Láska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Láska pozri Láska (rozlišovacia stránka).
Srdce sa používa ako symbol lásky

Slovo láska môže mať viac významov:

  • emociálny pocit náklonnosti k nejakej osobe (napr. materská láska, partnerská láska)
  • citový vzťah k veci, myšlienke a pod. (napr. láska k peniazom, láska k prírode, k jedlu, k športu, k vlasti...)
  • dobrý skutok voči druhému: prejav lásky, ktorý môže ale aj nemusí vychádzať z citových pohnútok (láska k nepriateľovi)
  • erotická príťažlivosť mužov a žien (sexuálny styk sa tiež označuje ako "milovanie")
  • hovorovo: predmet lásky (napr. on/to je moja veľká láska)

Z psychologického hľadiska sa radí medzi primárne ľudské potreby. Pre svoj veľký psychologický význam je láska jedným z najdôležitejších námetov v umení. Veľa filmov opisuje príbeh lásky a väčšina populárnej hudby je o láske.

Láska existuje vo všetkých kultúrach a typ lásky existujúci v danej kultúre naznačuje individuálne chápanie, čo láska je. Rôzni ľudia hodnotia rôzne typy lásky odlišne, čo jeden považuje za láskavosť iný môže považovať za ublíženie. Láska je abstraktná a existuje okolo nej mnoho otázok.

Deň svätého Valentína je oslavovaný ako sviatok snúbeneckej lásky, na základe legendy, kde kňaz Valentín napriek zákazu tajne sobášil vojakov.

Jedno zo zobrazení lásky
Amor, symbol partnerskej lásky
Partnerská láska

Láska medzi ľuďmi (interpersonálna)[upraviť | upraviť zdroj]

Interpersonálna láska je láska medzi ľuďmi a znamená oveľa viac ako len to, že sa niekto niekomu veľmi páči. Hoci sú pocity obvykle vzájomné, môže vzniknúť aj neopätovaná láska. Interpersonálna láska existuje obvykle v interpersonálnych vzťahoch, napr. medzi pármi, členmi rodiny a priateľmi. Ale ľudia často vyjadrujú lásku k iným osobám aj mimo týchto vzťahov, napr. rôznymi darmi alebo dobrovoľníctvom.

Niektoré prvky často prítomné v interpersonálnej láske:

Sexuálna energia môže byť najdôležitejším prvkom určujúcim formu vzťahu. Zatiaľ čo sexuálna príťažlivosť často podnecuje novú väzbu, sexuálny vzťah je považovaný za nežiadúci alebo nevhodný v určitých väzbách lásky. Mnoho etických systémov odsudzuje sexuálne vzťahy medzi členmi rodiny, u detí alebo mimo záväzného vzťahu. Ale existuje mnoho spôsobov vyjadriť vášnivú lásku bez sexu. Náklonnosť, emocionálna intimita a vzájomný záujem sú obvyklé u príbuzných a priateľov všade vo svete.

Kresťanský pohľad na lásku[upraviť | upraviť zdroj]

Kresťanská láska je vyjadrená predovšetkým ako skutok[1]. Za vzor sa dáva láska Boha k ľuďom[2] a často sa dáva do protikladu k telesnej (sexuálnej) láske[3]. Za vrchol lásky sa považuje obeta života[4].

V kresťanstve je láska k Bohu a blížnemu hlavným príkazom, niečo, čo sme povinní robiť bez ohľadu na naše emócie[5].

Názory na lásku[upraviť | upraviť zdroj]

Benedikt XVI.[upraviť | upraviť zdroj]

Pápež Benedikt XVI. hovorí, že láska zahrňuje vieru, bez ktorej sa stáva svojmocným činom, sama sa ruší a stáva sa sebaospravedlnením: Viera a láska sa vzájomne podmieňujú a vyžadujú.

V princípe lásky je ďalej prítomný princíp nádeje, ktorá prekračuje okamih i jeho ojedinelosť a hľadá celok. Nosným stĺpami kresťanstva podľa Pavla je viera, nádej, láska, najväčšia z nich je láska.

Fromm, E.[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Ericha Fromma je láska akt milovania, produktívna činnosť, ktorá zahrňuje staranie sa o niekoho alebo o niečo, poznávanie, reagovanie, potvrdzovanie, radovanie sa: a to či už ide o človeka, strom, obraz, myšlienku. Znamená to prebúdzať k životu, obohacovať ho. Je to proces sebaobnovovania a sebaprehlbovania.

Hesiodos[upraviť | upraviť zdroj]

Hesiodos hovoril, že láska je ako Eros, spája bohov a ľudí

Marx, K.[upraviť | upraviť zdroj]

Láska podľa Karla Marxa je autentický spôsob sebaprežívaného bytia človeka spočívajúci v aktivitách milovania.

synkriticizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Pre synkriticizmus je láska najvyššou formou kultivovaného života, ktorej podstatou je potešenie alebo rozkoš z inakosti.

Willwoll, A.[upraviť | upraviť zdroj]

Pre A. Willwolla je láska hodnotovo potvrdzujúca a hodnototvorná prasila chcejúceho ducha.

Láska - zoznam literatúry[upraviť | upraviť zdroj]

  • Fromm, E.: Umění milovat, 1967
  • Lauster, P.: Láska. Psychologie jednoho fenoménu, 1994
  • Scott Peck, M.: Nevyšlapanou cestou. Nová psychologie lásky, tradičních hodnot a duchovního růstu, 1994

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Láska medzi ľuďmi[upraviť | upraviť zdroj]

Láska - entity kontextu[upraviť | upraviť zdroj]

Rodinná láska

Typy lásky (fílie)[upraviť | upraviť zdroj]

Láska matky k dieťaťu

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Evanjelium podľa Jána, kap. 14 verš 15
  2. List apoštola Pavla Efezanom, kap. 5, verš 25
  3. List apoštola Pavla Rimanom, kap. 8, verše 5-13
  4. Evanjelium podľa Jána, kap. 15, verš 13
  5. Evanjelium podľa Jána, kap. 15, verš 12

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. - láska (Hesiodos)
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. - láska (synkriticizmus)
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. - láska k vlasti
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. - láska (Fromm, E.)
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. - láska (Benedikt XVI.)
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. - láska (Willwoll, A.)