Juraj Pohronec-Slepčiansky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Juraj Pohronec-Slepčiansky
arcibiskup ostrihomský
socha Mons. Slepčianskeho v Ostrihome
socha Mons. Slepčianskeho v Ostrihome
prímas – ornament
Juraj Pohronec-Slepčiansky - štít erbu
Juraj Pohronec-Slepčiansky - podpis
Funkcie a tituly
Arcibiskup ostrihomský
16661685
Predchodca Juraj Lipai Juraj Séčéni Nástupca
Biskup nitriansky
16481666
Predchodca Ján Püsky Leopold Kolonič Nástupca
Biografické údaje
Varianty menamaď. Szelepcsényi György
Narodenie24. apríl 1595
Slepčany, Habsburská monarchia (dnešné Slovensko)
Úmrtie11. január 1685 (89 rokov)
Letovice, Habsburská monarchia (dnešné Česko)
PochovanýBazilika Narodenia Panny Márie v Mariazelli
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Odkazy
Juraj Pohronec-Slepčiansky na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Juraj Pohronec-Slepčiansky

ThDr. Juraj Pohronec-Slepčiansky alebo Juraj Selepčéni (maď. Szelepcsényi György, lat. Georgius Pohroncious Szelepcseny), (* 24. apríl 1595 Slepčany – † 11. január 1685 Letovice[1]) bol slovenský arcibiskup, uhorský prímas[2] a vicekráľ, filozof, právnik, diplomat, grafik a medirytec[3].

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Bol dieťaťom obyčajných poddaných, ktorých zavraždili Turci. Osvojili si ho príbuzní. Zásluhou kardinála Petra Pázmaňa študoval v rokoch 1627 – 1634 v Ríme, býval v kolégiu Hungarico-Germanicu. Z dedinského pastiera sa postupne vypracoval na nitrianskeho biskupa (1648 – 1660), kaločského arcibiskupa (od 1657) a neskôr na ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa (1666). Angažoval sa v ochrane krajiny pred Turkami a oslobodení okupovaných kresťanských území. Ako vyslanec cisára Ferdinanda sa viackrát zúčastnil rokovaní s Turkami v Carihrade. Jeho zásluhou sa poľský kráľ Ján III. Sobieski zúčastnil bitky pri Viedni. Podporoval publikačnú činnosť Trnavskej univerzity, výstavbu nových kostolov a pútnických miest.

Popri cirkevnej činnosti sa venoval aj výtvarnej tvorbe. Kreslil a rezal do dreva titulné obrazy na knihy. Vynikal ako znamenitý portrétista. Je zachovaný aj jeho autoportrét, na ktorom, okrem iného je vyryté: GEORGIUS SZELEPCHENY ARCHPP. STRIGON. PRIMAS HUNG. (ARCIEPPISCOPUS STRIGONIENSIS PRIMAS HUNGARIAE - arcibiskup ostrihomský, prímas Uhorska.)

Zomrel v Letoviciach na Morave, pochovaný bol v mariánskej bazilike Mariazelli v Rakúsku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Záznam o úmrtí v matrike farnosti Letovice; prepis: "Anno. 1685. Januarius. 11. Obyt in Domino Celsissimus ac Reverendissimus Princeps Dns Dns Georgius SZELEPCHENYI Archiepiscopus Strigoniensis, Lociq et comitatus eidem Supremus ac Perpetus Comes, Primas Regni Ungariae, Legatus Natus, Summus et Secretarius Cancelarius Sac: Caes: Regiaeq Maj: intimus Consiliari. Et per Regnum Ungariae in judiciis locumtenens. ... cuj anima caelo vivat. Sepultus in Stiria apud B V M Celersem."
  2. http://www.machulince.sk/index.php?p=historia/knazi
  3. http://www.pozitavie-sirocina.estranky.sk/clanky/tajna/tajna

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]