Škorec obyčajný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
škorec obyčajný
Sturnus vulgaris 2 (Marek Szczepanek).jpg
škorce vo svadobnom šate
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Sturnus vulgaris
Linnaeus, 1758
Synonymá
škorec lesklý
Sturnus vulgaris map.png
Mapa rozšírenia
Tmavými farbami sú vyznačené pôvodné oblasti výskytu, matnými farbami miesta, kde boli umelo zavlečené.
      Hniezdenie
      Celoročný výskyt
      Zimovisko
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Škorec obyčajný alebo škorec lesklý[3] (lat. Sturnus vulgaris) je spevavec a patrí do čeľadi škorcovité. Hniezdi v Európe a v Malej Ázii. Bol introdukovaný v Severnej Amerike, južnej Afrike, Austrálii, na Novom Zélande a v Polynézii.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov škorec obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, populácia v Európe vykazovala v rokoch 1980 – 2013 mierny pokles.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Škorec obyčajný meria 21 cm[5][6] a váži 70 – 94 (♂♂), 60 – 86 (♀♀) g.[7]

Samec aj samica majú čierne perie s kovovým leskom do zeleného odtieňa na hlave, prsiach a chrbte a s purpurovým nádychom v záhlaví a na krku. Na jeseň majú biele bodky, ktoré sa postupne do ďalšieho pŕchnutia strácajú. Samiciam sa zodierajú pomalšie.[7] Mláďatá sú sivohnedé s belavým krkom a s pásikmi na spodnej časti tela. Majú hnedý zobák. Dospelé majú na jar zobák svetložltý.[6] Nohy majú červenožlté.[7] Ich let je veľmi rýchly, často kĺžu s vystretými krídlami. Na jeseň vytvárajú obrovské kŕdle.[6]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Žije súvisle na celom území Slovenska. Najvyššie hniezdne hustoty sú na okrajoch lesov a lúk, lesov a obilných polí, v menšom počte hniezdi aj v nadmorských výškach okolo 1 100 m n. m.. Je sťahovavý, v malom množstve prezimuje.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 400 000 – 800 000, zimujúcich jedincov 100 – 5 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[8] žiadny. V roku 2014 LC – menej dotknutý.[2][9][10] Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[4]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Potravu si hľadá na lúkach, pasienkoch a poliach, na hniezdenie potrebuje stromy s dutinami[7], alebo aj dutiny v skalách a budovách.[4][7] Preto vyhľadáva okraje lesov, kultúrnu krajinu so skupinami stromov, lesy pozdĺž vodných tokov, parky, cintoríny, sady aj záhrady.[4][7] Na jeseň sa zoskupujú do veľkých kŕdľov, ktoré nocujú v trstinách alebo na stromoch.[5][6]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie hniezdia v dutinách stromov, menej v búdkach, občas v štrbinách múrov, striech alebo v skalách. Ak majú dostatočnú ponuku dutín, vytvárajú aj hniezdne kolónie.[4][7] Do dutiny obaja rodičia nosia materiál na hniezdo, hlavne však samica. Rôzne steblá a listy tráv, slamu, kôru i perie. Vajíčka majú belasú farbu, býva ich 5 – 6. Samička sa strieda so samčekom na sedení, čo trvá 13 – 14 dní. Mláďatá vychovávajú ďalších 19 – 22 dní. Hniezdia dvakrát za rok, v aprílimáji a potom v júni až v júli.[7]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Potravu hľadajú na zemi, niekedy aj za letu. Na jar sa živia hmyzom, vylietané mláďatá z prvého hniezdenia čerešňami, z druhého hniezdenia hroznom. Na začiatku jesene konzumujú hlavne rastlinnú potravu, od októbra opäť živočíšnu, v novembri po ochladení počasia sa živia obilím.[7]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 90 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[11]. Druh je zaradený do smernici o vtákoch (Príloha II).[12] V niektorých oblastiach došlo k poklesu jeho populácií v dôsledku zníženie výmery lúk a pasienkov, došlo k obmedzeniu chovu hovädzieho dobytka. V niektorých európskych krajín bol tento druh aj zdrojom potravy alebo chovaný v klietkach.[12]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

25s, Rusko, medzi škrípavé zvuky zaplieta imitácie vlhy obyčajnej, kačice divej i pravdepodobne stehlíka zeleného.

Hlas mláďat

19 s, v pozadí počujeme kukučku obyčajnú.

Spev škorca obyčajného je zmes melodických popevkov a škrípavých zvukov. Napodobňuje spev iných vtákov. Často spieva na viditeľných miestach ako sú špičky stromov alebo strechy a podobne.[6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b IUCN Red list 2018.2. Prístup 11. decembra 2018
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. a b c d e f g DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Škorec obyčajný / Škorec lesklý, s. 590 – 592.
  5. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c d e PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b c d e f g h i FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.
  12. a b Butchart, S., Ekstrom, J. & Ashpole, J. Common Starling (Sturnus vulgaris) - BirdLife species factsheet [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2018-12-01]. Dostupné online. (En)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]