Marína (Sládkovič)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Marína
Marína, spevy Andreja Sládkoviča[1]

Autor Andrej Sládkovič
Pôvodný jazyk slovenský
Krajina vydania Pešť, Uhorsko
Nakladateľstvo originálneho vydania Josef Beimel[1]
Dátum 1. vydania originálu 1846
Literárne obdobie Romantizmus
Literárny žáner Básnická skladba
Slovenské vydania knihy
Pamätná tabuľa na dome Márii Pischlovej s veršami z básne
Dom Maríny v centre Banskej Štiavnice

Marína je najdlhšia ľúbostná báseň na svete, ktorú napísal v zime v roku 1844[1] romantický spisovateľ Andrej Sládkovič; vydaná bola o dva roky neskôr (r. 1846). Spolu s lyricko-epickou básňou Detvan je považovaná za vrchol jeho básnickej tvorby. Dielo má prvky ľúbostnej a reflexívnej lyriky; sú tu aj baladické prvky, ktoré pramenia z jeho nešťastnej lásky. V roku 1845 ju na stretnutí Tatrína „slovenská mládež“ odsúdila, pretože ju pokladali za príliš „neslovanskú“. [1] Taktiež sa považuje za ústredne dielo slovenského romantizmu.

Kompozíciu diela tvorí 286 10-veršových a 5 8-veršových strof, pričom každá strofa je uzavretá myšlienka. Spolu má Marína 2900 veršov. Vďaka tomu je Marína už viac ako 170 rokov najdlhšou ľúbostnou básňou na svete.[chýba zdroj]

Hlavným námetom k napísaniu diela mu bola jeho nešťastná láska k jeho študentke Márii Pišlovej (Pischlovej), do ktorej sa zamiloval v roku 1839, no Mária sa na žiadosť matky musela vydať za bohatého pernikára. Sládkovič v diele spomína aj geografické časti Slovenska, ako napríklad Sitno a Hron. Prelína tu svoju lásku k vlasti s láskou k žene:

Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine,
a obe v jednom objímať!
– Andrej Sládkovič: Marína (strofa 73, verše 8-10)
Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruky nedostať,
možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,
možno mi nemilým ostať,
možno mi ústam smädom umierať,
možno mi žialiť v samote,
možno mi život v púšťach zavierať,
možno mi nežiť v živote,
možno mi seba samého zhubiť: —
nemožno mi ťa neľúbiť! —
– Andrej Sládkovič: Marína (najslávnejšia 41 strofa)

Časti[upraviť | upraviť zdroj]

  1. lyricko-epická - popisuje nešťastnú lásku k Márii Pišlovej
  2. reflexívno-symbolická - láska nadobúda spoločenský charakter

Tematicky sú najrozpracovanejšie 4 témy:

  • krása
  • láska k Maríne
  • láska k Slovensku
  • mladosť

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Andrej Sládkovič: Marína; Bibliografické údaje (Zlatý fond) [online]. Zlatý fond denníka SME, 2010, [cit. 2010-11-02]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]