Elektrický rušeň 372
| Elektrický rušeň radu 372 | |
 Rušeň 372.008 ČD Cargo | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 120 km/h |
| Trvalý výkon | 3 080 kW |
| Napájacie sústavy | 3 kV js/15 kV ~ 16 ⅔ (16,7) Hz |
| Regulácia výkonu | odporová |
| Trakčný motor | Škoda AL 4542 FnT (4×) |
| Výkon trakčného motora | 770 kW |
| Prenos krútiaceho momentu | Kĺbová spojka Škoda |
| Usporiadanie pojazdu | Bo' Bo' |
| Trvalá ťažná sila | 140 kN |
| Maximálna ťažná sila | 275 kN |
| Rozchod | 1 435 mm |
| Minimálny polomer prechádzania oblúkov | 120 m |
| Hmotnosť | 84 t |
| Adhézna hmotnosť | 84 t |
| Dĺžka cez nárazníky | 16 800 mm |
| Typ brzdy | elektrodynamická samočinná tlaková priamočinná |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | Škoda Plzeň |
| Prevádzkovateľ | (ČSD, ČD, DR, DB, Railion, DB Schenker), ČD Cargo, TSS Cargo |
| Rok výroby | 1988, 1991 |
| Počet vyrobených kusov | 35 |
| V prevádzke v období | 1988 – súčasnosť |
| Staré označenie ČSD | ES 499.2 |
| Továrenské označenie | 76E/80E |
Elektrický rušeň 372 (podľa starého označenia ČSD ES 499.2) je dvojsystémový elektrický rušeň. Bol vyvinutý pre cezhraničnú prevádzku medzi Česko-Slovenskom a Nemeckou demokratickou republikou. Vychádza z radov českých strojov 163, 263 a 363, avšak svojím technickým riešením sa od nich veľmi líši.
Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1988 boli vyrobené dva prototypy - 372.001 ČSD a 230.001 DR (továrenské označenie 80E). Následne bolo v roku 1991 vyrobených 14 strojov rady 372 ČSD (76E) a 19 strojov pre Deutsche Reichsbahn (80E). Rušne boli vyvinuté pre cezhraničnú prevádzku na napájacie systémy 3 kV js a 15 kV ~ 16 ⅔ (16,7) Hz.
Hoci je elektrický rušeň 372 takmer vizuálne zhodný s ostatnými stojmi Škoda II. generácie, je na ňom použitých mnoho zastaraných dielov. Hlavným rozdielom je použitie kontaktných odporových regulátorov výkonu. Nutné podotknúť že k ich osadeniu došlo na základe požiadaviek východonemeckej strany, ktorá sa spolupodieľala na návrhu koncepcie rušňa a ktorá mala výhrady voči pulznej regulácii, ktorá podľa nich nebola ešte v prevádzke dostatočne overená a navyše sa vyznačovala vyššou hmotnosťou než odporová regulácia. Oficiálne zdôvodnenie teda znie „Traťové pomery na území NDR, najmä nízka únosnosť mostov ovplyvnili požiadavku na maximálnu hmotnosť rušňa 84 t tým nebolo možné v koncepcii použiť pulzné meniče, ktoré podstatne zväčšujú hmotnosť vrátane trakčného transformátora na 16 ⅔ Hz.“ Vďaka tomuto rozhodnutiu sa stal nový rušeň zastaraný už v čase jeho vývoja, preto sa uvažovalo, že má byť len akýmsi „prechodným“ strojom do doby, než budú vyvinuté úplne nové typy rušňov. To sa však stalo až neskôr a rad 372 (180) jazdí po českých a nemeckých koľajniciach, hoci už v menšej miere ako predtým, dodnes.
Technika[upraviť | upraviť zdroj]
Rušeň je na oboch systémoch riadený odporovú reguláciou. Nepriamy kontrolér spína elektropneumatické stýkače, na jednosmernom sériovom zapojení trakčných motorov má rušeň 27 jazdných stupňov a na sérioparelnej ďalších 17, na každom hospodárnom stupni možno zaradiť ešte 5 suntov. Trakčný odporník je fechralový, využíva sa aj pre plynule riadenie čiže indukované nezávislé EDB (2 200 kW).
Mechanická časť rušňa je prevzatá z radu 263. Odtiaľ je prevzatá aj koncepcia chladenia so žalúziami v pravej bočnici.
Pri jazde na jednofázovom systéme je obvodom rušňa predradený transformátor a olejom chladené diódové usmerňovače.
Aby rušne mali prechodnosť aj na nemeckej železnici, sú vybavené okrem mobilnej časti líniového zabezpečovača LS IV / I aj nemeckým bodovým zabezpečovačom PZ 80 a rýchlomerom Metra GMR. Na rušni 372.007 sa od roku 2000 overuje statický menič 3 000/600 V so samostatnými výstupmi pre nabíjanie batérií a nabíjanie striedača pomocných pohonov.
Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]
U ČSD boli stroje radu 372 od začiatku svojej prevádzky sústredené v depe pre rušne Děčín, ani po vzniku Českých dráh nedošlo k zmene ich pôsobiska a boli dislokované v DKV Ústí nad Labem, PJ Děčín. Od roku 1994 do júna 2004 boli tieto rušne okrem iného nasadzované na dopravu vlakov RoLa v úseku Lovosice - Drážďany. Medzi rokmi 1996 a 2001 klesol celkový počet rušňov z 15 na 9, pretože časť strojov bola rekonštruovaná na rad 371 pre ťahanie vlakov EuroCity. Tie sú deponované v DKV Praha PJ Vršovice. V súvislosti so vznikom nákladnej divízie ČD Cargo na prelome rokov 2007/2008 prešlo všetkých 9 strojov do stavu ČD Cargo SOKV Ústí nad Labem. V tejto súvislosti sú nafarbené novým firemným lakom. Celkovo sa jedná o jedny z najmenej vydarených rušňov Škody Plzeň. Vyskytuje sa na nich veľké množstvo chýb, ktoré sú zapríčinené použitím zastaraných technických riešení.
Po roku 2010, aj vďaka dodávkam nových štvorsystémových rušňov radu DB 189 a väčšiemu podielu súkromných dopravcov v nákladnej doprave, začal nemecký DB Schenker s postupným odstavovaním svojich rušňov radu 180. Niekoľko rušňov bolo zošrotovaných (po necelých 20 rokoch prevádzky), rušeň 180.014 bol odovzdaný železničnému múzeu vo Weimare, ďalšia časť rušňov bola dlhodobo odstavená v Chemnitzi. Roku 2014 postupne celkom 15 rušňov odkúpila česká spoločnosť TSS Cargo, ktorá z nich po oprave plánuje zostaviť niekoľko funkčných a používať pre svoje výkony. Posledným dňom prevádzky rušňov radu 180 u DB Schenker tak bol 4. december 2014, kedy rušne 180.006, 008, 011 a 015 došli do Děčína, odkiaľ boli nasledujúceho dňa spolu so 180.018 prevezené už v réžii nového majiteľa do jeho areálu v Hulíne. Všetky vlaky Schenker idúce cez hraničný prechod Děčín/Bad Schandau od tohto dátumu prevzali rušne radu 189, upravené na prevádzku v Česku. Teraz tak ČD Cargo svoje stroje nasadzuje na dopravu vlakov prevažne na trati (Ústí nad Labem -) Děčín - Drážďany - Lipsko, občas ale tiež zachádza napríklad do Prahy alebo Nymburku. Po krátkom odstavení sprevádzkovala svoje odkúpené strojE i spoločnosť TSS Cargo a sú tak využívané k vedeniu vlakov po celej jednosmernej časti českej železničnej siete, na čele kontajnerových vlakov však jazdia aj do Nemecka - jazda do Brém alebo Hannoveru boli síce po krátkej dobe zrušené, na trati do Drážďan sú ale príležitostne k videniu aj naďalej.
Prevádzkované rušne[upraviť | upraviť zdroj]
- ČD Cargo: 372.006-014
- TSS Cargo: 180.006, 008, 011, 013, 015, 016, 018
Historické rušne[upraviť | upraviť zdroj]
- 180.014 (železničné múzeum Weimar)
Iný projekt[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrický rušeň 372
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Dislokácie ČR Archivované 2009-11-07 na Wayback Machine
- Dislokácie SRN Archivované 2008-12-22 na Wayback Machine
- Stránky o lokomotívach radu 180 (nemecky)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 372 na českej Wikipédii.