Preskočiť na obsah

Lesoochranárske zoskupenie VLK

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lesoochranárske zoskupenie VLK
Právna formaobčianske združenie
SídloTulčík
Vznikjún 1993
IČO31303862
PredsedaJuraj Lukáč
(náčelník)
Ďalšie odkazy
Webwolf.sk

Lesoochranárske zoskupenie VLK (skracované aj na VLK) je slovenské občianske združenie, ktorého cieľom je ochrana životného prostredia.[1]

Medzi najznámejšie projekty združenia patrí prvá súkromná prírodná rezervácia v Strednej Európe – rezervácia Vlčia.[2] VLK vlastní, alebo spravuje viacero prírodných rezervácií na Slovensku.[3] Združenie bolo do registra občianskych združení zapísané 22. júna 1993 pod názvom Lesoochranárske zoskupenie Vlk.[1] Sídli v Tulčíku, v prešovskom okrese.[4] Jeho náčelníkom je Juraj Lukáč.[4] Zoskupenie je zložené z centrály a pobočiek - kmeňov, ktoré sú pomenované podľa domovskej oblasti. Po niekoľkých zmenách sa v roku 2020 štruktúra ustálila na niekoľkých voľne zoskupených kmeňoch a dvoch formálne fungujúcich pobočkách: kmeň VLK Čergov a kmeň VLK Východné Karpaty.[5] Podľa Ekofora má organizácia štyroch zamestnancov a 500 dobrovoľníkov.[6] Pod zoskupenie patrí aj vydavateľstvo ABIES.[7]

Prírodné rezervácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Vytváraním chránených území pod názvom evolučné lesy sa VLK od roku 1993 usiluje o ochranu prirodzených lesov na Slovensku. Vývoj územia v evolučných lesoch je ponechaný plne na prírodu a je tu preto vylúčená akákoľvek ľudská činnosť ako ťažba dreva, poľovanie, ale aj sadenie stromov.[8] Celkovo VLK zriadil nové prísne chránené územia o rozlohe 2236 ha a zároveň prostredníctvom dlhodobého prenájmu a kúpou ochránili ďalších 262 ha.[9]

Vlčia

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Súkromná prírodná rezervácia Vlčia

V roku 1998 zoskupenie odkúpilo lesný pozemok v pohorí Čergov. Pozemok však už dobrovoľne chránilo od roku 1997. Kúpa lesa od súkromného vlastníka za 3,2 milióna korún bola umožnená zbierkou Kúp si svoj strom, ktorú zoskupenie zorganizovalo (zbierka je stále aktívna a slúži na ďalšie rozširovanie združením spravovaných chránených území).[10] V roku 1999 predložilo Krajskému úradu v Prešove návrh na založenie Súkromnej prírodnej rezervácie Vlčia. Po ťažkostiach so štátnou správou bola rezervácia s rozlohou 21,24 ha vyhlásená k 1. aprílu 2004.[10]

Rysia

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1998 zoskupenie vlastní Súkromnú prírodnú rezerváciu Rysia. Táto sa v roku 2004 stala druhou súkromnou rezerváciou. Rysia sa nachádza v katastrálnom území obce Valaská Belá v Strážovských vrchoch. Na rozlohe 30,49 ha platí piaty, najvyšší, stupeň ochrany prírody. VLK spolupracuje s Nadáciou Zelená nádej, ktorá vlastní ďalšie menšie lesné pozemky.[3]

Činnosť v ďalších prírodných rezerváciách

[upraviť | upraviť zdroj]

VLK je užívateľom lesa v Národnej prírodnej rezervácii Suchá Dolina v Suchej Doline v Západných Tatrách. V rezervácii bola napriek vysokej hodnote prirodzeného porastu povolená ťažba s vedomím správy TANAPu. VLK si lesy prenajal na 40 rokov a ako vlastník akúkoľvek ťažbu odmieta.[3] VLK sa tiež zaslúžil o rozšírenie Prírodnej rezervácie Udava v Národnom parku Poloniny z 52,09 ha na 391,98 ha. Podľa zoskupenia je to jedna z najzachovalejších častí Slovenska.[3] VLK Východné Karpaty sa angažoval v rozšírení národnej prírodnej rezervácie Kyjovský prales, ktorá bola znovuvytvorená s približne 8 násobnou rozlohou.[3] VLK v roku 2005 podal návrh na ochranu územia lesa Bisce, kde vznikla Prírodná rezervácia Bisce. Cieľom ochrany sú bývalé lužné lesy v povodí rieky Ondava.[3]

Petícia Za lepšiu ochranu prírody

[upraviť | upraviť zdroj]

V októbri 2021 odovzdal VLK 105 081 podpisov petície „Za lepšiu ochranu prírody“ do Národnej rady SR, ktorá následne uznala 103 782 platných podpisov. Petícia sa tak stala historicky najväčšou petíciou zaoberajúcou sa ochranu prírody na Slovensku[11]. Obsahovala dve požiadavky: zredukovanie základných režimov ochrany v chránených územiach na dva, a to na územia s prísnou ochranou (bezzásahové územia) a územia s aktívnou ochranou (manažované územia). Výmera prísne chránených území mala byť podľa petície stanovená na minimálne 10 percent rozlohy SR do roku 2030. Druhou požiadavkou bolo umožnenie voľného pohybu peších návštevníkov vo všetkých chránených územiach[12]. 24. marca 2022 však poslanci NR SR v hlasovaní túto petíciu odmietli[13].

Ďalšie programy

[upraviť | upraviť zdroj]

VLK sa zaoberá tiež ochranou dravcov. Podporuje ochranu vlkov[14] a medveďov.[15]

Počas roku 2011 sa zoskupenie zúčastnilo viacerých správnych konaní, jeho členovia spolupracovali na legislatívnych podnetoch, pripravovali projekt poľskoslovenskej rezervácie s rozlohou 100 000 ha Vlčie hory, spolupracovali na sčítaní šeliem na Poľane a pripravili návrhy viacerých nových prírodných rezervácií.[16]

VLK organizuje program Gaia, 8-dňový seminár o porozumení prírode, jej ochrane a teórii Gaia.[17]

Kontroverzie a ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]

V júli 2011 člen organizácie Erik Baláž navrhol radikálne zmenšenie Národného parku Nízke Tatry. Pripomenul, že východná časť parku má rozlohu 33 209 ha, ale podľa jeho názoru je „reálne“ chránených „len niečo vyše“ 200 hektárov.[18] „Radšej mať menej národných parkov ale dobre chránených, ako takúto frašku,“ uviedol a navrhol rezerváciu s rozlohou 10 200 ha.[18] Zároveň upozornil na ničenie pôvodných lesov nadmernou ťažbou, používanie pesticídov a na pribúdanie holín.[18]

Kontroverzným sa v roku 2011 stalo prijatie príspevku od nórskej medzinárodnej organizácie Fuck for Forest (FFF), ktorá peniaze na podporu ochranárskych projektov získava predajom prístupu k pornografii. Náčelník Juraj Lukáč poznamenal, že rozhodnutiu dar prijať predchádzala dlhá diskusia a overenie si, že FFF postupuje vo svojej krajine v medziach zákona.[19] Lukáč tiež uviedol, že 8 700 € od FFF je „kvapka v mori“ v porovnaní s viac než 300 tisíc €, ktoré vyzbierali. VLK tiež neberie príspevky od všetkých darcov, len od tých, ktorí sú bezúhonní a s ktorých filozofiou sa stotožňujú.[19]

VLK sa zúčastnil diskusie na festivale Pohoda, od ktorého získal podporu v kampani za bezzásahovú zónu v Tatrách.[20]

Na konci roka 2012 Denník SME zaradil rezerváciu Vlčia medzi Dvadsať ľudí, vecí a udalostí, na ktoré sme za dvadsať rokov hrdí.[21]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Výpis z registra [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, [cit. 2013-01-10]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  2. ↑ Prvá súkromná prírodná rezervácia Vlčia bude mať tri roky [online]. Ministerstvo životného prostredia, 27.03.2007, [cit. 2013-01-03]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e f Prírodné rezervácie [online]. Tulčík: Lesoochranárske zoskupenie VLK, [cit. 2013-01-10]. Dostupné online.
  4. ↑ a b Kontakt [online]. Tulčík: Lesoochranárske zoskupenie VLK, [cit. 2013-01-10]. Dostupné online. Archivované 2013-01-16 z originálu.
  5. ↑ Kmene [online]. Tulčík: Lesoochranárske zoskupenie VLK, [cit. 2013-01-10]. Dostupné online.
  6. ↑ Lesoochranárske zoskupenie VLK [online]. Ekoforum, [cit. 2013-01-10]. Dostupné online.
  7. ↑ Vydavateľstvo ABIES [online]. Tulčík: Lesoochranárske zoskupenie VLK, [cit. 2013-01-10]. Dostupné online.
  8. ↑ MIKLOS, Peter. Evolučné lesy [online]. www.wolf.sk, [cit. 2022-08-18]. Dostupné online.
  9. ↑ 1% Pre naše lesy [online]. wilderoben s.r.o., [cit. 2022-08-18]. Dostupné online.
  10. ↑ a b Súkromná prírodná rezervácia Vlčia [online]. Tulčík: Lesoochranárske zoskupenie VLK, [cit. 2013-01-10]. Dostupné online.
  11. ↑ Všetko pre NIČ [online]. www.vsetkoprenic.sk, [cit. 2022-08-18]. Dostupné online.
  12. ↑ Petícia za lepšiu ochranu prírody sa stala historicky najväčšou na Slovensku [online]. 2022-02-08, [cit. 2022-08-18]. Dostupné online.
  13. ↑ Poslanci odmietli petíciu Za lepšiu ochranu [online]. Denník N, 2022-03-24, [cit. 2022-08-18]. Dostupné online.
  14. ↑ Program záchrany vlka [online]. Tulčík: Lesoochranárske zoskupenie VLK, [cit. 2013-01-10]. Dostupné online.
  15. ↑ Program záchrany medveďa [online]. Tulčík: Lesoochranárske zoskupenie VLK, [cit. 2013-01-10]. Dostupné online. Archivované 2016-03-10 z originálu.
  16. ↑ VLK v roku 2011 [online]. Tulčík: Lesoochranárske zoskupenie VLK, jarná rovnodennosť 2013, [cit. 2012-01-10]. Dostupné online.
  17. ↑ GAIA – náš domov [online]. Tulčík: Lesoochranárske zoskupenie VLK, [cit. 2013-01-10]. Dostupné online.
  18. ↑ a b c Lesoochranárske zoskupenie VLK navrhuje Národný park Nízke Tatry zmenšiť [online]. Petit Press, 3.7.2011, [cit. 2013-01-10]. Dostupné online.
  19. ↑ a b VEREŠČÁKOVÁ, Lýdia. Lesoochranárom z Vlka prispeli aktivisti zarábajúci na porne [online]. Petit Press, 21.6.2011, [cit. 2013-01-10]. Dostupné online.
  20. ↑ Lesoochranárske združenie VLK tradičný účastník našeho festivalu v boji za ochranu Tatier [online]. Pohoda, 07.05.2007, [cit. 2013-01-10]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  21. ↑ Dvadsať ľudí, vecí a udalostí, na ktoré sme za dvadsať rokov hrdí [online]. Petit Press, 31.12.2012, [cit. 2013-01-10]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lesoochranárske_zoskupenie_VLK&oldid=7906710“