Vydania[upraviť | upraviť kód]

Prvé vydanie vyšlo v roku 1824, malo 150 sonetov rozčlenených do 3 spevov. V roku 1832 vyšla nová verzia rozšírená na 615 sonetov rozčlenených v 5 spevoch. Túto verziu označil Kollár za úplnu. V roku 1845 vyšla Slávy dcéra, ktorá mala 622 sonetov. Vydanie z roku 1852, po smrti autora, malo až 645 sonetov.

Obsah[upraviť | upraviť kód]

Predspev[upraviť | upraviť kód]

Predspev je napísaný časomierou a skladá sa zo 106 veršov. Použité je v ňom elegické distichon (žalospevný dvojverš), ktoré vzniká striedaním pentametra a hexametra. Predspev mal 2 podoby. V tejto elégii je zakotvená myšlienka všeslovanskej vzájomnosti, obraz utrpenia Slovanov, ponemčovanie slovanských kmeňov, oslava slobody. Verše sú plné mladíckeho nadšenia z lásky a krásy. Na konci spevu sa lúči s Mínou:

"Aj, zde leží zem ta před okem mým slzy ronícím,
někdy kolébka, nyní národu mého rakev.
Stůj noho! posvátná místa jsou kamkoli kráčíš,
k obloze, Tatry synu, vznes se, vyvýše pohled,
neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku,
jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časům.
Však času ten horší je člověk, jenž berlu železnou
v těchto krajích na tvou, Slávie, šíji chopil.
Horší nežli divé války, hromů, ohně divější,
zaslepenec na své když zlobu plémě kydá."

1. spev – Sála[upraviť | upraviť kód]

Obsahuje väčšinou ľúbostné verše, ústrednou témou je láska ku Míne, ktorá spĺňa ideál slovanskej devy. Táto láska však nie je sebecká, ale je ohniskom lásky k národu. Básnik si tu kladie otázku, či miluje viac Mínu alebo svoju vlasť a odpovedá si, že polovicu srdca dá vlasti a druhú Míne.

2. spev – Labe, Rén, Vltava[upraviť | upraviť kód]

Básnik prechádza územím, kde žijú Slovania (Česi). Žiali nad tým, že krajina s takou minulosťou musí teraz prijímať rozkazy od iných (Nemcov), ale nevidí vinu len v Nemcoch, vyčíta Čechom pasivitu, vyzýva ich, aby bojovali za svoj národ. Spomína na Mínu so žiaľom, lebo je ďaleko.

3. spev – Dunaj[upraviť | upraviť kód]

Kollár prichádza na Slovensko ("kraj od Tatier po Tokaj"), kde prežil mladosť. Trpí, keď vidí biedu, krivdy, utrpenie. Znova ospevuje Mínu, ktorá sa mu zjavuje ako mŕtva. Túži zomrieť.

4. spev – Lethe[upraviť | upraviť kód]

Lethe – slovanské nebo

Do neho nechal básnik vchádzať vlastencov, hlavne spisovateľov. Sprevádza ho Mína, ktorá sa stala vílou, bola symbolom idey Slovanstva, spojením krásy, pravdy, citu.

5. spev – Acheron[upraviť | upraviť kód]

Acheron znamená v tomto speve slovanské peklo. Aj tu autora sprevádzala víla Mína. Sem Kollár posiela nepriateľov, odrodilcov a neprajníkov Slovanov.

Preklady[upraviť | upraviť kód]

Slávy dcéra bola preložená do viacerých jazykov, napr. angličtiny, nemčiny a polštiny. Slovenský preklad spravil Ľubomír Feldek a vyšiel v roku 1979.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]