Elektrický rušeň 100

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
ČSD E 422.0

Škoda 15E
Elektrický rušeň 100.001 v Bechyni
Elektrický rušeň 100.001 v Bechyni
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť50 km/h
MotorAD 3643 cP
Trvalý výkon360 kW
Napájacie sústavy1,5 kV jednosmerný prúd
Regulácia výkonuodporová
Usporiadanie pojazduBo' Bo'
Trvalá ťažná sila53 kN
Rozchod1 435 mm
Hmotnosť48 ton
Šírka2 950 mm
Výška4 500 mm
Priemer kolies1 050 mm
Výrobné údaje
VýrobcaŠkoda Plzeň
PrevádzkovateľČSD,ČD
Rok výroby1956 – 1957
Počet vyrobených kusov4
V prevádzke v období1956 – súčasnosť

Rušeň 100 je elektrický rušeň na jednosmerný prúd určený pre vedľajšie trate elektrizované napájacou sústavou 1,5 kV. Vyrábala ju plzenská firma Škoda v rokoch 1956 a 1957 s továrenským označením Škoda 15E. Patrí k česko-slovenským rušňom tzv. 1. generácie.

Vývoj[upraviť | upraviť kód]

K objednávke týchto rušňov došlo v súvislosti s plánovanou výstavbou Lipnianskej priehrady, ďalším dôvodom bol aj zastaraný park elektrických rušňov na tratiach RybníkLipno a TáborBechyně, keďže niektoré vozidlá boli vyrobené už v roku 1903. Na ich výrobu boli použité komponenty a skúsenosti z výroby strojov rady 140.

Konštrukcia[upraviť | upraviť kód]

Rušeň je skriňový, z dvoma koncovými stanovišťami rušňovodiča, medzi nimi sa nachádza strojovňa a malý batožinový oddiel s dvojkrídlovými dvermi. Rušeň poháňajú štyri elektromotory, pre každú nápravu jeden. Regulácia výkonu je odporová. Elektrinu z troleja rušeň odoberá pomocou dvoch zberačov.

Prevádzka[upraviť | upraviť kód]

Rušne zabezpečovali 40 rokov prevádzku na tratiach Rybník – Lipno a Tábor – Bechyně. Používali sa na osobnú aj nákladnú dopravu. Ich hlavným pôsobiskom však neskôr bola hlavne osobná doprava, pretože v nákladnej sa skôr uplatňovali rušne radu 113. Pôvodne na trati slúžili po boku starších rušňov z 20. a 30. rokov, ktoré sem boli presunuté z Prahy po prepnutí pražského železničného uzlu z napätia 1,5 kV na 3 kV. V roku 1996 bolo ukončené ich turnusové nasadenie, neskôr boli niektoré rušne zošrotované. V roku 2005 bola trať Rybník – Lipno prepnutá na napájací systém 25 kV Striedavého prúdu, preto bol posledný tunajší rušeň presunutý do Tábora. V Tábore je deponovaný posledný prevádzkyschopný rušeň, ktorý je určený na zachovanie ako múzejný exponát. Tunajšia trať sa má stať technickou pamiatkou.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]