Mošovský park

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Mošovský park je park v obci Mošovce v okrese Turčianske Teplice. Od druhej polovice 18. storočia je neodmysliteľnou súčasťou obce.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Mošovský park je typickým príkladom anglického parku, kde sa skupiny stromov striedajú s voľnými priestranstvami a vodnými plochami. Nerušene prechádza do okolitej prírody, pretože väčšinu parkových objektov tvoria domáce dreviny. Z listnáčov sú to najčastejšie javor, jaseň, buk, dub, hrab, lipa, agát, breza, z ihličnatých niekoľko druhov smrekov, borovica a jedľa. Z cudzokrajných drevín ako raritu možno spomenúť ginko dvojlaločné z východnej Ázie či gaštan jedlý. Park svojou rozlohou 16,5 ha patrí medzi najväčšie na strednom Slovensku. Založili ho Révaiovci, pravdepodobne pred postavením nového kaštieľa.

Pavilón[upraviť | upraviť zdroj]

Záhradný pavilón

Súčasťou parku je aj klasicistický záhradný pavilón s kruhovým pôdorysom a pristavenými bočnými krídlami. Kruhový pavilón s veľkými polkruhovými oknami je krytý kupolovitou strechou. Postavený bol v roku 1800 ako skleník. Pôsobí pokojne, príjemne a dotvára celkový výzor parku. Donedávna sa využíval ako sklad náradia na údržbu parku, potom bol premenený na aquacentrum patriace hotelu. V súčasnosti je opäť nevyužívaný.

Mauzóleum[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Neogotická kaplnka v Mošovciach

Bývalá neogotická kaplnka s mauzóleom, v ktorej interiéri dnes sídli Múzeum mošovských remesiel. V jeho expozícii sa nachádzajú nástroje používané pri výrobe známych mošovských výrobkov.

Skleník[upraviť | upraviť zdroj]

Secesný skleník

V roku 1913 bol pomerne blízko záhradného pavilónu postavený secesný skleník. Nachádzal sa naľavo od chodníka, ktorý slúži ako hlavný vchod do parku. Žiaľ, po tejto mladej stavbe už nezostalo ani stopy. Na stavbu skleníka použili kamenný materiál zo starého gotického kostola, ktorý bol asanovaný v roku 1912. Bola to malá stavba, sklenými plochami orientovaná na východ a západ. Približne v roku 1930 dali noví majitelia révaiovského panstva – Hubayovci – obnoviť predizbu tohto skleníka. Vonkajšie tri steny predizby boli z veľkej časti znova vymurované z okrasných uhlových kameňov starého kostola a veže. Takto využitý kamenný materiál z najstarších čias Mošoviec (zač. 14. storočia) bol zachovaný aj pre budúce generácie. Vchod do skleníka bol orientovaný na juh. Nad vchodom sa nachádzal výstižný latinský nápis: ANTUQUIOR ET TAMEN JUNIOR SUM QUAM VIDEOR. V preklade: SOM STARŠÍ A PREDSA MLADŠÍ AKO SA ZDÁM. Už po druhej svetovej vojne bol secesný skleník v kritickom stave. Vzácny kamenný materiál ľudia rozoberali a používali pri stavbách rodinných domov. V mošovskom parku ho už dnes nenájdeme. Bola to stavba nielen kuriózna, ale zároveň symbolizujúca posledný z ozajstných umeleckých slohov.

Mošovské aleje[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mošovské aleje

Na severozápadnej strane parku sa k nemu pripájajú aj dve tzv. mošovské aleje, zapísané do zoznamu chránených prírodných pamiatok.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • BEŇOVSKÝ, J. a kol.: Mošovce v premenách času. Martin: Osveta, 1984. 304 s.
  • LIPPAN, M. a kol.: Mošovce. Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1971. 405 s.
  • REŤKOVSKÝ, P.: Turistický sprievodca po mošovských pamätihodnostiach. Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 2004. 36 s., ISBN 80-969156-0-6
  • TATÁR, J.: Mošovce v historickej, kultúrnej a prírodnej mozaike. Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 2003. 124 s., ISBN 80-968976-0-8
  • TATÁR, J.: Živý poklad (Povesti z Mošoviec). Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 1994. 64 s. ISBN 80-967232-0-0

Súradnice: 48°54′39″S 18°53′22″V / 48,910911°S 18,889318°V / 48.910911; 18.889318