Elektrická jednotka 560

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Elektrická jednotka radu 560
Jednotka 560.004 na Brnenskej hlavnej stanici
Jednotka 560.004 na Brnenskej hlavnej stanici
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť110 km/h
Trvalý výkon1 680 kW
Napájacie sústavy25kV~50Hz
Regulácia výkonutyristorová fázová, po modernizácií pulzová
Trakčný motorČKD MT 4934-6 (8×)
Výkon trakčného motora210 kW
Vykurovanie súpravyelektrické teplovzdušné
Usporiadanie pojazduB'B'+2'2'+2'2'+2'2'+B'B'
Trvalá ťažná sila46 kN
Maximálna ťažná sila97 kN
Rozchod1 435 mm
Minimálny polomer prechádzania oblúkov120 m
Hmotnosť247 t
Adhézna hmotnosť136 t
Dĺžka cez nárazníky122 500 mm
Cestujúci a služby
Miest na sedenie336
Celkový počet cestujúcich672
Vozňová trieda2.
Výrobné údaje
VýrobcaČKD
Prevádzkovateľ(ČSD, ŽSR), ČD, ZSSK
Rok výroby1966 – 1971
Počet vyrobených kusov17
V prevádzke v období1977 – súčasnosť
Staré označenie ČSDSM 488.0
Továrenské označenieEMV 25

Elektrická jednotka radu 560 bola sériovo vyrábaná v rokoch 1970-71 v závode Vagónka Tatra Studénka pre Česko-slovenské štátne dráhy.

Sériu predchádzali dve trojvozňové prototypové jednotky s riadiacimi vozňami, vyrobené už v roku 1966 a označené radom SM 487.0. Z dôvodu nedodržania nápravových tlakov bolo označenie zmenené na SM 488.0. Pri vývoji vychádzali konštruktéri zo skúseností s jednotkami radu EM 475.0 a EM 475.1 pre jednosmerný systém. Sériovo boli tieto jednotky dodávané v päťvozňovom prevedení s dvoma čelnými hnacími a troma vloženými vozňami. Konštrukcia vozňovch skríň potom bola použitá aj pre jednosmerné jednotky radu 460.

Zvláštnosťou týchto jednotiek (na rozdiel od jednotiek radu 460) je skupinový pohon náprav podvozku. Trakčný motor je uložený v skrini vozňa a krútiaci moment je pomocou Kardanových hriadeľov prenášaný na obe nápravy podvozku. Odľahčenie podvozku malo za cieľ zlepšenie jazdných vlastností vozňa a obmedzenie účinkov na trať. Riadenie výkonu je v pôvodnom prevedení realizované pomocou tyristorových usmerňovačov, kombinujúcich fázové riadenie s bezkontaktným spínaním štyroch sekcií sekundárneho vinutia transformátora.

Jednotiek bolo vyrobených 17 a boli pridelené do rušňových diep v Trnave a Brne (CZ), kde sú prevádzkované dodnes. Prototypové jednotky, ktoré mali zo začiatku aj odlišný systém regulácie pohonu, boli prestavané a spojené do jednej jednotky v prevedení blízkemu sériovému. V roku 2008 zakúpili České dráhy od ZSSK elektrické vozňe 560.015 a 560.019 spolu so štyrmi vloženými vozňami radu 063.

Iný projekt[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]