Motorový rušeň 731

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Motorový rušeň radu 731
Rušeň 731-035-2 v stanici Kežmarok
Rušeň 731-035-2 v stanici Kežmarok
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť80 km/h
MotorK 6 S 230 DR
Trvalý výkon600 kW
Prenos výkonuelektrický zmiešaný
Objem paliva4000 l
Usporiadanie pojazduBo´ Bo´
Maximálna ťažná sila205 kN
Rozchod1 435 mm
Minimálny polomer prechádzania oblúkov80 m
Hmotnosť68 t
Dĺžka cez nárazníky15 260 mm
Priemer kolies1 000 mm
Výrobné údaje
VýrobcaČKD
Prevádzkovateľ(ČSD, ŽSR), ČD, ZSSK a privátni dopravcovia
Rok výroby1988 - 1992
Počet vyrobených kusov62
V prevádzke v období1988 - súčasnosť

Motorový rušeň radu 731 je dieselelektrický rušeň určený pre stredne ťažký posun a nákladné vlaky. Rušeň je zdokonalenou verziou starších rušňov radu 730, predovšetkým po ergonomickej stránke (zlepšený výhľad obsluhy a z miesta pre posunovača, blokové usporiadanie agregátov a ich prístupnosť veľkoplošnými dverami), pribudla aj elektrodynamická brzda a k ďalšiemu zdokonaleniu prispel tiež rýchly vývoj elektroniky.

Rušne vyrábala firma ČKD Praha v počte 62 kusov (dva prototypy v roku 1988 a dve tridsať-kusové série v rokoch 19911992). Ďalších 60 bolo objednaných, ale táto objednávka bola zrušená.

Konštrukcia[upraviť | upraviť kód]

731.053 v čele nákladného vlaku odchádzajúceho zo železničnej stanice Poprad-Tatry.

Rušeň má kapotové usporiadanie so stredovou vežovitou kabínou rušňovodiča, ktorá oproti rade 730 umožňuje lepší výhľad (je stavaná do väčšieho obrysu vďaka čomu má rušňovodič lepší bočný výhľad pri posune a kabína má aj väčšie čelné sklá). V kabíne sú dve diagonálne usporiadané ovládacie stanovištia. Od kabíny na obidve strany pokračujú zúžené a znížené predstavky, pričom pri dlhšom, prednom, je kapota ešte montážne rozdelená na prednú a strednú.

V prednej kapote je uložený blok chladenia spaľovacieho motora, prevodovka pomocných pohonov, kompresor typu K3-lok-3, elektricky poháňaný ventilátor chladenia trakčných motorov predného podvozku, pomocné elektrické stroje, pomocný pneumatický rozvádzač a skriňa líniového vlakového zabezpečovača.

V strednej kapote je uložený motorgenerátor skladajúci sa z Vznetového motora ČKD K 6 S 230 DR spojeného s trakčným alternátorom ČKD typu TA 604 A, ďalej ventilátor chladenia trakčných motorov zadného podvozku, ďalšie pomocné elektrické stroje, trakčný usmerňovač a tlmič výfuku. Vznetový motor je preplňovaný turbodúchadlom, avšak bez medzichladiča plniaceho vzduchu a teda so zníženým výkonom oproti prevedeniu pri rušni radu 742. Rušeň je vybavený centrálnym elektronickým regulátorom, združujúcim regulátor naftového motora s reguláciou elektrického prenosu výkonu a elektrodynamickej brzdy.

V zadnej, kratšie kapote je umiestnený elektrický rozvádzač, blok prístrojov vzduchotechniky a zvisle prefukovaný odporník elektrodynamickej brzdy.

Rušeň má dva dvojnápravové podvozky obvyklého prevedenia ČKD. Skriňa rušňa je na podvozkoch uložená prostredníctvom šikmých pryžokovových stĺpikov a pozdĺžne síly sa prenášajú nízko uloženým ťažným čapom. Každé dvojkolesie poháňa jeden jednosmerný sériový trakčný elektromotor ČKD typu TE 015 C.

Hlavný rám je oproti rušňu 730 úplne prepracovaný (je nižší). Naftová nádrž, zavesená pod hlavným rámom medzi podvozkami je pri sériových rušňoch upravená ako trojdielna, aby pri poškodení neunikol celý jej obsah do okolitého prostredia. Za nárazníkmi sú umiestnené novo vyvinuté deformačné prvky, ktoré majú až do istej veľkosti energie čelného nárazu ochrániť nosné časti hlavného rámu a agregáty rušňa pred poškodením. Rušeň nemá žiadne zariadenie na vykurovanie vlakovej súpravy.

Veľa použitých prvkov (nie však elektronický regulátor) je unifikovaných so súčasne vyrábaným priemyslovým („hutným“) rušňom rady T 419.1, neskôr preznačeným na rad 730.

Prevádzka[upraviť | upraviť kód]

Rušne boli z výroby pridelené do väčšiny veľkých rušňových dep na území Česka, na Slovensko bolo dodaných iba niekoľko rušňov do RD Spišská Nová Ves, kde stále ostávajú v prevádzke. Hlavnou náplňou ich práce je posun a zostavovanie vlakov v zoraďovacích staniciach, prieťahy súprav medzi stanicami a ľahké nákladné vlaky na miestnych tratiach. Pred oddelením nákladnej dopravy do samostatných firiem boli občas nasadzované aj na osobné vlaky, dnes už to nie je možné. Ich zaradenie do prevádzky umožnilo odstaviť staré rušne rady 720, 721, 725, 726 a zhospodárniť dopravu. Po odstavení väčšiny rušňov rady 730 prevzali ich výkony práve stroje typu 731. Na území Česka je najviac strojov tejto rady prevádzkovaných na Olomoucku a Ostravsku, menšie počty sú dislokované v depách Ústí nad Labem, Brno, Břeclav a ďalších.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 731 na českej Wikipédii.