Motorový vozeň M131.1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
M 131.1454 na železničnej stanici Malá Morávka
M 131.1 na železničnej stanici Břeclav
Stanovisko rušňovodiča v M131.1
Priestor pre cestujúcich

Motorový vozeň M 131.1 bol motorový vozeň vyrábaný v rokoch 19481951 v závode Tatra Kopřivnice (série s číslami 001 až 340) a od roku 1954 do 1956 vo Vagónke Studénka (série 341 až 549). Vozy boli určené pre zabezpečovanie osobnej železničnej dopravy na tratiach Česko-Slovenska, kde dlhé roky spoľahlivo slúžili a vo svojej dobe tvorili najrozšírenejší rad motorových vozňov ČSD. Celkovo bolo vyrobených 549 kusov vozňov M 131.1, ktoré jazdili väčšinou v spojení s prípojnými vozmi typu CDlm, rovnako z Vagónky Studénka. Pre súpravu bolo charakteristické sympatické višňovo-červené lakovanie so strieborno-šedou strechou.

Motorový vozeň M 131.1 bol dvojnápravový (A1), určený pre 48 cestujúcich sediacich v jednom oddelení a pri hmotnosti 21 t dosahoval rýchlosť 60 km/h pri priaznivej spotrebe motorovej nafty okolo 27 l/100 km. Celková dĺžka cez nárazníky je 12,1 m.

Pri zadávaní objednávky na výrobu týchto vozov požadovalo vtedajšie Ministerstvo železníc použitie vzduchom chladených vznetových motorov Tatra, čo bol vlastne prvý prípad využitia takéhoto motora k podobnému účelu. Závody Tatra v tej dobe disponovali výkonnými 12-valcovými motormi typu T-111, určenými v prvom rade pre ťažké nákladné vozidlá. Pre náročnú železničnú prevádzku bol motor upravený znížením výkonu na 155-160 k pri otáčkach obmedzených na 1600 ot/min a zároveň bol doplnený prídavným chladičom oleja. Motor bol zabudovaný pod podlahou vozňa a v úprave pre železničnú prevádzku bol označovaný ako Tatra 301. Prenos momentu bol zabezpečený suchou 3-lamelovou spojkou s pneumatickým ovládaním a plne synchronizovanou 4-stupňovou prevodovkou Mylius, ktorá bola kardanovým hriadeľom prepojená s nápravovou prevodovkou, umožňujúcou aj zmenu smeru jazdy. Vozeň mal dve rovnocenné stanovištia pre strojvedúceho, z ktorých sa využívalo vždy stanovište v smere jazdy.

Brzdová sústava bola tlakovzdušného systému Knorr. Vozeň bol v prevádzke spoľahlivý a vďaka vzduchom chladenému motoru aj prevádzkovo nenáročný, čo bolo výhodou hlavne v zime, kedy bolo možné vozy odstavovať aj v staniciach bez výtopní, lebo nehrozili poruchy následkom zamrznutia vody v motore. Posledné vozy tohoto typu sa v prevádzke udržali do roku 1984, postupne boli nahradzované modernejšími vozmi M 152.0.

V súčasnosti niekoľko vozňov typu M 131.1 opatrujú a prevádzkujú nadšenci železničnej techniky na Slovensku, aj v Česku, takže aj verejnosť má občas možnosť sa v nich odviezť a vychutnať si dnes už neobvyklý pocit mechanického prenosu výkonu pri takomto type vozidla.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]