Diaľnica M1 (Maďarsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Diaľnica M1 (Maďarsko)
1
E60-HUN.svg
E71-HUN.svg
E75-HUN.svg


Mapa
Trasa M1
Základné údaje
Správca: Állami Autópálya Kezelő Zrt.
(štát) 
Výstavba: 1964-1996 
Celková dĺžka: 172 km 
  z toho v prevádzke: 172 km

Župa:

Budapešť, Peštianska župa
Stoličnobelehradská župa
Komárňansko-ostrihomská
župa

Rábsko-mošonsko-šopronská
župa
 
Rozšírenia cesty: 3+3: 7 km 
Výjazdy Výjazd (mimoúrovňové kríženie na diaľnici) 26 (v prevádzke) 
Diaľničné križovatky Diaľničná križovatka 4 (v prevádzke) 
M0 pri obci Kisigmánd
M0 pri obci Kisigmánd 

Diaľnica M1 (maď. Autópálya M1, M1-es autópálya) je 172 kilometrov dlhá diaľnica v Maďarsku, ktorá začína v hlavnom meste Budapešť a pokračuje západným smerom cez mestá Tatabánya a Győr až na rakúsku štátnu hranicu pri obci Hegyeshalom. Po celej dĺžke diaľnice je vedená európska cesta 60 a na úseku Budapešť-Levél (medzi križovatkami s M0 a M15) aj E65 a E75.

Diaľnica M1 patrí medzi najstaršie v krajine - jej výstavba sa začala v roku 1964. Po vyše tridsiatich rokoch, v roku 1996, bol dokončený posledný chýbajúci úsek pri pohraničnej obci Hegyeshalom. Úsek medzi Győrom a rakúskou hranicou, ktorý bol postavený v prvej polovici 90. rokov bol prvým, ktorý bol financovaný pomocou súkromného kapitálu.

Význam diaľnice výrazne vzrástol po páde železnej opony a v súčasnosti patrí medzi najvyťaženejšie v krajine. Priemerná denná hustota dopravy na M1 sa pri Budapešti pohybuje okolo 100 tisíc vozidiel, pri Győre je to približne 30 tisíc vozidiel[1][2].

História[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba diaľnice M1 začala v roku 1964 pri budapeštianskom predmestí Törökbálint. Išlo o 12 km dlhý úsek, ktorý je spoločný pre diaľnice M1 a M7. V polovičnom profile ho sprejazdnili v roku 1977 a úplne bol dokončený o rok neskôr.

Ešte v roku 1975 bol otvorený úsek medzi Tatabányou a obcou Kisbér v polovičnom profile a v roku 1977 bol tento úsek predĺžený až po Győr. V roku 1979 bol v polovičnom profile sprejazdnený štvorkilometrový úsek medzi križovatkami s M7 a M0. Dobudovaný bol až o dva roky.

V roku 1982 otvorili úsek medzi obcou Bicske a mestom Tatabánya. Medzitým sa začal budovať úsek Budapešť-Tatabánya a takisto aj druhý profil už skôr otvoreného úseku Tatabánya-Győr. Výstavba prebiehala počas celých 80. rokov, avšak kopletne dobudovať diaľnicu medzi hlavným mestom a Győrom sa podarilo až po páde socializmu v roku 1990.

Po zmene režimu však tempo výstavby upadlo, najmä kvôli finančným ťažkostiam spôsobeným prechodom z príkazovej na trhovú ekonomiku. Začal sa teda hľadať vhodný súkromný investor, ktorý by dobudoval diaľnicu až na rakúske hranice. 13. apríla 1993 bola podpísaná zmluva medzi štátom a súkromným investorom, ktorý založil spoločnosť Első Magyar Koncessziós Autópálya Rt. (ELMKA). Táto spoločnosť sa zaviazala postaviť 65 kilometrov diaľnice a získala právo prevádzkovať tento úsek po dobu 35 rokov. V roku 1995 bol dokončený obchvat mesta Győr (24 km) a o rok neskôr aj zvyšok cesty po Hegyeshalom.

Spoločnosť začala prevádzkovať túto časť diaľnice, avšak odozva zo strany tlače a verejnosti bola negatívna, najmä kvôli neprimerane vysokému mýtu. Maďarský automotoklub v roku 1998 zažaloval spoločnosť ELMKA za neprimerané poplatky a tento súd sa mu podarilo vyhrať. ELMKA však aj napriek rozhodnutiu súdu poplatky neznížila[3][4].

Vyhrotená situácia prinútila vtedajšiu vládu odkúpiť späť koncesionárske právo od spoločnosti ELMKA a znížiť tým poplatky za diaľnicu[5]. Spoločnoť ELMKA následne ukončila svoju činnosť a v roku 2001 zanikla[6].

Štátna spoločnosť Nemzeti Infrastruktúra Fejlesztő Zrt. v roku 2010 vyhlásila verejné obstarávanie na rozšírenie diaľnice M1 na tri jazdné pruhy v oboch smeroch na úseku medzi križovatkou s M7 (12. km) a výjazdom do mesta Tata (67. km)[7].

Hlavné križovatky[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležité diaľničné križovatky na diaľnici M1
M7 (Hu) Otszogletu kek tabla.svg AB-Kreuz-blau.svg (12) Budaörs v prevádzke
M0 (Hu) Otszogletu kek tabla.svg AB-Kreuz-blau.svg (16) Törökbálint v prevádzke
M19 (Hu) Otszogletu kek tabla.svg AB-Kreuz-blau.svg (107) Győr-Iparterület v prevádzke
M85 (Hu) Otszogletu kek tabla.svg AB-Kreuz-gelb.svg (129) Győr-nyugat v pláne
M86 (Hu) Otszogletu kek tabla.svg AB-Kreuz-gelb.svg (162) Mosonmagyaróvár-dél v pláne
M15 (Hu) Otszogletu kek tabla.svg AB-Kreuz-blau.svg (166) Levél v prevádzke

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bezpečnosť na diaľniciach [online]. autopalya.hu, 2007-11-15, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (maďarsky)
  2. Charakteristika Rábsko-mošonsko-šopronskej župy [online]. www.euroregio.sk, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (maďarsky)
  3. "Neviem, či to máme oslavovať, či nie" [online]. Autó2 Magazin, 1999-08-21, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (maďarsky)
  4. Čakanie vlády [online]. FigyelőNet, 2008. Dostupné online. (maďarsky)
  5. Deväť forintov za kilometer na celej dĺžke M1 [online]. [origo].hu, 1999-04-16, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (maďarsky)
  6. Anomálie mýta na M1 a M3 [online]. www.vezess.hu, 2001-07-24, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (maďarsky)
  7. Rozšírenie M1 [online]. www.vg.hu, 2010-07-27, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (maďarsky)