Báňova
| Báňova | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Rimavská Sobota, Brezno |
| Obce | Klenovec, Pohronská Polhora |
| Pohorie | Veporské vrchy |
| Podcelok | Balocké vrchy |
| Povodia | Hron, Rimava |
| Nadmorská výška | 1 077,6 m n. m. |
| Súradnice | 48°42′43″S 19°48′39″V / 48,712°S 19,8107°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  červenej zo sedla Zbojská (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Báňova[1][2] (alebo Bánová[3]; 1 077,6 m n. m.[3][2]) je vrch vo Veporských vrchoch, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad Pohronskou Polhorou, približne 15 km juhovýchodne od Brezna.[1]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti Veporských vrchov, v geomorfologickom podcelku Balocké vrchy.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Rimavská Sobota a Brezno a zasahuje na katastrálne územie obce Klenovec a Pohronská Polhora. Najbližšími sídlami sú severne situovaná Pohronská Polhora a Michalová, juhovýchodne leží Tisovec, južne Klenovec a Utekáč a západne Čierny Balog a Sihla.[1] Vrch leží na hranici ochranného pásma Národného parku Muránska planina[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Báňova leží v centrálnej časti Veporských vrchov, v hrebeni, vedúcom zo sedla Zbojská juhozápadným smerom na Klenovský Vepor (1 338 m n. m.), konkrétne medzi sedlami Bánovo a Machniarka. Severne na nachádza Lômik (1 000 m n. m.), Michalová (1 149 m n. m.), Vysoká (926 m n. m.), Lešník (1 312 m n. m.), Psica (1 397 m n. m.), Javorinka (1 435 m n. m.) a Fabova hoľa (1 439 m n. m.), východne Kučalach (1 141 m n. m.), Vysoký vrch (1 263 m n. m.), Strieborná (987 m n. m.), Bánovo (1 039 m n. m.), Hajnáš (1 019 m n. m.), Magnet (964 m n. m.), Šarkanica (1 151 m n. m.) a Kostolný vrch (1 058 m n. m.), južne Javorina (971 m n. m.), Poľana (882 m n. m.) a Rozsypok (1 128 m n. m.) a západne Klenovský Vepor (1 338 m n. m.), Široký grúň (1 093 m n. m.) a Pomývačný grúň (1 002 m n. m.).[3] Západné svahy odvodňuje potok Šaling, severné potok Svetlá v povodí rieky Hron, voda z juhovýchodných častí odteká prítokmi rieky Klenovská Rimava. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[1]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrcholovú oblasť pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou možno vidieť okolité vrchy Veporských vrchov, hrebeň Nízkych Tatier, Spišsko-gemerský kras a Stolické vrchy.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no sedlom Machniarka na južnom úpätí prechádza Rudná magistrála.
- po
červeno značenej Rudnej magistrále:
- od severovýchodu zo sedla Zbojská, sedlo Diel a Bánovo
- od juhozápadu z Klenovského Vepra cez Rozsypok
- po
zelenej turistickej značke z rázc. Tisovec, Bánovo do sedla Bánovo - po
modrej turistickej značke cez sedlo Bánovo:
- od západu z Čierneho Balogu – Dobroča cez Starú dolinu
- od východu z Tisovca cez rázc. Jasenina a sedlo Bánovo
- po
žltej turistickej trase z Pohronskej Polhory cez rázc. Chlipavice[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-07-02]. Dostupné online.
- ↑ a b Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 82.
- ↑ a b c d Veporské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-07-02]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-07-02]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-07-02]. Dostupné online.