Ďateľ hnedkavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ďateľ hnedkavý
Dendrocopos syriacus.jpg
Samček
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Dendrocopos syriacus
Hemprich & Ehrenberg, 1833
Synonymá
Picoides syriacus,
ďatel sýrsky,
ďatel hnedkastý
Dendrocopos syriacus distr new.png
Rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ďateľ hnedkavý (iné názvy: ďatel sýrsky, ďateľ hnedkastý[2]; lat. Dendrocopos syriacus) je druh z čeľade ďatľovité. Z juhozápadnej Ázie sa rozšíril do strednej Európy, šírenie začalo okolo roku 1890 cez Balkán.[3]


Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je to vták veľký ako škorec obyčajný. Dosahuje dĺžku tela 22 - 23 cm[4][5], rozpätie krídel 34 – 38 cm[5] a maximálnu hmotnosť 82 g[6]. Na rozdiel od podobného ďatľa veľkého mu čierny prúžok v podobe fúzov nezasahuje na temeno hlavy, spodné chvostové krovky sú jasnejšie červené, na chvoste má menej a na krídle viac bielych škvŕn.[4] Samec má červenú tylovú škvrnu, samica je bez tejto škvrny, mláďatá majú temeno hlavy celé červené[4][5] a často aj červenkastú hruď v tvare obrátenej podkovy.[6]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Volá mäkšie ako ďateľ veľký[5] „čik“ a „kirruk“ alebo „tükk“[4]. Má aj dlhé kotkodákavé volanie.[5] Bubnuje samec i samica[4], bubnovanie začína ako u ďatľa veľkého ale na konci zoslabne.[5]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensko sa rozšíril z juhu Európy, prvý výskyt bol zaznamenaný v roku 1949[3]. Nížinami a dolinami riek prenikol až na severné Slovensko, nevystupuje však vyššie ako 800 m n. m.[3] Ďateľ hnedkavý je stály vták.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 500 - 2 500, zimujúcich jedincov 2 500 - 5 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú miery nárast o 20 do 50%. Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[3]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Ďateľ hnedkavý hniezdi hlavne v intravilánoch obcí, v záhradách, parkoch a cintorínoch. Mimo obcí hľadá potravu v stromoradiach a vetrolamoch, výnimočne tu aj zahniezdi.[3]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

V strednej Európe hniezdi prevažne v intraviláne, ojedinele v otvorenej krajine s ovocnými sadmi a alejami. Hniezdi v máji až júni raz ročne.[6] Hniezdnu dutinu s okrúhlym vletovým otvorom si tesá sám. Samica znáša 4 až 5 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia 14 – 15 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia ďalších 17 až 21 dní.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živia sa rastlinnou i živočíšnou potravou[6], bobuľami, ovocím, orechmi a menej hmyzom.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Ďateľ hnedkavý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 995,81 € (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.).

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.2.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-04-04]. Dostupné online.
  3. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Štefan Pavlík. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Ďateľ hnedkavý, s. 404 - 406.
  4. a b c d e PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  5. a b c d e f JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c d FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]