Heinrich Justi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Heinrich Justi
bratislavský mešťanosta
Heinrich Justi
Narodenie1804
Kluž, Rumunsko
Úmrtie17. október 1878
Bratislava, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Heinrich Justi

Heinrich Justi (aj Heinrich von Justi; * 1804, Kluž – † 1878, Bratislava) bol bratislavský mešťanosta v rokoch 1867 – 1875, známy najmä vďaka Horskému parku a pomníku v ňom na jeho počesť.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Justi sa narodil v roku 1804 v Kluži, dnešnom Rumunsku. Študoval na tamojšom gymnáziu, neskôr v Sibiu a v rôznych vojenských školách. V rokoch 1818 – 1829 slúžil v armáde, po dokončení právnických štúdií bol zamestnancom bratislavského mestského magistrátu. V revolučných rokoch 1848/49 bol veliteľom prešporskej národnej (maďarskej) gardy a bojoval proti hurbanovským povstalcom (Slovenskému povstaniu) napríklad v bitke pri Senici (26. septembra 1848). Za účasť v uhorskej revolúcii stál v roku 1850 pred (rakúskym) vojenským súdom, ale po deviatich mesiacoch bol oslobodený. V tomto období sa venoval založeniu a vedeniu plynárne. Do verejného života sa vrátil až po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867, keď sa ako 63 ročný stal mešťanostom[1] (Bürgermeisterom, ktorý sa o moc delil s richtárom, ako predstaviteľom súdnej právomoci mesta a kapitánom ako predstaviteľom vojenskej moci). Maďari o ňom písali ako o Nemcovi, ktorý však podporoval Maďarmi požadovanú samostatnosť Uhorska.[2]

V čase svojho pôsobenia vo funkcii mešťanostu bol veľmi aktívny, reorganizoval mestskú správu, po regulácii toku Dunaja (zabezpečil pilótovanie a reguláciu mestského brehu Dunaja), dal upraviť nábrežie, zaviedol stavebný poriadok, zakladal mestské parky, na jeho podnet sa začala budovať kanalizácia a mesto kúpilo s radnicou susediaci Aponiho palác.[1][3]

Stál pri založení mnohých spolkov: dobrovoľného hasičského zboru, Bratislavského okrášľovacieho spolku (1868) a jeho múzea (1868, teraz Múzeum mesta Bratislavy) a Mestskej knižnice (ktorá oficiálne vznikla v budove súčasnej Univerzitnej knižnice na Michalskej ulici č. 1 až po jeho smrti 1. októbra 1900).[3]

V júli roku 1869 mu v mestskej reprezentačnej sieni slávnostne odovzdal cisár František Jozef I. zlatý záslužný kríž.[1] Kúpou Apponiho paláca a prenesením úradovne magistrátu do neho sa uvoľnili miestnosti na prvom poschodí starej radnice a do tých v roku 1872 natrvalo umiestnili zbierky vtedy ešte mladého, ale už bohatého mestského múzea.[3]

Najznámejší sa však stal vďaka dnešnému Horského parku. V roku 1869 inicioval, aby mesto kúpilo tzv. „Študentský les“ alebo „Študentskú horu“ od Mestského polievkového združenia.[4] Poveril mestského inžiniera Antona Sendleina, aby vypracoval plán vychádzkových ciest a bol to on, kto po celý čas výkonu svojej funkcie držal nad parkom ochrannú ruku.[4]

Jeho vojenské autokratické vystupovanie a novátorské prístupy sa nie vždy stretli s pochopením. Pobúrenie vyvolalo v roku 1870 najmä zbúranie Korunovačného kopčeka pri regulácii dunajského nábrežia. V roku 1875 keď predstavil svoju veľkolepú koncepciu rozvoja mesta, plánujúc výstavbu trvalého mosta, kasární, bitúnku, tržnice, vodovodu a iných s rozpočtom päť a pol milióna zlatých, sa ostatní poslanci proti nemu postavili. Pôžičku neschválili a Justiho donútili odísť do penzie, dokonca so zníženým dôchodkom.[4]

O tri roky na to, v roku 1878, zomrel a dobová tlač na neho spomínala, že zomrel ako chudobný muž s trpkým pocitom nedocenenia. Pohreb sa konal 19. októbra 1878. Justiho význam pre mesto potom ocenili ďalšie generácie, ale až po jeho smrti, keď sa jeho návrhy aj tak postupne zavádzali do života. Dvadsať rokov po jeho smrti inštalovali v Horskom parku pomník na jeho počesť v podobe umelého brala z lomových skál.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d LUKOVÁ, Jana. Mešťanosta Prešporka Heinrich Justi [online]. Galéria mesta Bratislavy | Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, [cit. 2020-10-08]. Dostupné online.
  2. ↑ PAPP ML., Sándor. "Pozsony" [online]. Historická Revue, 27.9.2016, [cit. 2020-10-09]. Dostupné online. Archivované 2020-09-25 z originálu.
  3. ↑ a b c Justiho pomník je ozdobou Horského parku | História | Bratislavské noviny [online]. www.bratislavskenoviny.sk, [cit. 2020-10-08]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c VYHNÁNEK, Ján. Pomník Heinricha Justiho v Horskom parku [online]. Bratislavské rožky (aj Bratislavské noviny), 2019-04-02, [cit. 2020-10-08]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Das Portrait Desider v. Szilágyi´s In. Pressburger Zeitung 17. Mai 1899, s. 2.
  • MANNOVÁ, E. Spoločenské elity Prešporka v 19. storočí. Reprezentácie meštianstva v spolkovom živote a pri inscenovaní pohrebov. Bratislava. Zborník Múzea mesta Bratislavy / Bratislava : Múzeum mesta Bratislavy, 2016, Vol. 28, (2016).
  • KURINCOVÁ, E. – JANOVÍČKOVÁ, M. Mesto v ateliéri/Ateliér v meste. Bratislava: Múzeum mesta Bratislavy, 2016.
  • OBUCHOVÁ, V. Ondrejský cintorín. Bratislava: Marenčin PT, 2004.
  • JUSTI, Heinrich. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok II. E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. 592 s. S. 586 – 587.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Heinrich_Justi&oldid=7708749“