Marína (Sládkovič)
| Marína | |||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Marína, spevy Andreja Sládkoviča[1] | |||||||||||||||||||||||||
 Knižný obal knihy Marína z roku 1846 | |||||||||||||||||||||||||
|
| |||||||||||||||||||||||||
| Autor | Andrej Sládkovič | ||||||||||||||||||||||||
| Pôvodný jazyk | slovenský | ||||||||||||||||||||||||
| Krajina vydania | Pešť, Uhorsko | ||||||||||||||||||||||||
| Nakladateľstvo originálneho vydania | Josef Beimel[1] | ||||||||||||||||||||||||
| Dátum 1. vydania originálu | 1846 | ||||||||||||||||||||||||
| Literárne obdobie | Romantizmus | ||||||||||||||||||||||||
| Literárny žáner | Básnická skladba | ||||||||||||||||||||||||
| Slovenské vydania knihy | |||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||
Marína je najdlhšia ľúbostná báseň na svete, ktorú napísal v zime v roku 1844[1] romantický spisovateľ Andrej Sládkovič; vydaná bola o dva roky neskôr (1846). Spolu s lyricko-epickou básňou Detvan je považovaná za vrchol jeho básnickej tvorby. Dielo má prvky ľúbostnej a reflexívnej lyriky; sú tu aj baladické prvky, ktoré pramenia z jeho nešťastnej lásky. V roku 1845 ju na stretnutí Tatrína „slovenská mládež“ odsúdila, pretože ju pokladali za príliš „neslovanskú“. [1] Taktiež sa považuje za ústredne dielo slovenského romantizmu.
Kompozíciu diela tvorí 286 10-veršových a 5 8-veršových strof, pričom každá strofa je uzavretá myšlienka. Spolu má Marína 2900 veršov. Vďaka tomu je Marína už viac ako 170 rokov najdlhšou ľúbostnou básňou na svete.[2]
Hlavným námetom k napísaniu diela mu bola jeho nešťastná láska k jeho študentke Márii Pišlovej (Pischlovej), do ktorej sa zamiloval v roku 1839, no Mária sa na žiadosť matky musela vydať za bohatého pernikára. Sládkovič v diele spomína aj geografické časti Slovenska, ako napríklad Sitno a Hron. Prelína tu svoju lásku k vlasti s láskou k žene:
| „ | Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine, a obe v jednom objímať! |
“ |
| – Andrej Sládkovič: Marína (strofa 73, verše 8 – 10) | ||
| „ | Možno mi tvojich úst sa odrieknuť, možno mi ruku nedostať, možno mi v diaľky žiaľne utieknuť, možno mi nemilým ostať, možno mi ústam smädom umierať, možno mi žialiť v samote, možno mi život v púšťach zavierať, možno mi nežiť v živote, možno mi seba samého zhubiť: — nemožno mi ťa neľúbiť! — |
“ |
| – Andrej Sládkovič: Marína (najslávnejšia 41 strofa) | ||
Časti
[upraviť | upraviť zdroj]- lyricko-epická – popisuje nešťastnú lásku k Márii Pišlovej
- reflexívno-symbolická – láska nadobúda spoločenský charakter
Tematicky sú najrozpracovanejšie 4 témy:
- krása
- láska k Maríne
- láska k Slovensku
- mladosť
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 Andrej Sládkovič: Marína; Bibliografické údaje (Zlatý fond) [online]. Zlatý fond denníka SME, 2010, [cit. 2010-11-02]. Dostupné online.
- ↑ In The News: The Longest Love Poem world record [online]. www.worldrecordacademy.org, 2018-03-12, [cit. 2022-11-04]. Dostupné online. (po anglicky)[nefunkčný odkaz]
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
 |
Tento článok týkajúci sa literatúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |