Elektrický rušeň 240
| Elektrický rušeň radu 240 | |
 Rušeň 240.129 v Bratislave hlav. stanici | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 120 km/h |
| Trvalý výkon | 3 080 kW |
| Napájacie sústavy | 25 kV~50 Hz |
| Regulácia výkonu | spínanie odbočiek transformátoru |
| Trakčný motor | Škoda 9 AL 4446 iP (4×) |
| Výkon trakčného motora | 770 kW |
| Prenos krútiaceho momentu | Kĺbová spojka Škoda |
| Usporiadanie pojazdu | Bo´ Bo´ |
| Rozchod | 1 435 mm |
| Minimálny polomer prechádzania oblúkov | 120 m |
| Hmotnosť | 85 t |
| Adhézna hmotnosť | 85 t |
| Dĺžka cez nárazníky | 16 440 mm |
| Šírka | 3 020 mm |
| Výška | 4 650 mm |
| Priemer kolies | 1 250 mm |
| Typ brzdy | elektrodynamická |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | Škoda Plzeň |
| Prevádzkovateľ | (ČSD, ŽSR), ČD, ČD Cargo, ZSSK Cargo a súkromní dopravcovia |
| Rok výroby | 1968, 1969 |
| Počet vyrobených kusov | 145 |
| V prevádzke v období | 1968 - súčasnosť |
| Staré označenie ČSD | S 499.0, S 499.1 |
| Továrenské označenie | Škoda 47E |
Elektrický rušeň 240 (predtým S 499.0, S 499.1, továrenské označenie Škoda 47E4 - 47E6) je univerzálny rušeň na striedavú napájaciu sústavu 25 kV 50 Hz, ktorý bol vyrábaný vo vtedajších závodoch V. I. Lenina (teraz Škoda Holding). Rušeň je prezývaný Laminátka alebo Lamino (podľa materiálu skrine).
Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Po roku 1967 v súvislosti s pokračujúcou elektrizáciou napájacie sústavou 25 kV~50 Hz, vyvstala potreba ďalších nových rušňov, nadväzujúcich na predchádzajúci rad 230. Bol tak vyrobený početný rad univerzálnych rušňov, ktoré našli uplatnenie na celej sieti so striedavým prúdom na území Česko-Slovenska. Časť rušňov bola pôvodne vybavená prevodovým pomerom pre rýchlosť 140 km/h, pretože sa počítalo s navyšovaním traťovej rýchlosti na túto hodnotu. Tieto rušne boli označené v starom systéme značenia ako rad S499.1. Od roku 1978 však postupne boli tieto stroje prestavané pre rýchlosť 120 km/h.
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
Rušne sú skriňového typu, štvornápravové, so štyrmi jednosmernými trakčnými elektromotormi. Rovnako ako u predchádzajúceho radu 230 bol pre rušňovú skriňu použitý sklolaminát a dostali tak aj rovnaký dizajn. Elektrický prúd odoberá rušeň pomocou dvoch pantografov na streche rušňa, ten prechádza cez trakčný transformátor, ktorý slúži na reguláciu výkonu, a ďalej je usmerňovaný kremíkovými usmerňovačmi na jednosmerný prúd.
Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]
Rušne nachádzajú uplatnenie v osobnej i nákladnej doprave. Po rozdelení Česko-Slovenska boli stroje tejto rady rozdelené medzi nástupnícke spoločnosti České dráhy a Železnice Slovenskej republiky. Od roku 2010 je ich majiteľom v Česku iba nákladný dopravca ČD Cargo, na Slovensku sú však používané v osobnej doprave u ZSSK a v nákladnej doprave u ZSSK Cargo. České stroje, ktoré sú v rámci ČD Carga pridelené do SOKV České Budějovice a Ostrava, sú prevádzkované nielen na území Česka, ale aj Slovenska a od januára 2010 aj v Maďarsku.[1] Slovenské rušne sú svojimi prevádzkovateľmi pridelené do dep v Bratislave a Nových Zámkoch.[2][3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ ŠTEFEK, Petr. Lokomotivy 240 ČD Cargo v Maďarsku. Stránky přátel železnic, február 2010. Dostupné online [cit. 2014-12-22].
- ↑ Dislokace hnacích vozidel a řídicích vozů ZSSK. Stránky přátel železnic, december 2007. Dostupné online [cit. 2014-12-22]. Archivované 2011-04-30 z originálu.
- ↑ Dislokace hnacích vozidel ZSSK CARGO. Stránky přátel železnic, december 2007. Dostupné online [cit. 2014-12-22]. Archivované 2010-03-12 z originálu.
Iný projekt[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrický rušeň 240
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Rušeň radu 240, v atlase lokomotív
- Elektrický rušeň radu 240 (ex S 499.0), v železničnom infe
- Rušne radu 240, na rail.sk
- Na stanovišti rušňovodiča
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 240 na českej Wikipédii.