Muchárik malý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Muchárik malý
Ficedula parva, Beachy Head, East Sussex, UK 1.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ficedula parva
Bechstein, 1792
Synonymá
Muchárik červenohrdlý
Ficedula parva distr.png
Mapa rozšírenia druhov F.parva, F.albicilla a F.subrubra

██  Hniezdisko F.parva

██  Hlavné zimovisko F.parva

██  Hniezdisko F.albicilla

██  Hlavné zimovisko F.albicilla

██  Hniezdisko F.subrubra

██  Hlavné zimovisko F.subrubra

██  a červené čiary - kontaktná oblasť F.parva a F.albicilla

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Muchárik malý alebo muchárik červenohrdlý[2] (Ficedula parva) je vták z čeľade muchárikovité. Obýva palearktídu od Uralu po strednú Európu, od 19. storočia sa šíri smerom na západ. Zimuje v Indii, Indonézii a na Srí Lanke. Slovensko má druhú najpočetnejšiu populáciu muchárikov malých v Európe.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Muchárik malý je menší ako vrabec domový, meria 11[4] - 11 5 cm[5] a váži 8,5 - 11 g.[6] Samček má bradu, hrdlo, hrvoľ a časť pŕs červenej farby.[6] Chrbát je sivohnedý, letky tmavé, hlava sivá, spodná časť tela je žltkavá. Chvost je tmavý, bočné kormidlové perá majú na okrajoch v hornej časti biele okraje. Biele okraje chvosta sú typické pre obe pohlavia a je to dôležitý rozlišovací znak. Samička je viac do hneda, nemá červenú škvrnu.[4][5][6]. Mláďatá sú škvrnité.[6]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev muchárika malého znie jasne, trochu melancholicky a má dve rozlíšiteľné časti.[5]Začne vyššie a klesá.[4] Znie ako "titt-ü, titt-tüj, tüj, tüj"[4] alebo "ti-tla ti-tla ti-tla ti tla-tla-tla-tla". Často volá suchým hlasom "trrr" podobným orieškovi obyčajnému.[5]. Poznáme i mäkké, melancholicky znejúce vábenie "tyli"[5], pripomínajúce rýchlu škrípajúcu hojdačku. Často tento hlas kombinuje s tichým "cvrr".[5]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Muchárik malý obýva pásmo bukových a zmiešaných bukových lesov. Najvyššie položené hniezdiská sú 1 300 m n. m. v Západné Tatry[6] až 1 350 m n. m. vo Veľkej a Malej Fatre. Hniezdenia boli zistené i v parkoch a záhradách. Na slovenských nížinách nehniezdi.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 5 000 - 10 000.Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 NE - nehodnotený druh podľa uvedených kritérií z viacerých dôvodov. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[3]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdnym biotopom muchárika malého sú staré, vysoké listnaté a zmiešané lesy, najmä bukové a bukovo-jedľové.[3] Obľubujú blízkosť mladších porastov, dolinky a miesta susediace s lúkami a potokmi.[6]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Na hniezdenie si vyberajú dutiny a polodutiny v stromoch, hniezdo stavia samička z trávy a machu, v strede je srsť a perie. Na 4 - 7 vajíčkach sedí iba samica, hniezdia iba raz v júni. Obaja rodičia kŕmia a vychovávajú mláďatá 14 dní.[6]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Muchárik malý sa živí lietajúcim hmyzom. Chytá ho v korunách stromov ale aj na lúkach.[6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.2.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-04-26]. Dostupné online.
  3. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Muchárik malý / Muchárik červenohrdlý, s. 529 - 530.
  4. a b c d PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  5. a b c d e f JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c d e f g h FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]