Bzdochy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
bzdochy
Palomena prasina - top (aka).jpg
bzdocha zelenkastá (Palomena prasina Linnaeus, 1761)
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Heteroptera
Latreille, 1810
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bzdochy (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón polokrídlovcov (Hemiptera).

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy tohto taxónu sú bzdochy[1][2][3], rôznokrídlovce[4], (najmä staršie:) rôznokrídly hmyz[5][6], rozličnokrídle[7], rozličnokrídly hmyz[8] [pozn 1], (najmä staršie a dodnes po česky:) ploštice[11][5][12][13]; zastarano: rôznokridlí[14]; zriedkavo: heteroptéry[15].

Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera[16]) a Hemiptera v užšom zmysle[17][18][19][20][21]; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera sensu Retzius, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.[22]

Heteroptera[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Heteroptera dnes môže označovať:

  • a) taxón, ktorý je predmetom tohto článku (čiže bzdochy v zmysle tradičných taxónov voľnotykadlové bzdochy + skrytotykadlové bzdochy); alebo
  • b) taxón, ktorý je predmetom tohto článku + bzdochovky (Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha)[23][24] [Tento taxón, t.j. bzdochy + bzdochovky, sa alternatívne označuje názvom Prosorrhyncha, Heteroptero(i)dea či Heteropterida ]

V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne:

Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami vo význame a).

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad bruškom, pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,[31][32][33] z toho zhruba 900 na Slovensku.[34]

Všeobecná morfológia bzdôch[35][upraviť | upraviť zdroj]

Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. Zložené oči sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu Henestaris z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve.

U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy.

Hruď bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná.

Krídla sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie hemielytrae (po slovensky hemielytry alebo polokrovky). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené.

Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové.

Bruško (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a telson sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté gonapofýzy. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie.

Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi.

Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

podrad [rad] Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie):

Poznámky:

-Voľnotykadlové bzdochy/suchozemské bzdochy/voľnorohé (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores) bol v minulosti taxón (podrad) zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch, čiže okrem Nepomorpha[43]. V užšom zmysle sa názvom Geocorisae/Geocores (ale nie názvom Gymnocerata) niekedy označoval taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Nepomorpha, Gerromorpha a prípadne aj okrem Leptopodomorpha (keďže dnešné Gerromorpha a niekedy aj Leptopodomorpha v takýchto systémoch tvorili samostatný taxón bzdôch nazývaný Amphibicorisae/Amphibicores, t.j. Heteroptera sa delili na Hydrocorisae, Geocorisae a Amphibicorisae)[44][45][46]. V súčasnosti sa ojedinele ako Geocorisae/Geocores v najužšom zmysle označuje buď taxón Leptopodomorpha+Terheteroptera [47] alebo len taxón Terheteroptera[48].
-Euheteroptera bol v niektorých systémoch taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Enicocephalomorpha.
-Neoheteroptera bol v niektorých systémoch taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Enicocephalomorpha a Dipsocoromorpha.
-Presné vzájomné vzťahy medzi jednotlivými infraradmi bzdôch sú neisté.

Zdroje tejto kapitoly: a) Zdroje pre infrarady, resp. základnú štruktúru taxónu bzdochy:[49][50][51][52][19][53][54][43][44]; b) Zdroje pre taxóny pod infraradmi: [55][56][57][53][58]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).[9][10][8] Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100
  2. bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65
  3. Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [1]
  4. I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [2]
  5. a b rôznokrídly hmyz. In: Slovenský náučný slovník III. 1932, S. 140
  6. [3]
  7. rozličnokrídle. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  8. a b TIBENSKÝ, Ján. Priekopníci vedy a techniky na Slovensku. [s.l.] : Obzor, 1986. 1003 s. S. 463, 488.
  9. PÖSS, Ondrej. Slovenská akadémia vied a umení. [s.l.] : Historický ústav SAV, 1994. 101 s. ISBN 978-80-967150-4-6. S. 76.
  10. Historická revue. [s.l.] : KLEIÓ, 1993. 232 s. Dostupné online. S. 26.
  11. NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [4]
  12. MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42
  13. Hemiptera. In: Masarykův slovník naučný III. 1927. S. 136
  14. RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201
  15. Slovenské národné múzeum. Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy). [s.l.] : Osveta., 1981. 658 s. S. 145.
  16. KIRBY, William Forsell. Elementary Text-book of Entomology. [s.l.] : W. Swan Sonnenschein & Company, 1885. 240 s. S. 200.
  17. OBENBERGER, Jan. Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera. [s.l.] : Přírodovědecké vydavatelství, 1952. 1081 s. S. 188.
  18. hmyz. In: Pyramída
  19. a b SCHUH, Randall T.; SLATER, James Alexander. True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History). [s.l.] : Cornell University Press, 1995. 336 s. Dostupné online. ISBN 978-0-8014-2066-5. S. 3-5.
  20. Hemiptera. In: Masarykův slovník naučný III. S. 136
  21. FRIC, Antonin. Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.). [s.l.] : B. Tempsky, 1875. 461 s. Dostupné online. S. 188.
  22. [5]
  23. Commonwealth Scientific and Industrial Research Organization (Australia). Division of Entomology. The Insects of Australia (A Textbook for Students and Research Workers). [s.l.] : Cornell University Press, 1991. 1137 s. ISBN 978-0-8014-2679-7. S. 443-444.
  24. MUIR, F. On the Classification of the Fulgoroidea (Homoptera). 1923 [6]
  25. FRIC, Antonin. Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.). [s.l.] : B. Tempsky, 1875. 461 s. Dostupné online. S. 141 a nasl..
  26. RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.
  27. Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster. Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst. [s.l.] : Im Selbstverlage des Vereins., 1880. 112 s. Dostupné online. S. 76.
  28. Rafinesque 1815 [7]
  29. Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku rovnokrídlovce
  30. [8]
  31. HENRY T.J. (2009) Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera. Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.
  32. PROTIĆ, Ljiljana. Heteroptera. Beograd : Prirodnjački muzej u Beogradu, 2011. ISBN 978-86-82145-36-3. S. 7.
  33. WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress. Annual Review of Entomology 56: 487-510.
  34. Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. Citované 16. 1. 2014 Web Service available online: Fauna Europaea
  35. OBENBERGER, Jan. Entomologie IV - Systematická část 3. Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1958. S. 8 až 9, 12 až 35.
  36. NEPOMORPHA - water bugs, and relatives Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] Citované 17. 1. 2014 Mikko's Phylogeny Archive
  37. ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China. Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. Abstrakt článku v databáze Science Direct
  38. GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain). Zootaxa 3270 [[41-50. PDF
  39. MALIPATIL, M. B. (2014) Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species. Zootaxa 3815(2) [[233-248. First and last page from PDF
  40. LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[Coreoidea Species File Online
  41. AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha). Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. PDF
  42. YANG, We-I (1935) Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects. Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.
  43. a b insecta.bio.spbu.ru, [cit. 2022-07-30]. Dostupné online.
  44. a b Annotated classification. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2022-07-30]. Dostupné online. (Poznámka: Systém pochádza z 90. rokov 20. stor.)
  45. GILLOT, Cedric. Entomology. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2013. 729 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4615-6918-3. S. 195, 209, 210.
  46. [9]
  47. Weirauch, C., & Štys, P. (2014). Litter bugs exposed: phylogenetic relationships of Dipsocoromorpha (Hemiptera: Heteroptera) based on molecular data. Insect Systematics & Evolution, 45(4), 351–370. doi:10.1163/1876312x-45012109. S. 365
  48. https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/heteroptera.html
  49. JOHNSON, K. P. et al. Phylogenomics and the evolution of hemipteroid insects. 2018. In:PNAS [10] (prístup 30.7.2022)
  50. Wang, Yanhui & Wu, Hao-Yang & Rédei, Dávid & Xie, Qiang & Chen, Yan & Chen, Ping-Ping & Dong, Zhuoer & Dang, Kai & Damgaard, Jakob & Štys, Pavel & Yanzhuo, Wu & Luo, Jiu-Yang & Sun, Xiaoya & Hartung, Viktor & Kuechler, Stefan & Liu, Yang & Liu, Huaxi & Bu, Wenjun. (2017). When did the ancestor of true bugs become stinky? Disentangling the phylogenomics of Hemiptera-Heteroptera. Cladistics. 35. [11]
  51. Nomina Insecta Nearctica [12] (prístup 30.7.2022)
  52. Heteroptera [online]. tolweb.org, [cit. 2022-07-30]. Dostupné online.
  53. a b Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. Citované 17. 1. 2014 Mikko's Phylogeny Archive
  54. bzdochy. In: Malá encyklopédia biológia. Bratislava: Obzor. 1975. s. 74
  55. Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. Citované 17. 1. 2014 Paraneoptera Species File
  56. SCHUH, Randall T.; SLATER, James Alexander. True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History). [s.l.] : Cornell University Press, 1995. 336 s. Dostupné online. ISBN 978-0-8014-2066-5. S. celá kniha.
  57. Fossilworks: Gateway to the Paleobiology DatabaseCitované 17. 1. 2014
  58. FERIANC, Oskár, ed. Slovenské mená hmyzu. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1975.