Motorový rušeň 704
| Motorový rušeň radu 704 | |
 | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 60 km/h |
| Motor | LIAZ 6 135 T |
| Prenos výkonu | elektrický |
| Usporiadanie pojazdu | Bo |
| Maximálna ťažná sila | 68 kN |
| Rozchod | 1 435 mm |
| Minimálny polomer prechádzania oblúkov | 80 m |
| Hmotnosť | 28 t (prototypy) 29 t (sériové stroje) 36 t (rada 704.5) |
| Adhézna hmotnosť | 28 t (prototypy) 29 t (sériové stroje) 36 t (rada 704.5) |
| Dĺžka cez nárazníky | 7 300 mm (prototypy) 7 500 mm (sériové stroje) 7 540 mm (rada 704.5) |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | ČKD Praha |
| Prevádzkovateľ | (ČSD), ČD, ČD Cargo a privátny dopravcovia |
| Rok výroby | 1988, 1991 – 1994 |
| Počet vyrobených kusov | 77 |
| V prevádzke v období | 1988 – súčasnosť |
Motorový rušeň 704 (do roku 1988 niesol označenia ako rady T 234.0 a T 238.0) je dvojnápravový rámový kapotovaný dieselový rušeň s elektrickým prenosom výkonu. Prvé tri prototypy boli vyrobené v roku 1988, sériová výroba sa realizovala v rokoch 1991 až 1994 v ČKD Lokomotivce. Svoje uplatnenie našli predovšetkým v ľahkej staničnej službe, kde v železničných staniciach a depách obstarávajú posun. Stroje sú veľmi spoľahlivé, hospodárne a majú dobré trakčné vlastnosti. Rušňom sa podľa ich hranatého stavebnicového tvaru prezýva Malé lego.
História[upraviť | upraviť zdroj]
V polovici 80-tych rokov už boli pôvodné dvojnápravé posunovacie rušne sérii 700–703 vzhľadom na ich vek (prvé stroje vyrobené v roku 1957) morálne zastarané, slabé a nespĺňali požiadavky vtedajšej prevádzky. Od ČSD a priemyselných podnikov, preto prišla požiadavka na malý posunovací rušeň novej generácie, spĺňajúci vtedajšie štandardy. V ČKD, preto začali pracovať na rušni radu T 234.0 (704.0, ľahšia verzia pre štátne železnice) a T 237.0 (704.4, ťažšia verzia pre priemysel). Ako aj o tridsať rokov skôr, v prípade rušňov rady 700, aj tu bolo rozhodnuté o použití ľahkého automobilového motora. Zvolený bol šesťvalec LIAZ, upravený z nákladných vozidiel rovnakej značky. Celkom tri prototypy (dva železničné a jeden priemyselný) boli dokončené na prelome rokov 1988 a 1989, a potom podrobené testom. Po ich absolvovaní s drobnými zmenami bolo pristúpené k sériovej výrobe, ktorá sa začala v roku 1991. V priemyselnej verzii došlo k miernemu nárastu hmotnosti a v starom značení bol typ prevedený na T 238.0 (704.5). Prvé dva rušne boli vyvezené do Maďarska, zvyšok strojov zostal v Česko-Slovensku. O rok neskôr boli vyrobené prvé stroje aj pre ČSD, posledné dodané rušne už išli rovno k nástupcovi (Českým dráham), ktorý zároveň získať všetky predtým dodané stroje. Výroba pokračovala až do roku 1994, keď sa to skončilo výrobou poslednej šesťkusovej série pre priemysel. Celkový počet vyrobených kusov tak dosiahol číslo 77. Na tento úspešný typ, však nadviazali ďalšie stroje rady 708 a 709, vyrobené v desiatkach kusov pre domáce využitie a export.
Pohon[upraviť | upraviť zdroj]
Spaľovací motor[upraviť | upraviť zdroj]
Rušeň poháňa preplňovaný vodou chladený štvordobý šesťvalcový automobilový motor s priamym vstrekovaním paliva, LIAZ 6 Z 135 T, o zdvihovom objeme 13,74 l. Agregát podáva maximálny výkon 250 kW (u prototypov, 220 kW). Maximálna rýchlosť rušňa je 60 km/h.
Trakčné motory[upraviť | upraviť zdroj]
Trakčné motory sú tlapové štvorpólové elektromotory typu ČKD TE 015 C, uložené v ráme podvozku pre každú nápravu jeden.
Využitie[upraviť | upraviť zdroj]
Rada 704 sa v železničnej doprave najviac uplatnila v staničnom posune. Ich zavedenie do prevádzky umožnilo, aby sa vo väčšej miere rušili staré, vtedy už nevyhovujúce rady 700-703, na ktoré tiež prestavali byť dostupné náhradné diely. Rušne boli dodané do väčšiny veľkých českých dep vždy po pár kusov, aby obsadili zálohy v depách či k posunu s vozňami v osobných staniciach. Využívali sa i k vozbe osobných a ľahkých nákladných vlakov, ale prejavoval sa u nich, ich nízky výkon i hmotnosť na nápravu, preto boli tieto výkony veľmi obmedzené a skôr núdzové. Neskôr ich na týchto výkonoch čiastočne nahradili väčšie a silnejšie stroje radu 708.
V priemysle, sa stroje dobre uplatnili vo vlečkových prevádzkach, kde slúžili na posun súpravy napr. nakladanie suroviny do vozňov alebo manipuláciu medzi jednotlivými závodmi. Medzi najvýznamnejšími užívateľmi z tejto rady sú, napríklad, AWT (prevzaté stroje po spoločnosti Viamont), ArcelorMittal Ostrava, SD-KD a iné spoločnosti. V prevádzkovaní u súkromných vlastníkov niektoré z rušňov prešli modernizáciou alebo remotorizáciou, do časti strojov SD-KD tak boli napríklad dosadené motory Caterpillar, inde stroje dostali klimatizáciu stanovíšť, elektronický riadiaci systém a iné.
Externý odkaz[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 704 na českej Wikipédii.