Ďateľ hnedkavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ďateľ hnedkavý
Dendrocopos syriacus.jpg
Samček
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Dendrocopos syriacus
Hemprich & Ehrenberg, 1833
Synonymá
Picoides syriacus,
ďatel sýrsky,
ďatel hnedkastý
Dendrocopos syriacus distr new.png
Mapa rozšírenia ďatľa hnedkavého
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ďateľ hnedkavý (iné názvy: ďatel sýrsky, ďateľ hnedkastý[3]; lat. Dendrocopos syriacus) je druh z čeľade ďatľovité. Z juhozápadnej Ázie sa rozšíril do strednej Európy, šírenie začalo okolo roku 1890 cez Balkánsky polostrov. Na Slovensko prenikol v roku 1949 a hniezdenie bolo dokázané skoro na polovici územia (na 47,60 % mapovacích kvadrátov).[4]


Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je to vták veľký ako škorec obyčajný. Dosahuje dĺžku tela 22 - 23 cm[5][6], rozpätie krídel 34 – 38 cm[6] a maximálnu hmotnosť 82 g[7]. Na rozdiel od podobného ďatľa veľkého mu čierny prúžok v podobe fúzov nezasahuje na temeno hlavy, spodné chvostové krovky sú jasnejšie červené, na chvoste má menej a na krídle viac bielych škvŕn.[5] Samec má červenú tylovú škvrnu, samica je bez tejto škvrny, mláďatá majú temeno hlavy celé červené[5][6] a často aj červenkastú hruď v tvare obrátenej podkovy.[7]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Volá mäkšie ako ďateľ veľký[6] „čik“ a „kirruk“ alebo „tükk“[5]. Má aj dlhé kotkodákavé volanie.[6] Bubnuje samec i samica[5], bubnovanie začína ako u ďatľa veľkého ale na konci zoslabne.[6]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensko sa rozšíril z juhu Európy, prvý výskyt bol zaznamenaný v roku 1949[4]. Nížinami a dolinami riek prenikol až na severné Slovensko, nevystupuje však vyššie ako 800 m n. m.[4] Ďateľ hnedkavý je stály vták.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 500 - 2 500, zimujúcich jedincov 2 500 - 5 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú miery nárast o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995, 1998 a 2001 žiadny.[4][8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Ďateľ hnedkavý hniezdi hlavne v intravilánoch obcí, v záhradách, parkoch a cintorínoch. Mimo obcí hľadá potravu v stromoradiach a vetrolamoch, výnimočne tu aj zahniezdi.[4]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

V strednej Európe hniezdi prevažne v intraviláne, ojedinele v otvorenej krajine s ovocnými sadmi a alejami. Hniezdi v máji až júni raz ročne.[7] Hniezdnu dutinu s okrúhlym vletovým otvorom s priemerom 4 - 5 cm vytesávajú obaja partneri, najmä samec. Samotná dutina je približne 35 cm hlboká a široká 11,5 cm. Samica znáša 4 až 5 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia 14 – 15 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia ďalších 17 až 21 dní.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živia sa rastlinnou i živočíšnou potravou[7], bobuľami, ovocím, orechmi a menej hmyzom.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Ďateľ hnedkavý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 995,81 € (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.).

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 27. decembra 2017.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-06]. Dostupné online.
  4. a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Štefan Pavlík. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Ďateľ hnedkavý, s. 404 - 406.
  5. a b c d e PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b c d e f JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. a b c d FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Blutspecht na nemeckej Wikipédii.