Vydrica (prírodná rezervácia)
Súradnice: 48°14′49″S 17°08′23″V / 48,246864°S 17,139851°V
Vydrica je prírodná rezervácia v Bratislavskom kraji, ktorá bola vytvorená 1. februára 2022.[1]
Plocha prírodnej rezervácie je 483 hektárov, väčšina územia (450 hektárov) je v najprísnejšom 5. stupni ochrany.[2]
Predmetom ochrany je ochrana prirodzených procesov a umožnenie prirodzeného vývoja prírodných spoločenstiev nachádzajúcich sa na tomto území.
Väčšina toku Vydrice je súčasťou CHKO Malé Karpaty, ktorá je zaradená v druhom stupni ochrany. Zároveň sa tu nachádzajú tri chránené územia európskeho významu v sústave Natura 2000. Pôvodný stav umožňoval celoročnú ťažbu dreva, poľovníctvo a iné zásahy do prírody potenciálne ohrozujúce biotop Vydrice. Z tohto dôvodu sa Lesoochranárske zoskupenie VLK v spolupráci s inými iniciatívami a občianskymi združeniami usilovalo o vyhlásenie prírodnej rezervácie Pramene Vydrice, kde by sa nesmelo poľovať a rúbať, ale bol by povolený voľný pohyb všetkých návštevníkov.
História vzniku[upraviť | upraviť zdroj]
Prírodnú rezerváciu vyhlasuje vyhláškou Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Vyhlásiť prírodnú rezerváciu na neštátnom území však možno len so súhlasom vlastníka. Ochranári sa preto snažili získať súhlas mesta Bratislava s vyhlásením rezervácie, nakoľko väčšina povodia Vydrice sa nachádza na území bratislavských mestských lesov.
Prvý pokus iniciovalo LZ VLK spolu s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením v roku 2005 s podporou ďalších ochranárskych organizácií. V elektronickej petícii smerovanej mestskému zastupiteľstvu Bratislavy bolo zozbieraných viac ako 4 000 podpisov. Mestské zastupiteľstvo návrh neschválilo.
Druhý pokus sa konal v roku 2013, pod názvom Evolučný park Bratislava. Iniciatívy sa zúčastnili LZ VLK a BROZ s podporou ďalších ochranárskych združení. Papierovú petíciu podporilo 11 000 občanov a mestskému zastupiteľstvu ju predkladal Ján Budaj, vtedajší námestník primátora.[3] Aktivisti navrhovali dve možnosti: buď formou vyhlásenia prírodnej rezervácia v 5. stupni ochrany, ale s výnimkami umožňujúcimi voľný pohyb pre návštevníkov parku, vrátane cyklistov alebo prijatia záväzku na strane hlavného mesta SR Bratislavy, že príslušné územie bude bezzásahové, teda bez ťažby a poľovníctva.[3][4] Komisia územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby mesta Bratislava petíciu podporila a odporučila mestskému zastupiteľstvu petíciu prijať a vyhlásiť rezerváciu. Bratislavské mestské zastupiteľstvo však v hlasovaní 21. 11. 2013 návrh neschválilo, za hlasovalo len 11 z 38 prítomných poslancov. Schválilo však ochranný pás s vylúčením ťažby v šírke 50 m od každého brehu Vydrice, od začiatku bratislavského lesoparku po druhý kameňolom, čo v petícii požadované nebolo.[5]
Tretí pokus začala iniciatíva Chráňme povodie Vydrice a konal sa v roku 2018. Bol zámerne načasovaný tak, aby hlasovanie mestského zastupiteľstva o rezervácii prebehlo krátko pred voľbami. Spustená bola petičná kampaň vo fyzickej aj elektronickej podobe. [6] Dokopy bolo zozbieraných viac ako 4 500 podpisov. Materiál bol mestu predložený v septembri 2018 ako poslanecký návrh 11 poslancov. 19. septembra 2018 komisia územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby návrh jednohlasne schválila. 27. septembra 2018 sa návrh dostal na mestské zastupiteľstvo, ktoré ho schválilo s nasledujúcim výsledkom: z 35 prítomných poslancov boli 34 za a 1 nehlasoval. [7]
Biotopy[upraviť | upraviť zdroj]
Biotopy európskeho významu a národného významu, ktoré sú predmetom ochrany PR Vydrica:
| Kód biotopu | Kód Natura 2000 (biotop európskeho významu) | Názov biotopu |
| Ls1.3 | * 91E0 | Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy |
| Ls2.1 | - | Dubovo-hrabové lesy karpatské |
| Ls5.1 | 9130 | Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy |
| Ls5.2 | 9110 | Kyslomilné bukové lesy |
Predmetom ochrany sú biotopy jedného prioritného druhu živočícha európskeho významu a biotopy troch druhov živočíchov európskeho významu:
- rak riavový (Austropotamobius torrentium)
- pásikavec (Cordulegaster heros)
- kováčik fialový (Limoniscus violaceus)
- fuzáč alpský (Rosalia alpina)
Biotopy druhov európskeho a národného významu:
- salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra)
- skokan štíhly (Rana dalmatina)
- skokan hnedý (Rana temporaria)
- užovka stromová (Zamenis longissimus)
- slepúch lámavý (Anguis fragilis)
- uchaňa čierna (Barbastella barbastellus)
- večernica pozdná (Eptesicus serotinus)
- netopier veľký (Myotis myotis/blythi)
- raniak hrdzavý (Nyctalus noctula)
- večernica malá (Pipistrellus pipistrellus)
Biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy sťahovavých druhov vtákov:
- bocian čierny (Ciconia nigra)
- včelár lesný (Pernis apivorus)
- žlna sivá (Picus canus)
- tesár čierny (Dryocopus martius)
- ďateľ prostredný (Dendrocopos medius)
- ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos)
- muchárik bielokrký (Ficedula albicollis)
- muchárik malý (Ficedula parva)
- muchár sivý (Muscicapa striata)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2022-01-24]. Dostupné online.
- ↑ Bratislava získa nové chránené územie – prírodnú rezerváciu Vydrica [online]. bratislava.sk, [cit. 2022-01-24]. Dostupné online.
- ↑ a b Zápisnica zo zasadnutia zastupiteľstva zo dňa 21.11.2013 [online]. [Cit. 2018-04-22]. Dostupné online.
- ↑ Petícia za vyhlásenie evolučného parku Bratislava [online]. [Cit. 2018-03-11]. Dostupné online.
- ↑ Hlasovanie č. 37 [online]. [Cit. 2018-03-11]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2022-01-24]. Dostupné online. Archivované 2018-11-26 z originálu.
- ↑ https://zastupitelstvo.bratislava.sk/mestske-zastupitelstvo-hlavneho-mesta-sr-bratislavy-zasadnutie-27092018/bod-116ab/