Elektrická jednotka 470
| Elektrická jednotka radu 470 | |
 Elektrická jednotka 470.003+004 | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 120 km/h |
| Trvalý výkon | 2 200 kW |
| Napájacie sústavy | 3 kV js |
| Regulácia výkonu | tyristorová pulzná |
| Trakčný motor | ČKD MT 7746 G2 |
| Výkon trakčného motora | 275 kW |
| Vykurovanie súpravy | elektrické teplovzdušné |
| Usporiadanie pojazdu | Bo'Bo'+2'2'+2'2'+2'2'+Bo'Bo' |
| Trvalá ťažná sila | 143 kN |
| Rozchod | 1 435 mm |
| Minimálny polomer prechádzania oblúkov | 120 m |
| Hmotnosť | 268,6 t |
| Adhézna hmotnosť | 133 t |
| Dĺžka cez nárazníky | 132 000 mm |
| Cestujúci a služby | |
| Miest na sedenie | 590 |
| Celkový počet cestujúcich | 1354 |
| Vozňová trieda | 2. |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | Moravskoslezská vagónka Studénka |
| Prevádzkovateľ | (ČSD),ČD |
| Rok výroby | 1990, 1991 |
| Počet vyrobených kusov | 2 jednotky |
| V prevádzke v období | 1991 – 2009 |
| Staré označenie ČSD | EM 499.0 |
Elektrická motorová jednotka 470 bola prototypom vlakovej súpravy pre prímestskú dopravu používaná Českými dráhami. Jednotka sa skladala z dvoch čelných motorových vozňov radu 470 a troch vložených poschodových vozňov radu 070.
Rad 470 sa začal vyvíjať po dlhej odmlke po rade 460, pretože tieto jednotky neboli rovnako ako rad 560 už postačujúce aj pre svoju jednopodlažnú konštrukciu. Vývoj novej jednotky bol veľmi potrebný a bol zaradený aj medzi štátne úlohy technického rozvoja. Prvé dva prototypy poschodovej elektrickej jednotky 470 vyrobila Vagónka Studénka v rokoch 1990 a 1991.
Vozňová skriňa bola u motorových vozňov z hmotnostných dôvodov jednopodlažná. Medzi dvoma nástupnými priestormi sa nachádzal veľkopriestorový oddiel pre cestujúcich (64 miest na sedenie). Vložené vozne radu 070 tiež mali dva nástupné priestory, medzi ktorými boli nad sebou dva veľkopriestorové oddiely pre cestujúcich a dva menšie oddiely nad podvozkami. WC bolo vždy v nástupných priestoroch.
Každý z čelných motorových vozňov mal výkon 1 100 kW a prevádzková hmotnosť bola 66,5 t. Päťvozňová súprava mala dĺžku okolo 130 metrov a hmotnosť pri plnom obsadení 381,3 t. Ponúkala 590 miest na sedenie a 764 miest na státie. Maximálna rýchlosť jednotky bola 120 km/h.
Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]
K sériovej výrobe tejto jednotky však nikdy nedošlo. Oba prototypy boli uvedené do skúšobnej prevádzky v roku 1991. Zelená jednotka 470.001-002 bola odovzdaná ČSD na jeseň roku 1992, modrá 470.003-004 ČD vo februári 1993. Obe jednotky boli nasadené do prevádzky na trati Praha - Kolín - Pardubice. Na rekonštruovaných úsekoch sa začali prejavovať zlé chodové vlastnosti nie príliš vhodne riešeného pojazdu elektrických vozňov. Tiež nízky merný výkon a nedostatočne výkonná kotúčová brzda vložených vozňov prispeli k rozhodnutiu presunúť jednotky na menej náročné výkony na trati Praha hl.n.- Beroun. Jednotka 470.001-002 s tmavo zeleným náterom so žltým pruhom zaznamenala svoj posledný výkon v kompletnom zložení 7. februára 2003, od 1. novembra 2007 je odstavená v depe v Českej Třebovej. Jednotka 470.003-004 absolvovala svoju poslednú jazdu s cestujúcimi 29. septembra 2009. Dňa 16. októbra 2009 sa naposledy pohybovala vlastnou silou po depe, o tri dni neskôr potom bola odvezená do depónie v Českej Třebovej, kde obe dve jednotky budú čakali na svoj účtovný odpis. Ku koncu roka 2014 boli obe jednotky predané a odvezené do Ostravy-Heřmanice, kde čakajú na rozobratie. Sú tu určité snahy o zachovanie celej alebo aspoň časti jednotky, pultu alebo stanovišťa. Dňa 29. 4. 2015 boli odvezené na zošrotovanie vozne 470.001, 470.002 a 470.003, 470.004 bol zošrotovaný dňa 7. 5. 2015.
Nehody[upraviť | upraviť zdroj]
.jpg)
.jpg)
Jednotky mali počas svojej prevádzky niekoľko menej závažných nehôd. Najvážnejšia nehoda bola 23. októbra 2001 zastavenie jednotky o zarážadlo v stanici Praha Masarykovo nádraží, pri ktorom bol poškodený elektrický vozeň 470.002. Ďalej bol zaznamenaný požiar stanovišťa rušňovodiča elektrického vozňa 470.001 spôsobený vykurovacím agregátom dňa 26. júla 2002 u Přelouče. V depe aj na trati postihlo jednotky niekoľko vykoľajení. Išlo vždy o prepravu alebo posun bez funkčného vzduchového pruženia. V depe išlo spravidla o vykoľajenie na skrútenej koľaji, u elektrického vozňa je známy prípad vykoľajenia v žst. Praha Vršovice vo vzostupnicovom oblúku pred vinohradským tunelom vplyvom zatuhlého vedenia nápravy, ktoré znemožnilo funkciu primárneho pruženia.
Interiér[upraviť | upraviť zdroj]
Sedadlá sú v usporiadaní 2 + 2. Poťahy sú priedušné v kombinácii textil plastická koža. Z dôvodov údržby umožňuje konštrukcia ľahké vybratie čalúnenej časti sedadla a opierky chrbta z nosnej kostry. Sedadlá z prvej jednotky boli údejně použité do niektorých vozňov 054.
Iný projekt[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrická jednotka 470
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Fotogaléria radu 470 Archivované 2008-06-18 na Wayback Machine na webe Stránky priateľov železníc
- Video sa zelenou a modrú jednotkou na stránkach youtube.com
- Elektrická jednotka radu 470 (EM 499.0), Atlas lokomotív, David Švestka
- Elektrické jednotky na našich koľajniciach: rad 470, portál vlaky.net, PhDr. Zbyněk Zlinský, 2009
- Elektrická jednotka radu 470 na stránkach zameraných na prototypy a unikátne stroje
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Elektrická jednotka 470 na českej Wikipédii.