Preskočiť na obsah

Železničná trať Bratislava – Břeclav

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bratislava – Kúty – Břeclav (SŽ)
Stanica Kúty
Stanica Kúty
Základné informácie
Číslo trate110
PrevádzkovateľŽSR
Dĺžka82,13 km
Parametre trate
Rozchod1 435 mm
Počet koľají2
Traťová triedaD4
Napájacia sústava25 kV 50 Hz
  v úsekuv celom úseku
Max. sklon8 ‰
Max. rýchlosť140
Priebeh trate
Unknown route-map component "ABZg+r"
smer Žilina, smer Budapešť, smer Hegyeshalom
Unknown route-map component "ACC"
54,364 Bratislava hl.st.
Enter and exit tunnel
53,098 Tunel Lamač
Unknown route-map component "hSTRae"
51,179 Červený most
Stop on track
51,000 Bratislava-Železná studienka
Stop on track
49,210 Bratislava-Lamač
Station on track
41,530
0,000
Devínska Nová Ves
Unknown route-map component "ABZgl"
smer Marchegg
Unknown route-map component "eABZg+l"
spojka smer Marchegg
Stop on track
3,778 Devínske Jazero
Unknown route-map component "eABZgr"
smer Stupava
Unknown route-map component "ABZg+r"
smer Plavecký Mikuláš
Station on track
12,610 Zohor
Unknown route-map component "ABZgl"
smer Záhorská Ves
Unknown route-map component "HSTACC"
17,993 Plavecký Štvrtok
Station on track
24,682 Malacky
Unknown route-map component "hKRZWae"
Rudava
Station on track
33,180 Veľké Leváre
Stop on track
36,666 Závod
Stop on track
42,118 Moravský Svätý Ján
Station on track
44,540 Sekule
Unknown route-map component "hKRZWae"
Myjava
Unknown route-map component "ABZg+r"
smer Trnava
Station on track
50,898
67,463
Kúty
Unknown route-map component "ABZgr"
smer Skalica
Stop on track
71,717 Brodské
Unknown route-map component "TZOLLWo"
74,386
11,475
Morava (štátna hranica Slovensko – Česko)
Unknown route-map component "hKRZWae"
Kyjovka
Unknown route-map component "ACC"
7,806 Lanžhot
Unknown route-map component "hKRZWae"
Svodnice
Unknown route-map component "KMW"
(5,28) Koniec preložky
Unknown route-map component "STR+l" Unknown route-map component "xABZgr"
Straight track Unknown route-map component "xABZg+l"
smer Brno, smer Ostrava
Unknown route-map component "ACC" Station on track
0,000 Břeclav
Unknown route-map component "hKRZWae" Unknown route-map component "hKRZWae"
Dyje
One way leftward Unknown route-map component "ABZgr"
Preložka trate (1929)
Unknown route-map component "ABZgl"
smer Lednice, smer Hrušovany nad Jevišovkou
Straight track
smer Viedeň

Železničná trať Bratislava – Kúty – Břeclav (SŽ) (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 110) je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Bratislavu a českú Břeclav. Trať je súčasťou Paneurópskeho dopravného koridoru č. 4, spájajúceho Drážďany a Istanbul.

Je plánovaná rekonštrukcia trate na maximálnu rýchlosť 200 km/h.[1]

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Už od roku 1848 viedla trať z Bratislavy do Devínskej Novej Vsi, Marcheggu a Gänserndorfu v Rakúsku, kde sa spájala s traťou Viedeň – Břeclav, vybudovanou už v roku 1839. Budovanie trate medzi Bratislavou a Břeclavou prebiehalo až v rokoch 1889 – 1891, kedy bol Železničnou spoločnosťou Moravskej doliny vybudovaný úsek z Devínskej Novej Vsi do Skalice.

Trať bola dokončená vybudovaním úseku Kúty – Brodské – Břeclav v roku 1900, kedy bol dokončený most cez Moravu.

Po prvej svetovej vojne bola na celom úseku vybudovaná druhá koľaj a trať bola v roku 1967 ako prvá na Slovensku elektrifikovaná napäťovou sústavou 25kV, 50Hz

Modernizácia trate

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa údajov z roku 2015 by modernizácia trate z Maďarska do Česka na rýchlosť 200 km/h ušetrila 38 minút.[2]

27. januára 2017 Železnice Slovenskej republiky vydali oznámenie o verejnom obstarávaní na modernizáciu v úseku Devínska Nová Ves (mimo) – štátna hranica Slovensko/Česko. Zákazka by mala stáť 305 mil. EUR a doba jej realizácia je plánovaná na 38 mesiacov. Modernizácia prebehne medzi Devínskou Novou Vsou a Malackami a medzi Kútmi a štátnou hranicou. Implementácia ERTMS prebehne v celom úseku.[3] Úsek je plánovaný na rýchlosť 200km/h.[2] Modernizácia je najväčšia investícia tretej Ficovej vlády. Väčšia zákazka pre ŽSR bola len modernizácia v okolí Púchova.[4]

Stanovisko ministerstva dopravy z mája 2015: „Momentálne sa pracuje na projektovej dokumentácii. Štúdie realizovateľnosti odpovedia na otázku, či sa rýchlosť zvýši na 160 alebo až na 200 kilometrov za hodinu. Ak štúdie preukážu opodstatnenosť, tak ako slovenská, tak aj česká strana deklarovala ochotu zvýšenia rýchlosti až na 200 kilometrov za hodinu.“[5] Rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie vrátilo do hry firmu Integra Construction z Kazachstanu.[4] Do prípadu sa však zapojil aj veľvyslanec Kazachstanu, Serzhan Abdykarimov, ktorý bol na stretnutí s Miroslavom Hlivákom, šéfom úradu.[2] Spoločnosť Integra bola z tendra nakoniec vylúčená.[6]

V roku 2020 ŽSR objednali vyhotovenie úsekov Devínska Nová Ves – Malacky a Kúty – štátna hranica u slovensko-talianskeho združenia ICM a Váhostav za sumu 275 mil. eur bez DPH. Podľa zmluvy by úseky mali byť dokončené do novembra 2023. Stavebné povolenia by mali byť vydané v roku 2022, samotná stavba by mala začať v novembri 2022. Slovensko však požiadalo o eurofondy bez projektovej dokumentácie, stavebného povolenia a územného rozhodnutia. Po dlhom tendrovaní musel byť posunutý termín dokončenia z roku 2020 na rok 2022. Ani ten sa však nestíhal a tak z pôvodných 200 miliónov eur sa na stavbu využije len 40 mil. Ďalších 160 miliónov pôjde z ďalšieho obdobia eurofondov. Modernizácia trate Bratislava – Břeclav mala byť najnákladnejšou časťou programu Nástroj na prepájanie Európy (CEF) v období 2014 – 2020. Časť peňazí bola presunutá na iné projekty, celková suma minutá na CEF bola júni 2021 celkom len 500 mil. eur zo 743 miliónov.[6]

Stavebníci do júla 2021 nezabezpečili územné rozhodnutie. Podľa stavebníkov mali byť dôvodom nezískané vyjadrenia od kompetentných orgánov. Kedže ide o interný harmonogram, pokuty ešte nehrozia. Tie sa začnú počítať až od novembra 2023, pôvodného dátumu odovzdania rekonštruovanej trate. Pokuty sú vo výške „0,05 percenta sumy, ku ktorej sa zaviazali. Pri zmluvnej cene 275 miliónov eur to vychádza na 137 500 eur denne.“[1] Cenu komplikuje aj zvyšovanie cien stavebných materiálov. Do konca roka 2022 by sa však malo využiť na stavbu úseku Brodské – štátna hranica, ktorý už má platné územné rozhodnutie.[1]

Úseky s modernizácie trate Bratislava – Břeclav pri ktorých odhadované prínosy prevyšujú investičné náklady spolu s cenami v miliónoch eur: Bratislava – Devínska Nová Ves 261,3; Devínska Nová Ves – Malacky 249,5; Malacky – Kúty 279,3.[6]

V rámci modernizácie bude vymenený aj most na hranici s Českom a Slovenskom. Počas druhej svetovej vojny bol zbombardovaný. Demontáže sa zúčastňoval aj pyrotechnik.[7]

Nová zastávka Lamačská Brána

[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste 2021 ŽSR vyhlásili súťaž na výstavbu novej zastávky, Lamačská Brána. Bude sa nachádzať pri OC Bory a náklady sú predpokladané na 6,4 mil eur bez DPH. Hotová by mala byť do konca roka 2023.[8]

Zoznam staníc a zastávok

[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rekonštrukcia vo februári 2023
    Rekonštrukcia vo februári 2023
  • Rekonštrukcia vo februári 2023
    Rekonštrukcia vo februári 2023
  • Rekonštrukcia mosta cez rieku Moravu v decembri 2023
    Rekonštrukcia mosta cez rieku Moravu v decembri 2023
  • Rekonštrukcia v decembri 2023
    Rekonštrukcia v decembri 2023
  • Rekonštrukcia v decembri 2023
    Rekonštrukcia v decembri 2023

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c KOVÁČ, Ján. Z Bratislavy do Česka majú stavať rýchlotrať. Zasekli sa na úradoch. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-08-16. Dostupné online [cit. 2021-09-01]. ISSN 1339-844X.
  2. ↑ a b c KRAJANOVÁ, Daniela. Dvestovka na železnici sa znova odkladá, tender za 300 miliónov sa zasekol. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-02-12. Dostupné online [cit. 2019-03-31]. ISSN 1339-844X.
  3. ↑ Modernizácie železničnej trate Devínska Nová Ves – štátna hranica s Českom [online]. Železnice Slovenskej republiky, [cit. 2017-02-12]. Dostupné online. Archivované 2017-02-13 z originálu.
  4. ↑ a b KRAJANOVÁ, Daniela. Najväčší tender tretej vlády Smeru pokračuje, železničiari sa pokúšajú druhýkrát vyhodiť firmu z Kazachstanu. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-04-15. Dostupné online [cit. 2018-06-13]. ISSN 1339-844X.
  5. ↑ SITA. Vlaky z Prahy do Bratislavy by mohli jazdiť oveľa rýchlejšie. SME (Bratislava: Petit Press), 2015-05-12. Dostupné online [cit. 2016-04-24]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ a b c KOVÁČ, Ján. Na rýchlotrati do Česka hrozí najväčšia strata eurofondov v dejinách Slovenska. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-06-03. Dostupné online [cit. 2021-06-28]. ISSN 1339-844X.
  7. ↑ Železnice modernizujú trať na Záhorí. Súčasťou projektu je aj demontáž historického mosta [online]. noviny.sk, [cit. 2022-06-10]. Dostupné online.
  8. ↑ ŽSR vyhlásili súťaž na výstavbu novej. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-08-10. Dostupné online [cit. 2021-08-15]. ISSN 1339-844X.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]


Súradnice: 48°28′34″S 17°01′23″V / 48,476142°S 17,023015°V / 48.476142; 17.023015

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Železničná_trať_Bratislava_–_Břeclav&oldid=7785928“