Bodorová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°54′18″S 18°50′58″V / 48,905000°S 18,849444°V / 48.905000; 18.849444
Bodorová
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Turčianske Teplice
Región Turiec
Časti Kevice
Nadmorská výška 464 m n. m.
Súradnice 48°54′18″S 18°50′58″V / 48,905000°S 18,849444°V / 48.905000; 18.849444
Rozloha 5,11 km² (511 ha) [1]
Obyvateľstvo 233 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 45,6 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1265
Starosta Jana Pagáčová[3] (SNS)
PSČ 038 45 (pošta Malý Čepčín)
ŠÚJ 512095
EČV TR
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Bodorová 59
038 45  Malý Čepčín
E-mailová adresa bodorova@gaya.sk
Telefón 494 71 51
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Bodorová je obec na Slovensku v okrese Turčianske Teplice.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v južnej časti Turčianskej kotline pri potoku Dolinka. Súčasťou obce je od roku 1951 bývalá zemianska osada Kevice. Pahorkatinný a odlesnený povrch chotára na poriečnej rovni tvoria treťohorné štrky. Má hnedé lesné pôdy.Nadmorská výška v strede obce je 465 m n. m. a v chotári 457–498 m n. m.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Bodorová sa prvý raz spomína v roku 1265 pod názvom Vida. Bodorová vznikla v chotári Źarnovice. Názov má podľa Petra de Boda. Do 15. storočia patrila Vidovcom, neskôr Thurócziovcom, od polovice 16. storočia Nyáryovcom. V roku 1720 mala 11 domácností, v roku 1785 mala 16 domov a 132 obyvateľov, v roku 1828 mala 18 domov a 128 obyvateľov.Obyvateľia sa Zaoberali poľnohospodárstvom a remeslami. Rozvinuté bolo najmä kožušníctvo. Za I. ČSR pracovali hlavne v poľnohospodárstve.Počas SNP boli tunajší obyvatelia aktívne zapojení do odboja. Blízka osada Paraštiná, dnes miestna časť obce sa prvý raz spomína v roku 1534 ako Parazka.V roku 1773 ako Parasstina.V roku 1585 patrila Ladislavovi a Simeonovi a rodine Paraskovcov, ktorí tu mali majetky až do 20. storočia. V roku 1715 sa spomína ako úplne opustená osada , v roku 1785 mala 3 domy a 15 obyvateľov, v roku 1828 mala 2 domy a 17 obyvateľov. Podľa ďalších zdrojov však obec mala v roku 1720 11 domácností, v roku 1785 mala 16 domov a 132 obyvateľov, v roku 1828 mala 18 domov a 128 obyvateľov.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vývin názvu obce

  • 1265Vida
  • 1340Vidusfelde
  • 1364Bodor
  • 1378Viaffelde
  • 1381Wydasteleke b,b,
  • 1384Vidasfalva
  • 1534Bodarfalwa
  • 1548Bodorowawez
  • 1736Bodorfalva vulgo Bodorowa

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kúria v časti Kevice, jednopodlažná bloková stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou. Patrila pôvodne zemanovi Šimonovi Kevickému. Fasády kúrie sú členené lizénami s kvádrovaním. Vstup je riešený ako trojosový portikus s trojuholníkovým štítom s tympanónom. Nad oknami sa nachádzajú profilované rímsy.

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sídli stanica Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho. Skúšobná stanica Bodorová

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.