Elektrický rušeň 242

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Elektrický rušeň radu 242
Elektrický rušeň 242.236-8 spoločnosti České dráhy na hlavnom nádraží v Brne
Elektrický rušeň 242.236-8 spoločnosti České dráhy na hlavnom nádraží v Brne
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť120 km/h
Trvalý výkon3 080 kW
Napájacie sústavy25 kV~50 Hz
Regulácia výkonuspínanie odbočiek transformátoru
Trakčný motorŠkoda 9 AL 4446 iP (4×)
Výkon trakčného motora770 kW
Prenos krútiaceho momentuKĺbová spojka Škoda
Usporiadanie pojazduBo´ Bo´
Trvalá ťažná sila173 kN
Maximálna ťažná sila240 kN
Rozchod1 435 mm
Minimálny polomer prechádzania oblúkov120 m
Hmotnosť84 t
Adhézna hmotnosť84 t
Dĺžka cez nárazníky16 440 mm
Šírka2 940 mm
Výška4 650 mm
Priemer kolies1 250 mm
Výrobné údaje
VýrobcaŠkoda Plzeň
Prevádzkovateľ(ČSD), České dráhy, Loko Trans, Railtrans International, Lokorail, ŽOS Zvolen
Rok výroby1975, 1979, 1981
Počet vyrobených kusov86+4
V prevádzke v období1975 – súčasnosť
Staré označenie ČSDS 499.02
Továrenské označenieŠkoda 73 E

Elektrický rušeň 242 (predtým S 499.02, továrenské označenie Škoda 73 E) je univerzálny rušeň na striedavú napájaciu sústavu 25 kV 50 Hz, ktorý bol vyrábaný vo Škode Plzeň v rokoch 1975, 1979 a 1981. Rušňom sa prezýva Plechovka alebo Plecháč (podľa materiálu skrine).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Rušne sú konštrukčným pokračovaním radu 240. Najväčšou zmenou oproti rade 240 je použitie celokovovej rušňovej skrine, vypustenie elektrodynamickej brzdy a úpravy na pomocných pohonoch. Ďalšie význačné rysy z predchádzajúcich striedavých rušov zostali zachované, a to najmä pojazd (požiadavka ČSD), hoci v roku 1975 už dodala Škoda podobné rušne, ale už s podvozkami II. generácie pre BDŽ – rad 44[1]. Rušeň 242.286 prevzatý 30. novembra 1981 bol posledným rušňom tzv. I. generácie dodaný pre ČSD.

Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]

Rušne radu 242 boli dlho typické pre oblasť bývalej Juhozápadnej dráhy, postupne sa však v prevádzke dostali aj do Brna, kde ich počet v osobnej doprave neskôr narástol. V juhozápadných Čechách sa používali aj v nákladnej doprave. Po rozdelení železníc v roku 1993 zostala celá rada v majetku Českých dráh. So strojmi tejto rady sa možno stretnúť aj na Slovensku, kde zaisťujú vyrovnávanie výkonov za stroje radu 350.

Prevádzka u súkromných dopravcov[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2012 boli firmou ŽOS Zvolen zakúpené 4 rušne bulharského radu 43.5, ktoré sa následne podrobili oprave a prispôsobenie pre prevádzku v Česku a na Slovensku. Konkrétne išlo o stroje 43.523, 43.543, 43.554 a 43.555. Dva stroje boli so zachovaním pôvodných inventárnych čísel dodané slovenským dopravcom Railtrans International (242.543) a Lokorail (242.555). Dvom strojom pre českú firmu Loko Trans boli dráždnym úradom pridelené čísla 242.287 (ex 43.554) a 242.288 (ex 43.523), takže číselne nadviazali na posledný český rušeň tejto rady.[2]

Rušeň 242.240 po rekonštrukcii na ovládanie z riadiaceho vozňa, na malom skúšobnom okruhu v Cerheniciach

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Rada 44 BDŽ na railfaneurope.net
  2. BRABENEC, Daniel. Bulharští „plecháči“ u českých a slovenských dopravců. Stránky přátel železnic, február 2013. Dostupné online [cit. 2014-12-29]. (po česky)

Iný projekt[upraviť | upraviť zdroj]

Externý odkaz[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 242 na českej Wikipédii.