Motorová jednotka 840

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Motorová jednotka 840
Motorová jednotka radu 840 ZSSK v stanici Levoča
Motorová jednotka radu 840 ZSSK v stanici Levoča
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť115 km/h
MotorMTU 12 V 183 TD13
Trvalý výkon500 kW
Špičkový výkon1 000 kW
Usporiadanie pojazdu2' Bo' 2'
Maximálna ťažná sila70 kN
Rozchod1435 mm
Hmotnosť57,8 t
Dĺžka cez nárazníky38 470 mm
Šírka3 000 mm
Výška3 850 mm
Cestujúci a služby
Miest na sedenie94 + 16
Celkový počet cestujúcich229
Vozňová trieda2
Občerstvenienie
Prístup pre imobilných cestujúcicháno
Preprava cestovných batožínáno
Výrobné údaje
VýrobcaŽOS Vrútky
PrevádzkovateľZSSK
Rok výroby2003
Počet vyrobených kusov6
V prevádzke v období6

Motorové jednotky radu 840 sú prevádzkované od roku 2003 v počte šesť kusov dopravcom ZSSK (do roku 2005 ŽSR). Všetky jednotky boli vyrobené v roku 2003 v spolupráci firiem Stadler, Bombardier Transportation a ŽOS Vrútky. Ich koncepcia typu GTW 2/6 je zhodná s elektrickými jednotkami radu 425.95 dodanými na Tatranské elektrické železnice v predchádzajúcich rokoch rovnakými firmami.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Konštrukcia jednotiek radu 840 vychádza z typu GTW 2/6, ktorý v prvej polovici 90-tych rokov 20. storočia vytvorili firmy Stadler Bussnang, SLM Winterthur a ADtranz Zürich. Každú jednotku tvoria prechodný stredný hnací modul, ktorý môže byť podľa požiadavky zákazníka elektrický alebo dieselový (pre rad 840 bol použitý dieselový variant). Ten je osadený na dvojnápravovom hnacom podvozku. Z oboch strán na hnací modul nadväzujú riadiace, čiastočne nízkopodlažné vozne, každý je osadený na jednom bežnom dvojnápravovom podvozku, ktorý sa nachádza v predných častiach riadiacich vozov. Vozová skriňa riadiacich vozov je vyrobená z hliníka, stredný modul je z ocele. Do oboch riadiacich vozov vedú z oboch strán vždy jedny dvojkrídlové dvere, ktoré ústia do nízkopodlažného priestoru. Nízkopodlažné časti jednotky sú veľkopriestorovo usporiadané, v jednom riadiacom voze je umiestnené WC. Čelné časti riadiacich vozov, kde sa nachádzajú menšie oddiely pre cestujúcich, majú podlahu vo vyššej úrovni a sú prístupné dvoma schodmi. Úplne v čelách sú umiestnené kabíny pre rušňovodiča. Interiér jednotiek je klimatizovaný.

Dieselový motor sa spoločne so všetkými ďalšími agregátmi a elektrickou výzbrojou nachádza v strednom module, iba trakčný menič s IGBT prvkami sa nachádzajú na streche.

Vývoj, výroba a prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]

Dodávka jednotiek radu 840 tvorila opciu k nákupu elektrických jednotiek radu 425.95 pre Vysoké Tatry, ktorých koncepcia GTW 2/6 je zhodná s jednotkami radu 840. Šesť jednotiek radu 840 bolo objednaných v roku 2000. O výrobu sa podelili firmy Stadler (stredný modul a podvozky), Bombardier Transportation (elektrická výzbroj) a ŽOS Vrútky (riadiace vozy a kompletizácia). Prvá jednotka bola do skúšobnej prevádzky s cestujúcimi zaradená v septembri 2003, pravidelná prevádzka bola zahájená v decembri toho istého roku, kedy už bolo dodaných všetkých šesť objednaných jednotiek. Aj keď boli pôvodne určené pre dopravu v okolí Vysokých Tatier, boli deponované vo Zvolene. Až od konca roku 2007 sú umiestnené v Poprade.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]