Preskočiť na obsah

Cifruša bezkrídla

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Cifruša bezkrídla
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Pyrrhocoris apterus
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Cifruša bezkrídla (Pyrrhocoris apterus, ľudový názov: električka, lopata, sanitka, muzikant) patrí do čeľade cifrušovité a medzi bezkrídle bzdochy.

V strednej Európe je to hojne rozšírený druh bzdochy. Dorastá do veľkosti okolo 1 cm a živí sa cicaním semien rastlín, mŕtvych živočíchov alebo vajíčok hmyzu. Veľmi často sa vyskytuje vo väčších skupinách.

Cifruša meria 10 – 12 mm. Má oválny obrys tela s nápadnou čierno-červenou kresbou. Krídla väčšinou nie sú úplne vyvinuté, nohy sú čierne. Pri starostlivejšom pozorovaní možno zistiť že každá cifruša sa v maličkostiach odlišuje. Kresba a veľkosť škvŕn na červenom podklade sa mierne mení. Jej výrazné a kontrastné sfarbenie ju chráni pred nepriateľmi – vtáky. Dáva najavo, že nie je jedlá a to ju ochraňuje.[1]

Cicia prevažne rastlinné šťavy. Hlavnou zložkou potravy sú predovšetkým plody lipy – semená pokryté sladkou šťavou.

Rozmnožovanie a životný cyklus

[upraviť | upraviť zdroj]

Samice vábia samčeka sexuálne príťažlivými sekrétmi (feromónmi). Môže sa stať, že párenie trvá celý deň. Samica kladie svoje vajíčka do vlhkej pôdy, do štrbín kôry, pod lístie a mach. Cifruše pozorujeme až do neskorej jesene. Prezimujú dospelé jedince. Žľazy lariev vytvárajú, ako aj iné ploštice, typicky zapáchajúci sekrét, ktorý slúži na odstrašenie nepriateľa.[2][3][4]

Ide o druh, ktorý je veľmi rozšírený v Európe, Severnej Afrike, severnej Ázii a Strednej Amerike. Na svete žije 400 druhov cifrušovitých. V prírode ich možno pozorovať od apríla do septembra.[5]

Cifruša bezkrídla je veľmi spoločenský druh. Už od skorej jari sa objavuje v húfoch pri múroch či pätách stromov, kde sa vyhrieva. Vyskytuje sa v parkoch, alejách s agátmi alebo gaštanmi či na cintorínoch. V hojnom počte žije na lipách, občas aj na agátoch alebo tam, kde kvitne slez. Hoci im slnečný svit neprekáža, dávajú radšej prednosť tienistým miestam.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Felix, J.; Hísek, K.: Naší přírodou krok za krokem Zvířata. ISBN 80-00-00264-7, str. 46
  2. http://www.priroda.cz/lexikon.php?detail=682
  3. Archivovaná kópia [online]. [cit. 2014-04-12]. Dostupné online. Archivované 2008-02-14 z originálu.
  4. Archivovaná kópia [online]. [cit. 2014-04-12]. Dostupné online. Archivované 2007-03-24 z originálu.
  5. Větrovská, T. (překlad): Svět zvířat kolem nás. ISBN 80-85805-62-6, str. 310

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku ruměnice pospolná na českej Wikipédii.