Škorec obyčajný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Škorec obyčajný
Sturnus vulgaris 2 (Marek Szczepanek).jpg
škorce vo svadobnom šate
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Sturnus vulgaris
Linnaeus, 1758
Synonymá
škorec lesklý
Sturnus vulgaris map.png
Mapa rozšírenia
Tmavými farbami sú vyznačené pôvodné oblasti výskytu, matnými farbami miesta, kde boli umelo zavlečené.

██  Hniezdenie


██  Celoročný výskyt


██  Zimovisko

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Škorec obyčajný alebo škorec lesklý[2] (lat. Sturnus vulgaris) je spevavec a patrí do čeľadi škorcovité. Hniezdi v Európe a v Malej Ázii. Bol introdukovaný v Severnej Amerike, južnej Afrike, Austrálii, na Novom Zélande a v Polynézii.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Škorec obyčajný meria 21 cm[4][5] a váži 70 – 94 (♂♂), 60 – 86 (♀♀) g.[6]

Samec aj samica majú čierne perie s kovovým leskom do zeleného odtieňa na hlave, prsiach a chrbte a s purpurovým nádychom v záhlaví a na krku. Na jeseň majú biele bodky, ktoré sa postupne do ďalšieho pŕchnutia strácajú. Samiciam sa zodierajú pomalšie.[6] Mláďatá sú sivohnedé s belavým krkom a s pásikmi na spodnej časti tela. Majú hnedý zobák. Dospelé majú na jar zobák svetložltý.[5] Nohy majú červenožlté.[6] Ich let je veľmi rýchly, často kĺžu s vystretými krídlami. Na jeseň vytvárajú obrovské kŕdle.[5]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

25s, Rusko, medzi škrípavé zvuky zaplieta imitácie vlhy obyčajnej, kačice divej i pravdepodobne stehlíka zeleného.

Hlas mláďat

19 s, v pozadí počujeme kukučku obyčajnú.

Spev škorca obyčajného je zmes melodických popevkov a škrípavých zvukov. Napodobňuje spev iných vtákov. Často spieva na viditeľných miestach ako sú špičky stromov alebo strechy a podobne.[5]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Žije súvisle na celom území Slovenska. Najvyššie hniezdne hustoty sú na okrajoch lesov a lúk, lesov a obilných polí, v menšom počte hniezdi aj v nadmorských výškach okolo 1 100 m n. m.. Je sťahovavý, v malom množstve prezimuje.[3]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 400 000 - 800 000, zimujúcich jedincov 100 - 5 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[3]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Potravu si hľadá na lúkach, pasienkoch a poliach, na hniezdenie potrebuje stromy s dutinami[6], alebo aj dutiny v skalách a budovách.[3][6] Preto vyhľadáva okraje lesov, kultúrnu krajinu so skupinami stromov, lesy pozdĺž vodných tokov, parky, cintoríny, sady aj záhrady.[3][6] Na jeseň sa zoskupujú do veľkých kŕdľov, ktoré nocujú v trstinách alebo na stromoch.[4][5]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie hniezdia v dutinách stromov, menej v búdkach, občas v štrbinách múrov, striech alebo v skalách. Ak majú dostatočnú ponuku dutín, vytvárajú aj hniezdne kolónie.[6][3] Do dutiny obaja rodičia nosia materiál na hniezdo, hlavne však samica. Rôzne steblá a listy tráv, slamu, kôru i perie. Vajíčka majú belasú farbu, býva ich 5 - 6. Samička sa strieda so samčekom na sedení, čo trvá 13 - 14 dní. Mláďatá vychovávajú ďalších 19 - 22 dní. Hniezdia dvakrát za rok, v aprílimáji a potom v júni až v júli.[6]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Potravu hľadajú na zemi, niekedy aj za letu. Na jar sa živia hmyzom, vylietané mláďatá z prvého hniezdenia čerešňami, z druhého hniezdenia hroznom. Na začiatku jesene konzumujú hlavne rastlinnú potravu, od októbra opäť živočíšnu, v novembri po ochladení počasia sa živia obilím.[6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.3. Prístup 10. decembra 2016
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  3. a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Škorec obyčajný / Škorec lesklý, s. 590 – 592.
  4. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  5. a b c d e PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b c d e f g h i FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]