Žlna sivá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Žlna sivá
Grey-headed Woodpecker - Italy S4E5692.jpg
Samec
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Picus canus
Gmelin, 1788
Picus canus distr new.png
Mapa rozšírenia žlny sivej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Žlna sivá[2] (lat. Picus canus) je druh z čeľade ďatľovité. Obýva Euroáziu v jej stredných zemepisných šírkach a na východe Ázie sa jej oblasť rozšírenia stáča na juh až po Sumatru.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je to vták o niečo menší ako hrdlička záhradná. Dosahuje dĺžku tela 25[4] - 28 cm[5], rozpätie krídel 38 – 40 cm[4] a maximálnu hmotnosť 150 g[6] . Je šedozelená s bridlicovo šedým krkom a hlavou. Samec má jasne červenú škvrnu na čele. Mláďatá sú na bruchu a chvoste škvrnité. Lieta vlnkovite.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Má podobný revírny hlas ako žlna zelená (chechtavé „glyk glyk glyk glyk“), na rozdiel od nej je tento chechtavý hlas viac pískavý, ku koncu spomaluje a rozvláčnejší, znie melancholicky, ako "püpüpü-pü-pü-pü pü pü pü"[4], často iba troj až štvorslabičný (hlavné samice). Pri agresívnom správaní, pri varovaní a všeobecnom vzrušení volajú "kük", často husto za sebou a prechádza až do hlasu "kek"'.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelne a dosť hojne sa vyskytuje v podhorských oblastiach na celom území Slovenska až do výšky 1 400 m n. m.[3] V rovinách južného Slovenska je zriedkavejšia, hniezdi tu v rozsiahlych lužných lesoch a parkoch.[3] Žlna sivá je stály vták.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 500 - 2 000, zimujúcich jedincov 3 500 - 6 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh.[3]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Žlna sivá žije v listnatých a zmiešaných lesoch od nížin až po hornú hranicu lesa. Veľmi dôležitý je výskyt buka.[3]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi najmä v bukoch raz ročne. Hniezdo je umiestnené vo vytesanej dutine s okrúhlym otvorom. Samica znáša 6 – 7 (8)[6] bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia (v noci samec) počas 15 až 17 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia počas asi 20 dní na hniezde a potom ešte 14 dní prikrmujú.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živia sa mravcami a ich larvami a iným hmyzom.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Pre užitočnosť a biocenologický význam v krajine je v zozname chránených druhov, spoločenská hodnota je 995,81 (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.).

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2015.4.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-04-08]. Dostupné online.
  3. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Žlna sivá, s. 395 – 397.
  4. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  5. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]