Elektrický rušeň 240

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Elektrický rušeň radu 240
Rušeň 240.129 v Bratislave hlav. stanici
Rušeň 240.129 v Bratislave hlav. stanici
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť120 km/h
Trvalý výkon3 080 kW
Napájacie sústavy25 kV~50 Hz
Regulácia výkonuspínanie odbočiek transformátoru
Trakčný motorŠkoda 9 AL 4446 iP (4×)
Výkon trakčného motora770 kW
Prenos krútiaceho momentuKĺbová spojka Škoda
Usporiadanie pojazduBo´ Bo´
Rozchod1 435 mm
Minimálny polomer prechádzania oblúkov120 m
Hmotnosť85 t
Adhézna hmotnosť85 t
Dĺžka cez nárazníky16 440 mm
Šírka3 020 mm
Výška4 650 mm
Priemer kolies1 250 mm
Typ brzdyelektrodynamická
Výrobné údaje
VýrobcaŠkoda Plzeň
Prevádzkovateľ(ČSD, ŽSR), ČD, ČD Cargo, ZSSK Cargo
Rok výroby1968, 1969
Počet vyrobených kusov145
V prevádzke v období1968 - súčasnosť
Staré označenie ČSDS 499.0, S 499.1
Továrenské označenieŠkoda 47E

Elektrický rušeň 240 (predtým S 499.0, S 499.1, továrenské označenie Škoda 47E4 - 47E6) je univerzálny rušeň na striedavú napájaciu sústavu 25 kV 50 Hz, ktorý bol vyrábaný vo vtedajších závodoch V. I. Lenina (teraz Škoda Holding). Rušeň je prezývaný Laminátka alebo Lamino (podľa materiálu skrine).

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Čelo slovenského rušňa radu 240.
240 066 Bratislava hlavná stanica.

Po roku 1967 v súvislosti s pokračujúcou elektrizáciou napájacie sústavou 25 kV~50 Hz vyvstala potreba ďalších nových rušňov nadväzujúcich na predchádzajúci rad 230. Bol tak vyrobený početný rad univerzálnych rušňov, ktoré našli uplatnenie na celej sieti so striedavým prúdom na území Česko-slovenska. Časť rušňov bol pôvodne vybavený prevodovým pomerom pre rýchlosť 140 km/h, pretože sa počítalo s navyšovaním traťovej rýchlosti na túto hodnotu. Tieto rušne boli označené v starom systéme značenia ako rad S499.1. Od roku 1978 však postupne boli tieto stroje prestavané pre rýchlosť 120 km/h.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Rušne sú skriňového typu, štvornápravové, so štyrmi jednosmernými trakčnými elektromotormi. Rovnako ako u predchádzajúceho radu 230 bol pre rušňovú skriňu použitý sklolaminát a dostali tak aj rovnaký dizajn. Elektrický prúd odoberá rušeň pomocou dvoch pantografov na streche rušňa, ten prechádza cez trakčný transformátor, ktorý slúži na reguláciu výkonu, a ďalej je usmerňovaný kremíkovými usmerňovačmi na jednosmerný prúd.

Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]

Rušne nachádzajú uplatnenie v osobnej i nákladnej doprave. Po rozdelení Česko-slovenska boli stroje tejto rady rozdelené medzi nástupnícke spoločnosti České dráhy a Železnice Slovenskej republiky. Od roku 2010 je ich majiteľom v Česku iba nákladný dopravca ČD Cargo, na slovensku sú však používané v osobnej doprave u ZSSK a v nákladnej doprave u ZSSK Cargo. České stroje, ktoré sú v rámci ČD Carga pridelené do SOKV České Budějovice a Ostrava, sú prevádzkované nielen na území Česka, ale aj Slovenska a od januára 2010 aj v Maďarsku.[1] Slovenské rušne sú svojimi prevádzkovateľmi pridelené do dep v Bratislave a Nových Zámkoch.[2][3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ŠTEFEK, Petr. Lokomotivy 240 ČD Cargo v Maďarsku. Stránky přátel železnic, február 2010. Dostupné online [cit. 2014-12-22].
  2. Dislokace hnacích vozidel a řídicích vozů ZSSK. Stránky přátel železnic, december 2007. Dostupné online [cit. 2014-12-22].
  3. Dislokace hnacích vozidel ZSSK CARGO. Stránky přátel železnic, december 2007. Dostupné online [cit. 2014-12-22].

Iný projekt[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 240 na českej Wikipédii.