Tesár čierny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tesár čierny
BlackWoods.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Dryocopus martius
Linnaeus, 1758
Synonymá
Ďateľ čierny
Dryocopus martius distr.PNG
Mapka rozšírenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Tesár čierny alebo ďateľ čierny[2] (lat. Dryocopus martius) je druh z čeľade ďatľovité zástupca rodu Dryocopus z podčeľade pravé ďatle (Picinae). Je to najväčší európsky ďateľ.[3] Má dĺžku tela asi 450 - 470 mm a rozpätie krídel 640 - 680 mm.[4] Vďaka svojmu čiernemu sfarbeniu a červenej farbe na temene si ho nemožno v strednej Európe zameniť so žiadnym iným vtáčim druhom. Vyskytuje sa v troch rasách vo veľkej časti severnej a centrálnej palearktídy.[5] V strednej Európe preferuje staršie topoľové lužné lesy na nížinách, bukové lesy v stredných polohách a vo vyšších polohách zmiešané a z ihličnatých smrekové lesy.[6]

V lete sa živia predovšetkým mravcami žijúcimi v dreve. Ich hniezda odkrývajú po celých plochách aj na väčších kmeňoch stromov. V zime sa zameriavajú na mraveniská. Tesár čierny je dôležitým staviteľom dutín pre množstvo druhov zvierat, ktoré sú viazané na väčšie stromové dutiny. Hniezdne dutiny si v strednej Európe zakladajú hlavne na hrubých bukoch s vysokým kmeňom. Vďaka reštrukturalizácii v lesníctve dokázal tesár čierny rozšíriť svoj hniezdny areál v Európe v priebehu 20. storočia silno na západ a na sever. V západnej Európe sa rozširovanie jeho areálu vo veľkej miere už zastavuje. V strednej Európe je to bežný hniezdič, miestami hojný, ktorý obsadzuje aj fragmentované lesy a malé lesíky.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Svojou veľkosťou a prevažne čiernym perím s červenou farbou na temeni je tesár čierny skoro nezameniteľný. Je veľký asi ako havran ale štíhlejší a so zreteľne dlhším chvostom. Odhliadnuc od hlavy pôsobí jednofarebne čierno. Z blízka a za dobrého svetla vidíme menšie odchýľky v odtieni čiernej. Vrchná strana je viac čierna a lesklá, perie má modrastý nádych. Spodná strana je matnejšia, zreteľne svetlejšia s jemným nádychom tmavosivej alebo hnedastočiernej. Obnosené perie sa neleskne a má farbu drevného uhlia. Ručné letky sú často svetlejšie než ostatné perie a s hnedastým odtieňom. U sediaceho tesára je nápadný jeho dlhý chvost, slúžiaci ako opora, ktorý je zreteľne rozdvojený a jednofarebne čierny. Zobák je sivobiely so zreteľnou tmavosivou špičkou, pri koreni široký, asi 5-6 cm dlhý. Dúhovka je u dospelých vtákov z diaľky biela, z blízky je svetlo krémovej farby.

Hlasy a inštrumentálne zvuky[upraviť | upraviť zdroj]

Svojim prejavom je to nápadný vták. Ozýva sa ďaleko počuteľným hlasom. Za priaznivých poveternostných podmienok ho možno zaznamenať aj do vzdialenosti vyše kilometra. Najčastejšie počuť jeho hlas "krr-krr-krr-krr-krr", ktorý používa za letu a melancholicky znejúce tiahle klesajúce volanie "klijéé.. klijéé..", ktoré vydáva za sedu, prezentujúc tak svoju prítomnosť a lokalizáciu alebo ak je vyrušený. Pri veľkej nervozite volá v krátkych intervaloch s niekoľko sekundovými odstupmi. Na konfliktnú situáciu poukazuje lomene znejúca obmena  – "klikje". Tieto hlasy počuť celý rok, s výnimkou neskorého hniezdneho obdobia a kŕmenia.

Iba v čase toku a v skorej fáze hniezdenia vydáva sexuálne motivované strofy "kuo.. kui-kui-kui-kui.." alebo "kli-kli-kli". Strofa pozostáva až z 20 elementov, pričom prvý element je od ostatných mierne odstúpený. Celkovo znie vysoko a kovovo. Týmto hlasom vytyčuje alebo potvrdzuje hranice svojho revíru. Okrem toho obe pohlavia vydávajú počas najväčšieho sexuálneho vzrušenia pri kopulácii zrýchľujúci sa rad tichých hlasov "Kia".

Tiché "Rür" možno počuť len v antagonistických situáciach a to iba v rámci druhu. Napríklad aj pri výmene na hniezde, čo poukazuje na skrytú agresivitu hniezdnych partnerov.

Okrem hlasu toku a tiahleho hlasu "kjéé" slúži i bubnovanie na označenie teritória, na získanie kontaktu a na upevnenie partnerstva. Jeden vír takého bubnovania pozostáva aj zo 60 úderov. Pri priemernej frekvencii 17 úderov za sekundu trvá jedna strofa aj tri sekundy. Bubnujú obe pohlavia. Samičky však zriedkavejšie a najčastejšie pomalšie, kratšie i tichšie. Na rozdiel od samíc, samci uprednostňujú na bubnovanie jeden hlavný strom, ktorý môže byť vzdialený od hniezdneho alebo ich hlavného spacieho stromu aj vyše kilometra.

V čase toku a počas hniezdenia často počuť demonštratívne klopanie. Býva rôznej hlasitosti. Ďatle ho používajú pri ukazovaní bútľavín a tiež poukazuje na preskokové jednanie v konfliktnej situácii, napríklad pri výmene na hniezde.[7]

Zvukové nahrávky akustickej prezentácie druhu – Na video nahrávke sú zreteľné nasledujúce zvukové prejavy: Hlas za letu samca – Hlas agresivity samca pri pristátí – Klikje volania samca, po ukľudnení hlas "Kjéé". Klopkanie samice poukazuje na preskokové správanie.

Migrácia[upraviť | upraviť zdroj]

V dospelosti stály vták, v celej svojej oblasti rozšírenia verný svojmu hniezdisku. Aj počas zimy s vysokou snehovou pokrývkou sa snaží zotrvať vo svojom hniezdnom teritóriu. Len silný nedostatok potravy ho prinúti ku potulkám, ktoré zvyčajne nebývajú na veľké vzdialenosti. Prečkajú v oblastiach kde je málo snehu alebo zletia z vyšších polôh do dolín. Ostáva nejasné, či svoje najsevernejšie hniezdiská pravideľne opúšťajú. Mladé vtáky zvyčajne odmigrujú len do 50 km. To v prípade že v okolí kde vyrástli je možné vytvoriť revír. V opačnom prípade dokážu zaletieť skoro do 500 km vzdialenosti, vo výnimočných prípadoch preletia až do vzdialenosti 1 000 km [8]. Stredoerópske tesáre migrujú prevažne západným alebo juhovýchodným smerom.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.2.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-02-25]. Dostupné online.
  3. PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  4. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  5. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  6. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Tesár čierny/Ďateľ čierny, str.399 - 401, Kropil, R.). ISBN 80-224-0714-3.
  7. Gorman (2004) s. 83
  8. Gorman (2004) s. 94

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Schwarzspecht na nemeckej Wikipédii.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dieter Blume: Schwarzspecht, Grauspecht und Grünspecht. Neue Brehm-Bücherei 300. Westarp Wissenschaften Magdeburg 1996. S. 17 – 50. ISBN 3-89432-497-X
  • Gerard Gorman: Woodpeckers of Europe. A Study to European Picidae. Bruce Coleman, Chalfont 2004. S. 81–94; S. 44; 37;. ISBN 1-87284-205-4

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]