Vzdušné sily Slovenskej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg Toto je článok o vzdušných silách súčasnej Slovenskej republiky. O vzdušných silách vojnového Slovenského štátu pozri Slovenské vzdušné zbrane.
Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky
Emblém Vzdušných síl OS SR

Emblém Vzdušných síl OS SR
Krajina Slovensko Slovensko
Existencia 1993 – súčasnosť
Vznik 1. január 1993
Typ vzdušné sily
Funkcia obrana vzdušného priestoru Slovenska, zvrchovanosti Slovenskej republiky, dôležitých politických a hospodárskych centier, regiónov a vojsk pred údermi vzdušného protivníka, priama podpora boja pozemných síl
Veľkosť ~3 200 príslušníkov[1]
25 lietadiel, 10 vrtuľníkov
Velitelia brigádny generál Ing. Ľubomír Svoboda[2]
Podriadené jednotky
Nadradené jednotky Regrut 01 znak ossr.jpg Ozbrojené sily Slovenskej republiky
Insígnie
Znak
Coat of arms of Slovakia.svg
Znak
Roundel of Slovakia - Low Visibility.svg
Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou
Vojenská letka
Útočné lietadlá L-39ZAM Albatros
Prieskumné lietadlá L-410FG Turbolet
Stíhacie lietadlá MiG-29AS/UBS
Výcvikové lietadlá L-39CM/ZAM Albatros
Dopravné lietadlá L-410UVP-E14/20 Turbolet
Dopravné vrtuľníky Mi-17M, Mi-17LPZS, UH-60M Black Hawk

Vzdušné sily Slovenskej republiky (oficiálne: Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky; skrátene: VzS OS SR) sú zložkou Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorej úlohou je zaistenie vzdušného priestoru Slovenska, obrana zvrchovanosti Slovenskej republiky, dôležitých politických a hospodárskych centier, regiónov a vojsk pred údermi vzdušného protivníka, ako aj priama podpora boja pozemných síl.[3] Veliteľom Vzdušných síl OS SR je od 1. augusta 2017 brigádny generál Ing. Ľubomír Svoboda.[2][4]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

  • od 1. januára 1993 do 1. januára 2000: Letectvo a protivzdušná obrana Armády Slovenskej republiky[5]
  • od 1. januára 2000 do 1. júla 2002: Vzdušné sily Armády Slovenskej republiky[6]
  • od 1. júla 2002: Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

V dôsledku zmenenej geopoliticko-vojenskej situácie po roku 1989 sa velenie vtedajšie federálnej česko-slovenskej armády snažilo posilniť vzdušnú obranu Slovenska. Dňa 7. mája 1991 bola na letisku Sliač dislokovaná 81. samostatná stíhacia letka, ktorá spolu so zabezpečovacím práporom plnila úlohy pohotovostného systému a položila základ súčasných Vzdušných síl OS SR. Neskôr bola zreorganizovaná na 1. leteckú základňu a 1. stíhací letecký pluk. Dňa 30. novembra 1991 bolo vo Zvolene vytvorené veliteľstvo 1. divízie protivzdušnej obrany. Postupne mu boli podriadené protilietadlové raketové útvary v Nitre, Rožňave a Pezinku, ako aj rôzne zabezpečovacie útvary.[7]

V októbri 1992 bola federálnym ministerstvom obrany ČSFR vyčlenená skupina pod velením generálmajora Ing. Jána Váňu. Cieľom tejto skupiny bolo vytvoriť organizačné štruktúry budúceho letectva a protivzdušnej obrany SR a zabezpečiť bojaschopnosť letectva a protivzdušnej obrany SR po rozdelení Česko-Slovenska. Postupne sa táto skupina rozrastala a 1. novembra 1992 vznikla Správa letectva a protivzdušnej obrany pre Slovensko so sídlom v Trenčíne, ktorej činnosť skončila 31. decembra 1992. Dňom 1. januára 1993, spolu so vznikom Slovenskej republiky, vzniká Letectvo a protivzdušná obrana Armády Slovenskej republiky, ktorého veliteľom bol menovaný generálmajor Ing. Štefan Gombík.

Obdobie pred vstupom do NATO (1993 – 2004)[upraviť | upraviť zdroj]

Rozdelením Česko-Slovenska a následným delením majetku prevzalo Slovensko a presunulo na svoje územie 167 lietadiel a 62 vrtuľníkov[8], spolu s príslušným materiálom a niekoľko protilietadlových kompletov. Zároveň sa organizovalo preškoľovanie niekoľko desiatok technikov a pilotov.

Letectvo a protivzdušná obrana Armády SR bolo dislokované na piatich leteckých základniach a malo vo výzbroji 229[9] lietadiel a vrtuľníkov rôznych typov; stíhačky (9× MiG-29A, 1× MiG-29UB, 13× MiG-21MA, 36× MiG-21MF, 8× MiG-21R, 11× MiG-21UM a 2× MiG-21US), stíhacie bombardéry (18× Su-22M4 a 3× Su-22UM-3K), útočné (12× Su-25K a 1× Su-25UBK), cvičné (16× L-29, 8× L-39C, 2× L-39MS, 2× L-39V a 9× L-39ZA), vrtuľníky (17× Mi-2, 1× Mi-8PPA, 2× Mi-8PS, 6× Mi-8T, 15× Mi-17, 2× Mi-17Z-2, 8× Mi-24D, 1× Mi-24DU, 10× Mi-24V), dopravné (2× L-410MA, 2× L-410FG, 1× L-410UVP, 1× L-410UVP-E, 3× L-410UVP-T, 1× An-12BP, 2× An-24V, 2× An-26 a 1× Tu-154B-2) a bezpilotné prostriedky VR-3 Rejs.[8] V rámci prvej deblokácie ruského dlhu, od decembra 1993 do januára 1994, bolo na Slovensko dodaných 5 stíhacích MiGov-29A (reg. č. 0619, 0820, 0921, 2022, 2123) a 1 cvičný MiG-29UB (reg. č. 1303). V roku 1994 bol v súlade s Koncepciou výstavby Armády SR do roku 2000 vytvorený Generálny štáb Armády SR a v jeho rámci Štáb letectva a protivzdušnej obrany. V tom istom roku bola zrušená 1. divízia protivzdušnej obrany Armády SR a na jej základoch dňa 1. novembra 1994 vznikol 3. zbor letectva a protivzdušnej obrany (3. zbor LaPVO).[7]

Významnou udalosťou v existencii 3. zboru LaPVO sa v roku 1995 stali bojové streľby stíhacieho letectva na strelnici Ustka v Poľsku a v roku 1996 bojové streľby protilietadlových raketových kompletov na strelnici Šabla v Bulharsku. Stíhacie lietadlá MiG-29A a MiG-21MF 31. stíhacieho leteckého krídla zo základne Sliač po prvý raz v histórii slovenského letectva odpálili riadené strely R-3S, R-13 a R-60 na cvičný cieľ SAB-250-200. Podobne vybrané obsluhy protilietadlových raketových kompletov 37. protilietadlovej raketovej brigády Pezinok vykonali ostré bojové streľby raketami S-125 na cvičný cieľ Koliber. Ďalšou významnou udalosťou v histórii Letectva a protivzdušnej obrany Armády SR bola reprezentácia slovenského pilota pplk. Ing. Ivana Hůleka, ktorý ako prvý na svete získal dvakrát putovnú cenu The Super King Trophy pre najlepšieho stíhacieho pilota na Royal International Air Tattoo vo Faiforde v rokoch 1995 a 1998.[7]

V roku 1995 bolo tiež vyradených 21 stíhačiek MiG-21 v súlade s európskymi dohodami o počte zbraní. Dňa 15. marca 1995 havaroval L-29 Delfín (reg. č. 3302) pri cvičnom lete vo výcvikovom priestore Javorina, pri nehode zahynul pilot mjr. Ing. Jaroslav Horník †.[10] Od decembra 1995 do januára 1996, v rámci druhej deblokácie ruského dlhu, bolo na Slovensko dodaných 7 stíhacích MiGov-29A (reg. č. 6124, 6425, 6526, 6627, 6728, 6829, 6930) a 1 cvičný MiG-29UB (reg. č. 5304).

Vyradené MiGy-21MF na základni Sliač, 2003

Kvôli nedostatku finančných prostriedkov prideľovaných na prevádzku celého letectva, tak prevádzka celého slovenského vojenského letectva postupne upadala. Obdobie rokov 19981999 bolo najkritickejšie, pretože financie neboli takmer na nič. Letectvo a protivzdušná obrana Armády SR síce mali 24 lietadiel MiG-29, ale letuschopné boli iba 3 stroje. K 1. januáru 2000 vzniká Veliteľstvo vzdušných síl z bývalého 3. zboru letectva a protivzdušnej obrany, čím bola zrealizovaná jedna z úloh reformného procesu rezortu obrany.[11] Bola vytvorená nová organizačná štruktúra veliteľstva podľa vzoru armád NATO a zároveň vypracované základné dokumenty potrebné pre činnosť veliteľstva. Do funkcie veliteľa vzdušných síl bol ustanovený plk. gšt. Ing. Jozef Dunaj. Dňa 3. júna 2000 havaroval počas letovej ukážky skupiny Biele Albatrosy jeden L-39C Albatros (reg. č. 4355). Pri tejto nehode zahynul pilot mjr. Ing. Luboš Novák †. V roku 2002 sa uskutočnili ostré bojové streľby letectva a protivzdušnej obrany v Poľskej republike lietadlami MiG-29 a protilietadlovými raketovými kompletmi 2K12 Kub s výbornými výsledkami. Rok 2002 bol aj tragický, keď sa 6. novembra počas nočného cvičného letu zrazil jeden MiG-29A (reg. č. 6829) s druhým MiGom-29A (reg. č. 6930) medzi obcami Hnilčík a Spišské Tomášovce. Pilot mjr. Ing. Martin Hronec sa zo stroja s reg. č. 6930 úspešne katapultoval a nebol vážne zranený. Zrážku neprežil mjr. Ing. Marián Katuška †, ktorý sa nestihol zo svojho MiGu-29A (reg. č. 6829) katapultovať. S blížiacim sa vstupom Slovenska do NATO boli z výzbroje do roku 2003 vyradené v tom čase už zastarané lietadlá Suchoj Su-22, Suchoj Su-25, Aero L-29 Delfín a Mikojan-Gurevič MiG-21.

Novšia história (2004 – súčasnosť)[upraviť | upraviť zdroj]

MiG-29AS (reg. č. 0619) v digitálnej kamufláži po modernizácii

Po vstupe Slovenska do NATO bolo potrebné modernizovať lietadlá vzdušných síl, respektíve dosiahnuť kompatibilitu s technikou NATO. V rokoch 2005 a 2006 bola v leteckých opravovniach Trenčín vykonaná modernizácia stíhačiek MiG-29 v spolupráci s výrobcom lietadiel a aj viacerými západnými spoločnosťami. Stroje boli vybavené vyspelejšími komunikačnými prostriedkami a systémami kompatibilnými s technikou NATO. Okrem iného avionika prešla na anglosaský nemetrický systém. Dvanásť modernizovaných strojov (10 jednomiestnych verzie AS a 2 dvojmiestne UBS), z ktorých dva (reg. č. 0619 a 0921) získali aj novú tzv. digitálnu kamufláž, bolo formálne odovzdaných vzdušným silám dňa 29. februára 2008 na základni Sliač.

Antonov An-24V podobný tomu, čo havaroval 19. januára 2006

Dňa 19. januára 2006 stratili slovenské vzdušné sily jeden Antonov An-24 pri leteckej katastrofe. Pri náraze lietadla zahynulo 41 vojakov a jeden civilný zamestnanec ministerstva obrany SR, jeden vojak prežil. Lietadlo privážalo späť slovenských príslušníkov síl KFOR z polročnej služby v Kosove. V septembri 2011 boli všetky zostávajúce vrtuľníky Mil Mi-24 vyradené.[12] Dňa 20. decembra 2012 došlo k incidentu[13], kedy sa MiG-29AS (reg. č. 0921) slovenských vzdušných síl nebezpečne priblížil k civilnému súkromnému lietadlu Beechcraft B200 Super King Air, na ktorom sa inicializoval protizrážkový systém.[14]

Dňa 28. júla 2015 počas cvičenia pristávania v teréne došlo následkom poveternostných podmienok k zrúteniu vrtuľníka Mi-17M (reg. č. 0812) pri osade Hradisko (na území obce Terňa). Krátko po havárii podľahol svojím zraneniam druhý pilot kpt. Ing. Richard Sépi. Kapitán vrtuľníka kpt. Ing. Peter Pavlinský a palubný technik pprap. Tibor Šoltés utrpeli ťažké zranenia.[15]

Vzhľadom na zámer komplexného zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky a vzdušného priestoru Českej republiky prostredníctvom vzájomnej spolupráce, vláda SR vyslovila súhlas s vyslaním príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na územie Českej republiky a s prítomnosťou príslušníkov Armády Českej republiky na území Slovenskej republiky za účelom spolupráce pri vzájomnej ochrane vzdušného priestoru na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci pri vzájomnej ochrane vzdušného priestoru, ktorá bola podpísaná v Bruseli dňa 15. februára 2017.[16]

Dňa 27. marca 2017 došlo na leteckej základni Sliač k závažnej leteckej udalosti, pri ktorej havarovalo súkromné lietadlo L-29 Delfín (OM-JLP, rok výroby 1965), pričom sa kĺzalo 755 metrov po vzletovej a pristávacej dráhe (VPD). Následne bola VPD zablokovaná, čo znemožnilo pohotovostným lietadlám MiG-29 odštartovať a po dobu 1 hodiny a 42 minút bola narušená nepretržitá ochrana nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci integrovaného systému NATINAMDS.[17]

Modernizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Stíhacie lietadlá[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2014 Slovensko začalo rokovania so švédskou vládou ohľadom prenájmu alebo nákupu stíhačiek JAS 39 Gripen, ktoré majú nahradiť stíhačky MiG-29.[18][19]Dňa 21. apríla 2014 Slovensko podpísalo s výrobcom RSK MiG zmluvu na tri roky programu modernizácie MiGov-29.[20][21][22][23] Poľsko počíta s prevádzkovaním svojich MiGov-29 do roku 2027, pretože drak týchto lietadiel má 40-ročnú životnosť.[24] V júli 2014 slovenský minister obrany Martin Glváč potvrdil, že JAS 39 Gripen bol vybraný ako nové stíhacie lietadlo pre Vzdušné sily Slovenskej republiky.[25][26][27][28][29][30][31]

Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 139 zo dňa 18. marca 2015 súhlasila so začatím priamych rokovaní so švédskou stranou (zastúpenou FXM – obrannou a bezpečnostnou exportnou agentúrou Ministerstva obrany Švédska)[32], ktorých cieľom bolo uzatvorenie potrebných zmluvných dokumentov na prenájom stíhacích lietadiel JAS 39 Gripen ako náhrady za lietadlá MiG-29 v zmysle schválenej koncepcie rozvoja vzdušných síl. Ďalej súhlasila so začatím priamych rokovaní s Vládou Spojených štátov amerických cestou FMS (Foreign Military Sales), ktorých cieľom bola príprava a uzatvorenie zmluvy na dodávku zbraňových systémov, prostriedkov elektronickej ochrany a komunikačných prostriedkov pre lietadlá JAS 39 Gripen.[33]

„JAS 39 Gripen je dobré lietadlo, ale je lepšie sa orientovať na Spojené štáty americké z dôvodu geopolitiky,“ povedal bývalý šéf českej vojenskej kontrarozviedky Ándor Sándor.[34][35]

Dňa 28. septembra 2016 Vláda Slovenskej republiky schválila návrh na zmenu a doplnenie uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 139 z 18. marca 2015 k návrhu na vyjadrenie súhlasu so začatím rokovaní k obmene taktických lietadiel Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky Č. m.: V-295/2016. Materiál bol schválený v stupni utajenia vyhradený.[36][37][38][39]

V prípade, že by nedošlo k prenájmu švédskych stíhačiek JAS 39 Gripen a Slovensko by chcelo lietadlá nakúpiť, musel by sa podľa ministra obrany Petra Gajdoša vyhlásiť medzinárodný tender. Do úvahy tiež pripadá priame rokovanie s Vládou Spojených štátov amerických a americkou obrannou agentúrou DSCA o kúpe 24 kusov nových stíhačiek typu F-16 Fighting Falcon, ktoré by Slovensko platilo ročnými splátkami, podobne ako v prípade PPP projektov na výstavbu diaľníc. Lockheed Martin ale v priebehu roka 2016 po 44 rokoch ukončil výrobu nových F-16 vo svojej fabrike vo Fort Worth v Texase. Výroba nových strojov F-16 sa presúva do fabriky v Greenville v Južnej Karolíne[40], pričom nábeh na výrobu v novej fabrike znamená, že nové stroje F-16 nebude možné vyrobiť skôr ako na prelome rokov 2019/2020.[41] Vybrať nové F-16 by pre Slovensko znamenalo nutnosť predĺžiť servisnú zmluvu na MiGy-29 o aspoň ďalšie 2 roky (buď s Ruskom alebo Poľskom). Stále však zostáva možnosť nakúpiť použité F-16C/D Block 30 od United States Air Force (USAF) alebo typ F-16C/D Block 40 od Izraela a nechať ich zmodernizovať na jednu z viacerých moderných verzií (Block 60, Viper, Block 70). Ďalšou možnosťou je nakúpiť od Francúzska používané jednomotorové stíhačky Mirage 2000-5F.[42] Ministerstvo obrany SR dostalo aj ponuku na nákup nových ruských viacúčelových stíhačiek MiG-35, ktorú však minister obrany, Peter Gajdoš, odmietol z dôvodu proeurópskej a proatlantickej geopolitickej orientácie Slovenska.[43] Podľa ostatných informácií z rokovania vlády SR zo dňa 4. októbra 2017, sa má prezbrojenie na nové stíhačky uskutočniť do roku 2035, kedy skončí stíhačkám MiG-29 technická životnosť.[44]„Technická životnosť súčasných MiGov-29 je do roku 2029 – 2035, dovtedy môžu lietať,“ vyhlásil na tlačovej besede k strategickým bezpečnostným dokumentom, ktoré odsúhlasila vláda, generálny tajomník služobného úradu Ministerstva obrany SR Ján Hoľko.[45][46]Ak by Slovensko prevádzkovalo MiGy-29 ešte minimálne 10 rokov, potom by mohlo uvažovať o nákupe nových F-35 Lightning II alebo JAS 39E/F Gripen.

Výmena slovenských stíhacích lietadiel je komplikovaná, pretože Slovensko má len zúžené mantinely výberu. „Zanedbaním tejto otázky v minulosti sme sa dostali do zložitej situácie, pretože existuje len málo producentov, ktorí majú hotové lietadlá na sklade,“ povedal bezpečnostný analytik Vladimír Bednár.[47] Navyše švédska vláda už neponúka možnosť prenájmu letových hodín (ako to bolo umožnené Česku a Maďarsku). Slovensko tak bude musieť stíhacie lietadlá kúpiť. Medzitým výroba lietadiel typu JAS 39C/D už skončila a firma Saab sa sústreďuje na výrobu nových lietadiel typu JAS 39E. Podľa magazínu ATM z februára 2017 však Saab naďalej ponúka možnosť výroby nových lietadiel JAS 39C/D ako alternatívu strojov typu JAS 39E.[48] Dňa 27. apríla 2017 bulharská vláda oznámila nákup ôsmich novovyrobených lietadiel JAS 39C/D Gripen, ktoré majú byť dodané medzi rokmi 2018 – 2020. Výroba nových (aj keď už mierne zastaraných) JAS 39C/D teda možná je. Dohoda so švédskou vládou bude Bulharsko stáť 832 miliónov eur, resp. 511 miliónov eur za nákup samotných lietadiel a zvyšok za vybudovanie infraštruktúry, výcvik, náhradné diely a logistickú podporu.[49][50]

Ďalšou možnosťou je zrušenie nadzvukového letectva. Otázka zrušenia nadzvukového letectva je podľa ministra obrany Gajdoša hypotetická. „Som presvedčený o tom, že zabezpečenie vzdušného priestoru a obrany SR vlastnými prostriedkami je určitá prestíž,“ dodal minister obrany Peter Gajdoš.[51]

Realita je však taká, že ani po takmer troch rokoch nie je známa firma, ktorá dodá Slovensku nové stíhacie lietadlá. A čo je horšie, nebude známa ani nasledujúcich deväť mesiacov. Možnosť získať v najbližších dvoch rokoch lietadlá JAS 39 Gripen sa môže ešte viac oddialiť nielen kvôli našej nerozhodnosti, ale aj z dôvodu vyťaženia výrobnej linky.

V takom prípade budeme buď odkázaní na udržiavanie už dnes zastaraných MiGov-29 alebo čo je ešte horšie, budeme nútení zrušiť nadzvukové letectvo. A táto alternatíva nie je ani lacná, ani z hľadiska obranyschopnosti nášho štátu efektívna.[52][53]

Spojené štáty chcú ponúknuť Slovensku najmodernejšiu verziu stíhačky typu F-16, nad ktorou už sú len „neviditeľné“ stíhačky F-35 Lightning II a F-22 Raptor. „Slovenskému ministerstvu sme ponúkli nacenenie a informácie o dostupnosti lietadiel F-16, a to konkrétne verzie F-16V Viper Block 70/72,“[54] potvrdil hovorca americkej ambasády Griffin Rozell. Verzia s označením „V“ má špičkový radar i elektroniku. Počítače v nej vychádzajú z technológií, ktoré USA inštalujú aj do supermoderných stíhačiek F-35. Táto verzia umožňuje pilotovi, napríklad rýchlejšie zamerať viac cieľov naraz a na väčšiu vzdialenosť.[55][56]

Vrtuľníky[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 29. apríla 2015 Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 225 schválila návrh „Dohody o podmienkach predaja“ (Letter of Offer and Acceptance) LO-B-UCI Vlády Spojených štátov amerických zo dňa 21. apríla 2015 na obstaranie komplexnej dodávky systému 9 viacúčelových vrtuľníkov UH-60M Black Hawk. Zároveň uložila ministrovi financií a ministrovi obrany v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy zabezpečiť v rokoch 2015 – 2024 financovanie obmeny viacúčelových vrtuľníkov vo výške 261 745 857 USD v súlade so splátkovým kalendárom uvedeným v „Dohode o podmienkach predaja“ zvýšené o súvisiace dane, clá a poplatky.[57][58]

Koncom apríla 2017 prijala spoločnosť Bell Helicopter zmluvu na výrobu deviatich vrtuľníkov Bell 429 so špeciálnymi úpravami pre Ozbrojené sily Slovenskej republiky.[59] Systém deviatich vrtuľníkov obsahuje kamery WESCAM MX-10, výcvik, náhradné diely a logistická podpora, vybavenie misie, komunikačné a navigačné zariadenia, pozemné podporné zariadenia, náhradné diely konštrukcie a motorov, technické údaje, publikácie, údržbárske práce/navrhované elektronické úpravy, technická pomoc, oprava a následné vrátenie, tím zabezpečenia kvality a preprava strojov. Odhadovaná cena systému je približne 150 miliónov USD (cca 137 miliónov eur).[60][61]

Dňa 26. júna 2017 pristáli na leteckej základni v Prešove prvé dva z celkových deviatich objednaných viacúčelových vrtuľníkov Sikorsky UH-60M Black Hawk.[62] Ďalšie dva vrtuľníky budú dodané v polovici roku 2018.[63] Päť zvyšných vrtuľníkov by malo byť dodaných v priebehu roku 2019.[64]

Dopravné lietadlá[upraviť | upraviť zdroj]

Zmluva o nákupe dvoch lietadiel C-27J Spartan bola s výrobcom podpísaná dňa 29. októbra 2014. Lietadlá mali byť pre potreby ozbrojených síl dodané 26 až 38 mesiacov po podpise zmluvy. Prvé lietadlo C-27J Spartan už bolo zalietané a na Slovensko má byť reálne dodané v októbri 2017 a druhé v januári 2018.[65][66]

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Bojové jednotky:
Fighter-jet-blue-icon.svg Taktické krídlo generálmajora Otta Smika
Helicopter-blue-icon.svg Vrtuľníkové krídlo generálplukovníka Jána Ambruša

Jednotky bojovej podpory:
Aiga departingflights inv.svg Dopravné krídlo generála Milana Rastislava Štefánika
Red ff0000 pog.svg Protilietadlová raketová brigáda obrancov Tobruku
Yellow ffff00 pog.svg Krídlo velenia, riadenia a prieskumu

Lietadlový park[upraviť | upraviť zdroj]

Prevádzkované stroje[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam lietadiel Vzdušných síl Slovenskej republiky
Lietadlo Fotografia Krajina pôvodu Typ Verzie V službe Poznámky
Stíhacie lietadlá
Mikojan-Gurevič MiG-29 Mikoyan MiG-29AS ‘3911’ (27900300942).jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
viacúčelové stíhacie lietadlo
cvičné/stíhacie lietadlo
MiG-29AS
MiG-29UBS
9
2
V prevádzke je momentálne 9 stíhacích MiGov-29AS a 2 cvičné MiGy-29UBS. Plus 2 nemodernizované stíhacie MiGy-29A a 1 cvičný MiG-29UB sa nachádzajú na letisku Sliač ako záloha. V pohotovostnom systéme ochrany vzdušného priestoru sú do služby vyčlenené 2 (maximálne 3) MiGy-29AS. MiGy-29 majú byť do roku 2020 nahradené stíhačkami JAS 39 Gripen alebo F-16V Viper.[69]
Cvičné lietadlá
Aero L-39 Albatros Aero L-39CM Albatros, Slovakia - Air Force AN2279352.jpg Česko-Slovensko Česko-Slovensko cvičné lietadlo
cvičné/ľahké bojové lietadlo
L-39CM
L-39ZAM
5
3[70]
Lietadlá boli vyrobené v rokoch 1972 až 1989. Väčšine z nich končí do roku 2020 technická životnosť.[71]
Prieskumné lietadlá
Let L-410 Turbolet L-410FG Turbolet of the Slovak Air Force.jpg Česko-Slovensko Česko-Slovensko fotogrametrické lietadlo L-410FG 1 Používa sa na fotografické mapovanie.
Dopravné lietadlá
Let L-410 Turbolet L-410UVP Slovak Air Force.JPG Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Česko Česko
viacúčelové dopravné lietadlo L-410UVP-E14
L-410UVP-E20
1
4
Používa sa na dopravu ľahkého nákladu, výcvik parašutistov a dopravu VIP.
Vrtuľníky
Mil Mi-17 Mil Mi-17, Slovakia - Air Force AN2224387.jpg Sovietsky zväz ZSSR dopravný vrtuľník
záchranný vrtuľník
Mi-17M
Mi-17LPZS
5
3[72]
Celkovo 4 vrtuľníky sú v úprave Search and Rescue (SAR) – LPZS (Letecká pátracia a záchranná služba), ale jeden z nich je odstavený. Do roku 2019 budú nahradené 9 novými vrtuľníkmi UH-60M Black Hawk.[73][74][75]
Sikorsky UH-60 Black Hawk Defense.gov News Photo 040726-A-1300H-038.jpg Spojené štáty USA viacúčelový vrtuľník UH-60M 2 Prvé dva vrtuľníky boli dodané dňa 26. júna 2017.[62] Do služby u 1. vrtuľníkovej letky v Prešove boli prvé dva kusy odovzdané dňa 3. augusta 2017.[76]

Objednané stroje[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlo Fotografia Krajina pôvodu Typ Verzie Počet objednaných Poznámky
Dopravné lietadlá
Alenia C-27J Spartan Alenia C-27J Spartan, Italy - Air Force A mod.jpg Taliansko Taliansko taktické dopravné lietadlo C-27J 2 + 1 opcia[77] Prvé lietadlo C-27J Spartan má byť reálne dodané v októbri 2017 a druhé v januári 2018.[65]
Vrtuľníky
Sikorsky UH-60 Black Hawk Defense.gov News Photo 040726-A-1300H-038.jpg Spojené štáty USA viacúčelový vrtuľník UH-60M 7[73] Ďalšie dva vrtuľníky budú dodané v polovici roku 2018.[63] Päť zvyšných kusov by malo byť dodaných v roku 2019.[64]
Bell 429
Bell 429 Slovak police.jpg
Spojené štáty USA
Kanada Kanada
ľahký viacúčelový vrtuľník Bell 429 9[78] Podľa strategických dokumentov MOSR sa nákup uskutoční v rokoch 2020 až 2022. Vrtuľníky budú používané na LPZS.[79]

Vyradené lietadlá Vzdušných síl SR[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam lietadiel Vzdušných síl Slovenskej republiky
Lietadlo Fotografia Krajina pôvodu Typ Verzie Počet získaných kusov V službe
Stíhacie lietadlá
Mikojan-Gurevič MiG-21 MiG-21 (12891131583).jpg Sovietsky zväz ZSSR stíhacie lietadlo
prieskumné lietadlo
cvičné/stíhacie lietadlo
MiG-21MA
MiG-21MF
MiG-21R
MiG-21UM
MiG-21US
13
36
8
11
2
1993 – 2003
Bojové lietadlá
Suchoj Su-22 Su-22M4 Slovakia (21986303628).jpg Sovietsky zväz ZSSR stíhací bombardér
cvičné/bojové lietadlo
Su-22M4
Su-22UM-3K
18
3
1993 – 2002
Suchoj Su-25 Su-25 Slovakia (21553040383).jpg Sovietsky zväz ZSSR lietadlo priamej podpory pozemných vojsk
cvičné/bojové lietadlo
Su-25K
Su-25UBK
12
1
1993 – 2002
Dopravné lietadlá
Antonov An-12 Antonov An-12BP, Slovakia - Air Force AN1357099.jpg Sovietsky zväz ZSSR taktické dopravné lietadlo An-12BP 1 1993 – 1999
Antonov An-24 Slovak Air Force Antonov An-24 Bidini-1.jpg Sovietsky zväz ZSSR taktické dopravné lietadlo An-24V 2 1993 – 2006
Antonov An-26 Slovak Air Force Antonov An-26 Bidini-1.jpg Sovietsky zväz ZSSR taktické dopravné lietadlo An-26B-100 2 1993 – 2016
Jakovlev Jak-40 Slovak Air Force Yakovlev Yak-40 Lebeda-1.jpg Sovietsky zväz ZSSR dopravné lietadlo Jak-40 1 1993 – 1999
Tupolev Tu-154 122ai - Slovak Republic Tupolev 154M, OM-BYR@ZRH,28.01.2001 - Flickr - Aero Icarus.jpg Sovietsky zväz ZSSR dopravné lietadlo Tu-154B-2 1 1993 – 1995
Cvičné lietadlá
Aero L-29 Delfín L-29 Sovakia (22211294871).jpg Česko-Slovensko Česko-Slovensko cvičné lietadlo L-29 16 1993 – 2003
Vrtuľníky
Mil Mi-2 Mi-2 Slovakia (22589902916).jpg Sovietsky zväz ZSSR
Poľsko Poľsko
cvičný vrtuľník Mi-2 17 1993 – 2013
Mil Mi-8 Slovak Air Force Mil Mi-8P Potters-1.jpg Sovietsky zväz ZSSR vrtuľník pre rádioelektronický boj
dopravný vrtuľník
Mi-8PPA
Mi-8PS
Mi-8T
1
2
6
1993 – 2011
Mil Mi-24 Slovak Air Force Mil Mi-24V Kral-1.jpg Sovietsky zväz ZSSR bojový/dopravný vrtuľník
cvičný/bojový/dopravný vrtuľník
Mi-24D
Mi-24V
Mi-24DU
8
10
1
1993 – 2011

Pozemná protivzdušná obrana[upraviť | upraviť zdroj]

Úlohou zabezpečenia protivzdušnej obrany (PVO) bojových jednotiek, vzdušného priestoru Slovenskej republiky a objektov štátneho významu je poverená Protilietadlová raketová brigáda obrancov Tobruku sídliaca v Nitre.

Systém Fotografia Krajina pôvodu Typ Verzie V službe Poznámky
Protilietadlové systémy
S-300PMU Slovak S-300.jpg Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
protilietadlový raketový komplet dlhého dosahu SA-10B 1 batéria Dodané v roku 1987. Maximálna diaľka ničenia cieľa je do 75 km, maximálna výška ničenia cieľa do 27 km. Batéria má 45 rakiet typu 5V55KD.[80][81]
2K12M2 Kub-M2 Slovak 2K12M2 Kub-M2 at SIAF 2017.jpg Sovietsky zväz ZSSR protilietadlový raketový komplet krátkeho až stredného dosahu SA-6 5 batérií Dodané v roku 1980. Maximálna diaľka ničenia cieľa je do 24 km, maximálna výška ničenia cieľa do 7 km. Jedna batéria má 12 rakiet typu 2K12M3.[82]
9K38 Igla Slovakian MANPADS during a training exercise, 2012, Nitra, Slovakia -02.jpg Sovietsky zväz ZSSR protilietadlový raketový komplet krátkeho dosahu SA-18 72 kusov Prenosný protilietadlový raketový komplet (MANPADS).

Rádiotechnické vojsko[upraviť | upraviť zdroj]

Rádiotechnické vojsko zabezpečuje nepretržité rádiolokačné pokrytie vzdušného priestoru vo výškach od 3 do 30 km. Túto úlohu zabezpečuje predovšetkým Krídlo velenia, riadenia a prieskumu s veliteľstvom vo Zvolene, ktorému je podriadený prápor rádiolokačného prieskumu monitorujúci celé územie Slovenskej republiky. Výstupy z vojenských i civilných rádiolokátorov sú spracovávané vo Zvolene v operačnom centre (OPCEN) a výsledné informácie o vzdušnej situácii sú posielané na nadradené stupne velenia, vrátane aliančného systému NATINAMDS.

Hodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Dôstojníci[upraviť | upraviť zdroj]

Nižší Vyšší
Slovakia
VzS OS SR
SVK-Air Force-OF-01a.svg SVK-Air Force-OF-01b.svg SVK-Air Force-OF-02.svg SVK-Air Force-OF-03.svg SVK-Air Force-OF-04.svg SVK-Air Force-OF-05.svg
poručík nadporučík kapitán major podplukovník plukovník plukovník
generálneho štábu
Flag of NATO.svg
OF-1 OF-2 OF-3 OF-4 OF-5

Generáli[upraviť | upraviť zdroj]

Generáli
Slovakia
VzS OS SR
SVK-Air Force-OF-06.svg SVK-Air Force-OF-07.svg SVK-Air Force-OF-08.svg SVK-Air Force-OF-09.svg
brigádny generál generálmajor generálporučík generál
Flag of NATO.svg
OF-6 OF-7 OF-8 OF-9

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. LANG, Pavel. Střežíme vzdušný prostor Slovenska. ATM+ Informační příloha MO ČR a AČR, roč. 46, čís. 2/2014, s. 81–83. ISSN 1802-4823.
  2. a b Veľká zmena pre vzdušné sily [online]. Zvolen : Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky, [cit. 2017-07-14]. Dostupné online.
  3. AGLO solutions (www.aglo.sk). Veliteľstvo vzdušných síl OS SR [online]. vvzs.mil.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  4. Svoboda, Ľubomír. http://forum.valka.cz. Dostupné online [cit. 2017-07-26].
  5. 3. sbor letectva a protivzdušné obrany [1994-2000]. http://forum.valka.cz. Dostupné online [cit. 2017-07-25].
  6. Velitelství vzdušných sil [2000- ]. http://forum.valka.cz. Dostupné online [cit. 2017-07-25].
  7. a b c Fórum portálu CS PVO 1950-1992 [online]. forum.presscont.eu, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  8. a b Prehľad rozdelenia vojenských lietadiel po rozpade ČSFR : Vyhledávací přehledy letounů databáze Naše letadla [online]. forum.valka.cz, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  9. brožúra II. Slovenský medzinárodný letecký deň SIAD 1994, str. 8
  10. L-29 993302 : L-29 [online]. forum.valka.cz, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  11. Veliteľstvo vzdušných síl OS SR [online]. Zvolen : Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky, [cit. 2017-07-14]. Dostupné online.
  12. TIMKOVÁ, Ingrid. Vrtuľníky Mi-24 vzlietli v Prešove naposledy. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2011-09-21. Dostupné online [cit. 2017-10-23]. ISSN 1335-4418.
  13. telecom.gov.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  14. Vojenská stíhačka ohrozila civilné lietadlo [online]. Pravda.sk, 13.02.2013, [cit. 2013-02-15]. Dostupné online.
  15. Prehľad nehôd Slovenského vojenského letectva a lietadiel Leteckého útvaru Ministerstva vnútra SR. [online]. forum.valka.cz, [cit. 2017-09-01]. Dostupné online.
  16. vlastnymat.docx [online]. rokovania.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  17. telecom.gov.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  18. defensenews.com, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  19. TT. Slovakien intresserat av Gripen [online]. svd.se, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  20. http://www.janes.com/article/26739/russia-to-upgrade-slovakian-mig-29s
  21. Minister Glváč odpísal sovietske Migy, opravy by stáli veľa [online]. webnoviny.sk, 2014-04-22, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  22. ONUFEROVÁ, Marianna. Slovenská armáda je závislá od ruských dodávok. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2014-05-08. Dostupné online [cit. 2017-10-23]. ISSN 1335-4418.
  23. KRBATOVÁ, Lucia. Nové stíhačky si armáda prenajme. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2014-04-22. Dostupné online [cit. 2017-10-23]. ISSN 1336-197X.
  24. BEDNÁR, Vladimír. Spojeneckej základni sa nevyhneme. blog.sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2017-03-26. Dostupné online [cit. 2017-10-23].
  25. Slovakia “wants Gripen” from 2016 [online]. airheadsfly.com, 2014-07-28, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  26. http://en.rsi.rtvs.sk/clanok/rubriky/news/top-deal-of-the-slovak-army-goes-to-sweden?currentPage=1
  27. Uppgifter: Slovakien väljer Jas Gripen [online]. expressen.se, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  28. Netky.sk. Nové stíhačky pre našu armádu zabezpečia Švédi! [online]. netky.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  29. defensenews.com, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  30. http://www.defensenews.com/apps/pbcs.dll/article?AID=2014307200012
  31. BEDNÁR, Vladimír. Gripeny podľa súčasného MO, ďalšie znižovanie obranyschopnosti SR. blog.sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2014-06-26. Dostupné online [cit. 2017-10-23].
  32. FXM [online]. fxm.se, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  33. 139_2015.doc [online]. rokovania.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  34. KUBOVIČ, Ondrej. Dilema slovenského letectva: Gripeny majú navrch v cene, F-16 v skúsenostiach. aktuálne.sk (Bratislava: News and Media Holding), 2014-06-16. Dostupné online [cit. 2017-10-23].
  35. TASR. Česko nereagovalo na ponuku Američanov na prenájom stíhačiek F-16. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-03-27. Dostupné online [cit. 2017-10-23].
  36. Materiál programu rokovania [online]. rokovania.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  37. Materiál programu rokovania [online]. rokovania.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  38. Materiál programu rokovania [online]. rokovania.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  39. Materiál programu rokovania [online]. rokovania.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  40. F-16 Fighting Falcon News [online]. f-16.net, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  41. Lockheed Martin to shift F-16 production line to South Carolina. star-telegram. Dostupné online [cit. 2017-04-28]. (po anglicky)
  42. KOVÁČ, Peter. Armádny generál: Termíny sú šibeničné, zmluvu na migy budeme musieť predĺžiť. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2017-09-20. Dostupné online [cit. 2017-10-23]. ISSN 1335-4418.
  43. STUPŇAN, Igor. Ruské stíhačky skončia, hľadanie nových viazne. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2017-09-20. Dostupné online [cit. 2017-10-23]. ISSN 1336-197X.
  44. Materiál programu rokovania [online]. rokovania.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  45. SITA. Slovensko bude mať nadzvukové letectvo. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2017-10-12. Dostupné online [cit. 2017-10-23]. ISSN 1336-197X.
  46. AGLO solutions (www.aglo.sk). P. Gajdoš: Obrana a bezpečnosť nemôžu byť predmetom politického súboja :: Ministerstvo obrany SR [online]. mosr.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  47. PETROVIČ, Ján. Gripeny nie sú jediné, armáde núkajú aj americké stíhačky a nové ruské Migy. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2016-05-27. Dostupné online [cit. 2017-10-23].
  48. SOUŠEK, Tomáš. Gripen C stále modernizován. ATM, 3. februára 2017, roč. 49, čís. 2, s. 44-45. ISSN 1802-4823.
  49. Bulharsko vybralo stíhačky JAS-39C/D Gripen. ArmádníNoviny.cz. Dostupné online [cit. 2017-04-28].
  50. Bulgarian parliamentary committee calls for going back to square one on fighter jet acquisition [online]. sofiaglobe.com, 2017-09-19, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  51. http://www.aktuality.sk/clanok/341363/rokovania-o-prenajme-stihaciek-by-mohli-byt-ukoncene-v-polovici-juna-tvrdi-gajdos/
  52. Nepochopiteľné odklady pri nákupe nových stíhačiek [online]. leteckymagazin.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  53. SITA. SaS si myslí, že nákup stíhačiek by mala riešiť špeciálna komisia. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2017-10-13. Dostupné online [cit. 2017-10-23]. ISSN 1335-4418.
  54. F-16V Viper.
  55. ŠNÍDL, Vladimír. Dankovi úradníci rokujú o špičkovej verzii stíhačky F-16, ktorú zatiaľ kúpil len Bahrajn. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2017-10-19. Dostupné online [cit. 2017-10-23]. ISSN 1339-844X.
  56. Dankovi úradníci rokujú o najmodernejšej verzii stíhačky F-16 [online]. webnoviny.sk, 2017-10-20, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  57. 225_2015.doc [online]. rokovania.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  58. Slovakia – UH-60M Black Hawk Helicopters | The Official Home of the Defense Security Cooperation Agency [online]. dsca.mil, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  59. slovaksecurity.org, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  60. Government of Slovakia – Bell 429 Light Utility Helicopters [online]. Washington D.C. : Defense Security Cooperation Agency, 2017-04-28, [cit. 2017-10-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  61. MALYASOV, Dylan. Slovakia to receive new Bell 429 light utility helicopters [online]. Defence Blog, 2017-04-28, [cit. 2017-10-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  62. a b Prvé dva vrtuľníky Black Hawk sú už na Slovensku [online]. Ministerstvo obrany SR, 2017-06-26, [cit. 2017-06-26]. Dostupné online.
  63. a b TASR. GAJDOŠ: Do roku 2019 bude mať Slovensko deväť vrtuľníkov Black Hawk. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-06-27. Dostupné online [cit. 2017-10-23].
  64. a b Vojaci majú dva nové vrtuľníky Black Hawk [online]. RTVS, 2017-06-27, [cit. 2017-06-28]. Dostupné online.
  65. a b Lietadlo Spartan príde neskôr, ministerstvo si uplatní možné sankcie [online]. Ministerstvo obrany SR, 2017-06-27, [cit. 2017-06-27]. Dostupné online.
  66. LOMTEC.com. Zálet Spartana C-27J Slovak Air Force v Turíne [online]. gonzoaviation.com, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  67. Konečne doma [online]. Sliač : Zmiešané krídlo Sliač, 1.10.2011, [cit. 2011-04-22]. Dostupné online.
  68. mosr.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  69. ŠNÍDL, Vladimír. Západné stíhačky nebudú, Slovensko si v ďalších rokoch nechá ruské migy. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2015-12-30. Dostupné online [cit. 2017-10-23]. ISSN 1339-844X.
  70. 2nd Squadron Sliač. 2nd SQN TFW Sliač [online]. 2sqn.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  71. telecom.gov.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  72. |. The first two Black Hawks land in Slovakia. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 27. Jun 2017 at 14:18 |. Dostupné online [cit. 2017-10-23]. ISSN 1335-4418.
  73. a b SITA. Kúpime deväť vrtuľníkov Black Hawk. Cena je vynikajúca, hovorí Glváč [online]. Petit Press, 29.04.2015, [cit. 2015-08-19]. Dostupné online.
  74. ČTK. Slovensko kúpi americké vrtuľníky Black Hawk za 261 miliónov dolárov. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2015-04-29. Dostupné online [cit. 2017-10-23]. ISSN 1336-197X.
  75. PETROVIČ, Ján. Armádu čaká výmena vrtuľníkov. Porovnali sme končiaceho Hrocha s Čiernym jastrabom. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2015-05-04. Dostupné online [cit. 2017-10-23].
  76. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Minister Gajdoš odovzdal vzdušným silám prvé dva vrtuľníky Black Hawk [online]. MO SR, 03.08.2017, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  77. Nagyová, S. Armáda kúpi dve lietadlá za 69 miliónov eur [online]. Pravda, 29.10.2014, [cit. 2015-08-19]. Dostupné online.
  78. MALYASOV, Dylan. Slovakia to receive new Bell 429 light utility helicopters [online]. defence-blog.com, 2017-05-01, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  79. telecom.gov.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  80. AGLO solutions (www.aglo.sk). Druhy techniky [online]. plrb.mil.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  81. AGLO solutions (www.aglo.sk). Slovenské premiérové streľby na polygóne Šabla [online]. vvzs.mil.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  82. AGLO solutions (www.aglo.sk). M. Glváč: Ostré bojové streľby sú pre vojakov najlepšou príležitosťou vyskúšať si to, čo doma cvičia [online]. vvzs.mil.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]