Marchegg

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°16′37″S 16°54′25″V / 48.276944444444°S 16.906944444444°V / 48.276944444444; 16.906944444444
Marchegg
mesto ( s titulom: kráľovské mesto)
Marchegg - Kirche (2).JPG
Kostol v Marcheggu
AUT Marchegg COA.png
Erb
Štát Rakúsko Rakúsko
Spolková krajina Dolné Rakúsko
Okres Gänserndorf
Nadmorská výška 143 m n. m.
Súradnice 48°16′37″S 16°54′25″V / 48.276944444444°S 16.906944444444°V / 48.276944444444; 16.906944444444
Rozloha 45,58 km² (4 558 ha)
Obyvateľstvo 2 897 (1. január 2014)
Hustota 63,56 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 2293 (část Stadt), 2294 (část Bahnhof)
ŠÚJ 3 08 35
Poloha obce v Rakúsku
Red pog.svg
Poloha obce v Rakúsku
Aderklaa Andlersdorf Angern an der March Auersthal Bad Pirawarth Deutsch-Wagram Drösing Dürnkrut Ebenthal Eckartsau Engelhartstetten Gänserndorf Glinzendorf Groß-Enzersdorf Groß-Schweinbarth Großhofen Haringsee Hauskirchen Hohenau an der March Hohenruppersdorf Jedenspeigen Lassee Leopoldsdorf im Marchfelde Mannsdorf an der Donau Marchegg Markgrafneusiedl Matzen-Raggendorf Neusiedl an der Zaya Obersiebenbrunn Orth an der Donau Palterndorf-Dobermannsdorf Parbasdorf Prottes Raasdorf Ringelsdorf-Niederabsdorf Schönkirchen-Reyersdorf Spannberg Strasshof an der Nordbahn Sulz im Weinviertel Untersiebenbrunn Velm-Götzendorf Weiden an der March Weikendorf Zistersdorf Dolné RakúskoPoloha obce Marchegg  v okrese Gänserndorf (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Poloha obce v rámci okresu Gänserndorf
Wikimedia Commons: Marchegg
Webová stránka: www.marchegg.at

Marchegg (slov. aj čes. Marchek, chorv. Muriek) je mesto v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko, vo vinnej štvrti (Weinviertel), v okrese Gänserndorfv blízkosti bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves, pričom je s Bratislavou a Viedňou spojená pravidelným železničným spojením.

K 1. januáru 2016 tu žilo 2 937 obyvateľov (cca 10% Slovákov a Čechov). Rieka Morava (nem. March), tu tvorí hranicu so Slovenskom.

Pozdĺž rieky Moravy prebiehali cesty už od praveku. Najznámejšou z nich je Jantárová cesta, ktorá v tomto úseku spájala keltské oppidum na Brunbergu, neskôr rímske Carnunthum, s juhomoravskými sídliskami. Koncom prvého tisícročia patrila oblasť až po Dunaj do ríše Veľkomoravskej a pod správu Moravsko - Panonskej arcidiecézy.

Marchegg je jediné mesto v Rakúsku, ktoré bolo založené českým kráľom Přemyslom Otakarom II. a olomúckym biskupom Brunom zo Schauenburgu. Od svojho zakladateľa dostalo aj titul "kráľovské mesto". Mesto a tvrdzu (neskôr prebudovanú na zámok) založil český kráľ Přemysl Otakar II. pravdepodobne hneď po bitke u Kressenbrunu (12. júla 1260) na rieke Morave ako baštu proti Uhrom a plánoval tu vybudovať predovšetkým veľké obchodné centrum (vtedy navrhnuté námestie by bolo s cca 7,5 ha najväčšie v Európe). Mesto bolo založené na mieste bitky, v ktorej na strane Bélu IV. údajne zahynulo cca 32.000 bojovníkov, medzi nimi istotne aj Slováci. Spoločné hroby neboli dodnes nájdené.

Spolu s olomúckym biskupom sa tu usilovali o zriadenie prvej diecézy vo vtedajšom Rakúsku, podriadenej olomúckemu arcibiskupstvu. Preto tu položili aj základy prvej katedrály v Rakúsku, z ktorej ale bolo realizované iba presbytérium (predná časť, chór). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1268, kedy Přemysl Otakar odovzdal patronátne práva k tomuto mestu rádu Johanitov (dnes Maltézskych rytierov). Z veľkých plánov zišlo po prinútení Přemysla Otakara odovzdať rakúske krajiny Rudolfovi Habsburskému 26. novembra 1276. Po Přemyslovej smrti u Dürnkrutu (cca 30 km severne od Marcheggu) 26. augusta 1278 mesto v nasledujúcich stáročiach skôr iba prežívalo.[1]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Marchegg je železničným uzlom a pohraničnou prechodovou stanicou na Slovensko. Železničná stanica Marchegg je v prevádzke od 20. augusta 1848, kedy bola sprevádzkovaná prípojná trať Bratislava hlavná stanica - Devínska Nová Ves - Marchegg - Gänserndorf na Severnú dráhu cisára Ferdinanda (Vídeň - Stadlau - Gänserndorf - Břeclav). Neskôr bola vybudovaná aj priama trať Marchegg - Stadlau. V roku 2015 tu bola realizovaná generálna rekonštrukcia stanice. Priame cestné spojenie so Slovenskom zatiaľ neexistuje, je ale plánované (do roku 2020) v rámci výstavby rýchlostnej cesty S 7 spojujúcej Viedeň s Bratislavou. Z bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves vedie cez rieku Moravu Cyklomost slobody, ktorý končí u neďalekého zámku Schloss Hof. Okrem toho sa v blízkej budúcnosti plánuje ďalší kombinovaný cyklo-turistický most cez rieku Moravu. Tím budú sprístupnené Marchauen (oka Moravy), zaplavované v čase povodní, ich flóra a fauna sú chránené.

Pamiatky a pozoruhodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Farský kostol sv. Markéty Antiochijskej: mohutná, niekoľko ráz modifikovaná sakrálna stavba s dominantným ranogotickým presbytárom z 3. štvrtiny 13. storočia, pôvodne obklopený cintorínom, ktorá sa nachádza v centre mesta. Chrám bol navrhnutý ako veľká trojlodná katedrála. Po ťažkom poškodení počas prvej rakúsko-tureckej vojny v roku 1529 a švédskej vojny 1634 bolo k bohoslužobným účelom používaný iba presbytár. Za Karla kniežaťa Pálffyho bola v rokoch 1789/90 postavená oproti presbytáru podstatne menšia loď s chórom. Dvojpodlažná západná veža bola postavená v roku 1855.
  • Filiálny kostol Ježíše Krista Kráľa v mestskej časti Bahnhoff z poloviny 20. storočia.
  • Prioriát (kláštor) Panny Márie Kráľovnej, spoločenstva sv. Jana, založené v roku 1994.
  • Zámok Marchegg vybudovaný v 13. storočí ako vodný hrad, v dobe baroka prestavaný na poľovnícky zámok.
  • Stála expozícia Přemysla Otakara II. a Pálffyovcov v zámku.
  • Stredoveké mestské hradby s čiastočne zachovanou Viedenskou a Uhorskou bránou.
  • Prašná vežička na lúke u rybníka s výskytom trávničky obyčajnej (Armeria elongata) a kudlanky nábožnej (Mantis religiosa).
  • Chránená vtáčia oblasť nivy Moravy a Dyje (FFH-Gebiet March-Thaya-Auen).
  • Chránená krajinná oblasť mokrade (nivy) Dunaj-Morava-Dyja.
  • Prírodná rezervácia Dolné nivy Moravy, ďalej prírodná rezervácia Marchegg svetového fondu na ochranu prírody (WWF Österreich) s približne 50 pármi bocianov bielych, ktorí tu stavajú hniezda na stromoch i komínoch blízkych budov. V roku 2015 tu začal ojedinelý chov primitívneho druhu koňa z Poľska, ktorý je veľmi blízky pravekému európskemu koňovi.
  • Prírodná rezervácia Kleiner Breitensee s výskytom bobrov a možnosťou pozorovať veľké oddychové kolónie prelietajúcich vtákov, najmä husí, kačíc, labutí apod.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]