Ďateľ prostredný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ďateľ prostredný
Dendrocopos medius (Marek Szczepanek).jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Dendrocoptes medius
Linnaeus, 1758
Synonymá
ďatel strakatý prostredný
Dendrocopos medius distr.png
Rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ďateľ prostredný alebo staršie zriedkavo ďatel strakatý prostredný[2] [podľa staršieho pravopisu sa písalo ďatel..., t.j. s tvrdým l, porov. napr. PSP 1940] (lat. Dendrocoptes medius[2], Dendrocopus medius, Dendrocopos medius, Leiopicus medius, Picoides medius, Picus medius[3]) je druh z čeľade ďatľovité. Obýva západnú palearktickú oblasť, na juh až po južné Turecko, severný Irak a Irán. Na Slovensku je stály, hniezdenie bolo dokázané alebo pravdepodobné v 63 % mapovacích kvadrátov a podobne i cez zimu bol zistený v 64,80 % mapovacích kvadrátov.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Ďateľ prostredný meria 20[5] – 22 cm[6][5] s rozpätím krídel 33 - 34 cm[5] a váži okolo 55 g.[7]. Je to vták o niečo menší ako ďateľ veľký, na rozdiel od ktorého majú samec, samica aj mláďatá celé temeno červené, oproti lícam nejasne ohraničené, spodné chvostové krovky sú svetloružové a nie sú ostro ohraničené oproti bielemu bruchu. Na spodku tela sa objavujú ojedinelé čierné pozdĺžne prúžky (najmä u mláďat). Zobák je slabší.

Hlas a inštrumentálne zvuky[upraviť | upraviť zdroj]

Hlas je jemne znejúci „kyk“[5] alebo „djyk“, na jar drsný, kvákavý 6 až 9 slabičný rad „gee“ alebo „kvää“[5]. Zriedka bubnuje.[5][6]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Typický druh európskych listnatých lesov. Mimo Európy hniezdi na severe Turecka, Iránu a Iraku.[4]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Obýva lužné lesy veľkých riek, dubové lesy nížin, pahorkatín a južne orientovaných svahov pohorí v celej južnej polovici Slovenska do 700 - 950 m n. m.. Na severnom Slovensku je zriedkavým druhom. Ďateľ prostredný je stály vták, v mimohniezdnom období ho možno nájsť aj v miešaných a ihličnatých lesoch (do 1 200 m n. m.[7]) a v záhradách.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 2 500 - 4 000, zimujúcich jedincov 6 000 - 10 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status na Slovensku v roku 1995 R - vzácne. V roku 1998 žiadny. Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Je viazaný na teplomilné dubové lesy oblasti pahorkatín a nížinné lužné lesy s dubom.[4]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi v apríli až júli raz ročne. Hniezdnu dutinu s okrúhlym vletovým otvorom vytesávajú obaja rodičia.[7] Samica znáša 5 až 6 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia[7] 12 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia[7] na hniezde 2 týždne a potom ešte jeden týždeň.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živia sa hmyzom nachádzajúcom sa na kôre a pod kôrou, rôzne vývojové štádiá chrobákov, mravcov a motýľov.[7]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Podobne ako ostatné ďatle si pre užitočnosť zaslúži ochranu. Treba šetriť hlavne hniezdne dutiny a staré zárasty a skupiny stromov.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.2.
  2. a b KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-06]. Dostupné online.
  3. ďateľ prostredný in: Avibase [1]
  4. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Ďateľ prostredný, str. 406 – 410, Kropil, R.). ISBN 80-224-0714-3.
  5. a b c d e f JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b c d e f FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]