Vzdušné sily Slovenskej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Toto je článok o vzdušných silách súčasnej Slovenskej republiky. O vzdušných silách vojnového Slovenského štátu pozri Slovenské vzdušné zbrane.
Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky
Emblém Vzdušných síl OS SR
Emblém Vzdušných síl OS SR

Emblém Vzdušných síl OS SR
KrajinaSlovensko Slovensko
Existencia1993 – súčasnosť
Vznik1. január 1993 (ako Letectvo a protivzdušná obrana Veliteľstva Armády Slovenskej republiky)
Typvzdušné silyprotivzdušná obrana
Funkciaobrana vzdušného priestoru Slovenska, zvrchovanosti Slovenskej republiky, dôležitých politických a hospodárskych centier, regiónov a vojsk pred údermi vzdušného protivníka, priama podpora boja pozemných síl
Veľkosť~3 200 príslušníkov[1]
19 lietadiel, 14 vrtuľníkov[2]
Veliteliagenmjr. Ing. Róbert Tóth
Podriadené jednotky
Nadradené jednotky Ozbrojené sily SR
Insígnie
Znak

Znak

Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou
Vojenská letka
Útočné lietadláL-39ZAM
Prieskumné lietadláL-410FG
Stíhacie lietadláF-16 Fighting Falcon
Výcvikové lietadláL-39CM/ZAM
Dopravné lietadláC-27J, L-410UVP-E14/20
Dopravné vrtuľníkyUH-60M, Mi-17M/LPZS

Vzdušné sily Slovenskej republiky (oficiálne: Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky; skratka: VzS OS SR) sú leteckou zložkou Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorej úlohou je zabezpečenie obrany vzdušného priestoru Slovenska, obrana zvrchovanosti Slovenskej republiky, dôležitých politických a hospodárskych centier, regiónov a vojsk pred údermi vzdušného protivníka, ako aj priama podpora boja pozemných síl.[3] Veliteľom vzdušných síl je od 1. januára 2021 generálmajor Ing. Róbert Tóth.[4] Jeho zástupcom je od 1. februára 2024 brigádny generál Martin Kuterka.[5]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

  • od 1. januára 1993 do 1. januára 2000: Letectvo a protivzdušná obrana Armády Slovenskej republiky
  • od 1. januára 2000 do 1. júla 2002: Vzdušné sily Armády Slovenskej republiky
  • od 1. júla 2002: Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky

Velitelia Vzdušných síl[upraviť | upraviť zdroj]

  • od 1. januára 1993 do 1. septembra 1994: genmjr. Ing. Štefan Gombík (veliteľ Letectva a protivzdušnej obrany Veliteľstva ASR)[6]
  • od 1. septembra 1994 do 1. januára 2000: genpor. Ing. Štefan Gombík (náčelník Štábu letectva a protivzdušnej obrany GŠ ASR)[6]
  • od 1. januára 2000 do 1. novembra 2005: genmjr. Ing. Jozef Dunaj (veliteľ vzdušných síl)[6]
  • od 1. novembra 2005 do 26. mája 2010: genmjr. Ing. Juraj Baránek[6]
  • od 26. mája 2010 do 15. septembra 2012: genmjr. Ing. Martin Babiak[6][7]
  • od 15. septembra 2012 do 1. augusta 2017: genmjr. Ing. Miroslav Korba[6]
  • od 1. augusta 2017 do 1. januára 2021: genmjr. Ing. Ľubomír Svoboda[5][6]
  • od 1. januára 2021: brig. gen. Ing. Róbert Tóth[8]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

V dôsledku zmenenej geopoliticko-vojenskej situácie po roku 1989 sa velenie vtedajšej federálnej Česko-slovenskej armády snažilo posilniť vzdušnú obranu Slovenska. Od 7. mája 1991 tak bola na leteckej základni Sliač dislokovaná 81. samostatná stíhacia letka, ktorá spolu so zabezpečovacím práporom plnila úlohy pohotovostného systému a položila základ súčasných Vzdušných síl OS SR. Neskôr bola zreorganizovaná na 1. stíhací letecký pluk. Dňa 30. novembra 1991 bolo vo Zvolene vytvorené veliteľstvo 1. divízie protivzdušnej obrany. Postupne mu boli podriadené protilietadlové raketové útvary v Nitre, Rožňave a Pezinku, ako aj rôzne zabezpečovacie útvary.[9]

V októbri 1992 bola federálnym ministerstvom obrany ČSFR vyčlenená skupina pod velením generálmajora Ing. Jána Váňu. Cieľom tejto skupiny bolo vytvoriť organizačné štruktúry budúceho letectva a protivzdušnej obrany SR a zabezpečiť bojaschopnosť letectva a protivzdušnej obrany Slovenska po zániku Česko-Slovenska. Postupne sa táto skupina rozrastala a 1. novembra 1992 vznikla Správa letectva a protivzdušnej obrany pre Slovensko so sídlom v Trenčíne, ktorej činnosť skončila 31. decembra 1992. Dňom 1. januára 1993, spolu so vznikom samostatného Slovenska, vzniká Letectvo a protivzdušná obrana Veliteľstva Armády Slovenskej republiky, ktorého veliteľom bol menovaný generálporučík Ing. Štefan Gombík.

Obdobie pred vstupom do NATO (1993 – 2004)[upraviť | upraviť zdroj]

Akrobatická skupina Biele Albatrosy na Royal International Air Tattoo 1993 vo Fairforde

Zánikom Česko-Slovenska a následným delením majetku Slovensko prevzalo a presunulo na svoje územie 167 lietadiel a 64 vrtuľníkov[10], spolu s príslušným materiálom a niekoľko protilietadlových kompletov. Zároveň sa organizovalo preškoľovanie niekoľko desiatok technikov a pilotov. Letectvo a protivzdušná obrana Armády SR bolo dislokované na piatich leteckých základniach a malo vo výzbroji 229[11] lietadiel a vrtuľníkov rôznych typov; stíhačky (9× MiG-29A, 1× MiG-29UB, 13× MiG-21MA, 36× MiG-21MF, 8× MiG-21R, 11× MiG-21UM a 2× MiG-21US), stíhacie bombardéry (18× Su-22M4 a 3× Su-22UM-3K), bojové (12× Su-25K a 1× Su-25UBK), cvičné prúdové (16× L-29, 8× L-39C, 2× L-39MS, 2× L-39V a 9× L-39ZA), vrtuľníky (17× Mi-2, 1× Mi-8PPA, 2× Mi-8PS, 6× Mi-8T, 15× Mi-17, 2× Mi-17Z-2, 8× Mi-24D, 1× Mi-24DU, 10× Mi-24V), dopravné (2× L-410MA, 2× L-410FG, 1× L-410UVP, 1× L-410UVP-E, 3× L-410UVP-T, 1× An-12BP, 2× An-24V, 2× An-26 a 1× Tu-154B-2) a bezpilotné prostriedky VR-3 Rejs.[10] V rámci prvej deblokácie ruského dlhu, od decembra 1993 do januára 1994, bolo na Slovensko dodaných päť stíhacích MiGov-29A (reg. č. 0619, 0820, 0921, 2022, 2123) a 1 cvičný MiG-29UB (reg. č. 1303). V roku 1994 bol v súlade s Koncepciou výstavby Armády SR do roku 2000 vytvorený Generálny štáb Armády SR a v jeho rámci Štáb letectva a protivzdušnej obrany. V tom istom roku bola zrušená 1. divízia protivzdušnej obrany a letectva a na jej základoch 1. novembra 1994 vznikol 3. zbor letectva a protivzdušnej obrany (3. zbor LaPVO).[9]

Mikojan-Gurevič MiG-21MF (reg. č. 7713) na Slovenskom medzinárodnom leteckom dni SIAD 1997 na bratislavskom letisku

Od 1. marca 1995 slovenské vojenské letectvo nahradilo organizáciu leteckých plukov sovietskeho typu západným systémom krídel a letiek. Významnou udalosťou v existencii 3. zboru LaPVO sa v roku 1995 stali bojové streľby stíhacieho letectva na strelnici Ustka v Poľsku a v roku 1996 bojové streľby protilietadlových raketových kompletov na strelnici Šabla v Bulharsku. Stíhacie lietadlá MiG-29A a MiG-21MF 31. stíhacieho leteckého krídla zo základne Sliač po prvý raz v histórii slovenského letectva odpálili riadené strely R-3S, R-13 a R-60 na cvičný cieľ SAB-250-200. Podobne vybrané obsluhy protilietadlových raketových kompletov 37. protilietadlovej raketovej brigády Pezinok vykonali ostré bojové streľby raketami S-125 na cvičný cieľ Koliber. Ďalšou významnou udalosťou v histórii Letectva a protivzdušnej obrany Armády SR bola reprezentácia slovenského stíhacieho pilota pplk. Ing. Ivana Hůleka, ktorý ako prvý na svete získal dvakrát putovnú cenu The Super King Trophy pre najlepšieho stíhacieho pilota na Royal International Air Tattoo vo Fairforde v rokoch 1995 a 1998.[9] V roku 1995 bolo tiež vyradených 21 stíhačiek MiG-21 v súlade s európskymi dohodami o počte zbraní. Dňa 15. marca 1995 havaroval L-29 Delfín (reg. č. 3302) pri cvičnom lete vo výcvikovom priestore Javorina. Pri nehode zahynul pilot mjr. Ing. Jaroslav Horník †.[12] Od decembra 1995 do januára 1996, v rámci druhej deblokácie ruského dlhu, bolo na Slovensko dodaných sedem stíhacích MiGov-29A (reg. č. 6124, 6425, 6526, 6627, 6728, 6829, 6930) a 1 cvičný MiG-29UB (reg. č. 5304).

MiG-29A (reg. č. 6728) počas letu, 1999

Koniec 90. rokov 20. storočia bol charakteristický hlavne nedostatkom finančných prostriedkov prideľovaných na prevádzku celého vojenského letectva, čo bolo príčinou postupného znižovania počtu letuschopných lietadiel. Obdobie rokov 19981999 bolo najkritickejšie, pretože financie neboli takmer na nič. Letectvo a protivzdušná obrana Armády SR síce mali 24 stíhačiek MiG-29, ale letuschopné boli iba tri stroje.[pozn. 1] K 1. januáru 2000 vzniká Veliteľstvo vzdušných síl z bývalého 3. zboru letectva a protivzdušnej obrany, čím bola zrealizovaná jedna z úloh reformného procesu rezortu obrany.[13] Bola vytvorená nová organizačná štruktúra veliteľstva podľa vzoru armád NATO a zároveň vypracované základné dokumenty potrebné pre činnosť veliteľstva. Do funkcie veliteľa vzdušných síl bol ustanovený plk. gšt. Ing. Jozef Dunaj. Dňa 3. júna 2000 havaroval počas letovej ukážky skupiny Biele Albatrosy jeden L-39C Albatros (reg. č. 4355). Pri tejto nehode zahynul pilot mjr. Ing. Ľuboš Novák †. V roku 2002 sa uskutočnili ostré bojové streľby letectva a protivzdušnej obrany v Poľsku lietadlami MiG-29 a protilietadlovými raketovými kompletmi 2K12 Kub s výbornými výsledkami. Rok 2002 bol aj tragický. Večer 6. novembra 2002 vykonávala dvojica pilotov mjr. Ing. Martin Hronec a mjr. Ing. Marián Katuška nácvik vzdušného boja na stíhačkách MiG-29A. Vzlietli zo základne Sliač, pričom v ten deň boli obaja piloti už tretíkrát vo vzduchu. Pri nácviku bojovej situácie mal Hronec v svojom lietadle (reg. č. 6930) unikať a Katuška ho mal so svojím strojom (reg. č. 6829) stíhať, zamerať radarom a simulovať zostrelenie. Okolo 20:40 SEČ však v priestore nad Slovenským rajom vo výške asi 4 000 m Katuškovo lietadlo z dnes už neznámych príčin odzadu alebo zboku narazilo do Hroncovho stroja. Lietadlá sa začali rútiť k zemi. Hronec sa úspešne katapultoval a pristál na padáku. Katuškov osud bol zatiaľ nejasný. Začala sa pátracia a záchranná akcia. O 22:07 hod. sa v lokalite Grajnár našli trosky stíhačky reg. č. 6930 a o 22:25 hod. záchranári našli pilota Martina Hronca vďaka ohňu, ktorý založil. Pilot mal na tele odreniny a bol v zlom psychickom stave. Vypočuli ho a odovzdali do starostlivosti Rýchlej zdravotníckej pomoci. Previezli ho do nemocnice v Spišskej Novej Vsi a potom do Leteckej vojenskej nemocnice v Košiciach. Medzitým sa pokračovalo v pátraní po troskách lietadla reg. č. 6829 a jeho pilotovi Mariánovi Katuškovi. Kvôli tme a zníženej viditeľnosti sa pátranie muselo na niekoľko hodín prerušiť a pokračovalo sa až ráno 7. novembra. Záchranári našli telo Mariána Katušku bez známok života zakliesnené v kokpite jeho lietadla asi 300 metrov od cesty na kopci Grajnár neďaleko obce Hnilčík. Vojaci sa na mieste nehody vyjadrili, že mal odistenú kabínu. Možno predpokladať, že predtým, ako sa zrútil na zem, sa pokúsil katapultovať. Na zemi nebol nikto zranený. Trosky oboch stíhačiek boli roztrúsené asi v kilometrovom okruhu v členitom teréne. Príčinou havárie bolo ľudské zlyhanie pri organizácii výcviku a riadenia letovej prevádzky.[14][15] S blížiacim sa vstupom Slovenska do NATO boli z výzbroje do roku 2003 vyradené v tom čase už zastarané lietadlá Su-22, Su-25, L-29 Delfín a MiG-21.

2004 – 2019[upraviť | upraviť zdroj]

MiG-29AS (reg. č. 0619) v digitálnej kamufláži po modernizácii

Po vstupe Slovenska do NATO bolo potrebné modernizovať lietadlá vzdušných síl, respektíve dosiahnuť kompatibilitu s technikou NATO. V rokoch 20052006 bola v Leteckých opravovniach Trenčín vykonaná čiastočná modernizácia stíhačiek MiG-29 v spolupráci s výrobcom lietadiel RSK MiG a spoločnosťami Rockwell Collins a BAE Systems. Stroje boli vybavené vyspelejšími komunikačnými prostriedkami a systémami kompatibilnými s technikou NATO (navigačný a komunikačný systém, systém identifikácie vlastný/cudzí, ICAO normy), pričom morálne a technicky zastaraný zbraňový systém lietadla už nebol modernizovaný. Okrem iného avionika prešla na anglosaský nemetrický systém. Dvanásť modernizovaných strojov (10 jednomiestnych verzie AS a 2 dvojmiestne UBS), z ktorých dva (reg. č. 0619 a 0921) získali aj novú tzv. digitálnu kamufláž, bolo formálne odovzdaných vzdušným silám 29. februára 2008 na základni Sliač.

Dňa 19. januára 2006 stratili slovenské vzdušné sily jeden Antonov An-24 (reg. č. 5605) pri leteckej katastrofe. Pri náraze lietadla do zalesneného kopca medzi obcami Hejce a Telkibánya v Maďarsku zahynulo 41 vojakov a jeden civilný zamestnanec Ministerstva obrany SR. Nehodu prežil jeden vojak, pplk. Martin Farkaš. Lietadlo sa za tmy a priaznivých meteorologických podmienok blížilo ku košickému letisku, pričom privážalo späť slovenských príslušníkov síl KFOR z polročnej služby v Kosove. V septembri 2011 boli vyradené zo služby všetky zostávajúce vrtuľníky Mil Mi-24.[16] Dňa 20. decembra 2012 došlo k incidentu[17], kedy sa MiG-29AS (reg. č. 0921) slovenských vzdušných síl nebezpečne priblížil k civilnému súkromnému lietadlu Beechcraft B200 Super King Air, na ktorom sa inicializoval protizrážkový systém.[18] Dňa 28. júla 2015 počas cvičenia pristávania v teréne došlo následkom poveternostných podmienok k zrúteniu vrtuľníka Mi-17M (reg. č. 0812) pri osade Hradisko (na území obce Terňa). Krátko po havárii podľahol svojím zraneniam druhý pilot kpt. Ing. Richard Sépi. Kapitán vrtuľníka kpt. Ing. Peter Pavlinský a palubný technik pprap. Tibor Šoltés utrpeli ťažké zranenia.[19]

Vzhľadom na zámer komplexného zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska a vzdušného priestoru Česka prostredníctvom vzájomnej spolupráce, vláda SR vyslovila súhlas s vyslaním príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na územie Česka a s prítomnosťou príslušníkov Armády Českej republiky na území Slovenska za účelom spolupráce pri vzájomnej ochrane vzdušného priestoru na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci pri vzájomnej ochrane vzdušného priestoru, ktorá bola podpísaná v Bruseli 15. februára 2017.[20] Dňa 27. marca 2017 došlo na základni Sliač k závažnej leteckej nehode, pri ktorej havarovalo súkromné lietadlo L-29 Delfín (OM-JLP, rok výroby 1965, výrobné číslo 591683, vlastník Ing. Ľudovít Francl, PhD.)[21], pričom sa kĺzalo 755 metrov po vzletovej a pristávacej dráhe (VPD). Následne bola VPD zablokovaná, čo znemožnilo prípadný štart pohotovostných lietadiel MiG-29, a tak celkovo 1 hodinu a 42 minút bola narušená nepretržitá ochrana nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska v rámci integrovaného systému NATINAMDS.[22]

V oblasti medzi mestom Sliač a obcou Kováčová sa 10. októbra 2018 o 14:07 SELČ zrútil kvôli zlyhaniu motora L-39ZAM Albatros (reg. č. 4711), pričom sa piloti kpt. Ing. Tomáš Kropáček a mjr. Ing. Peter Gregor úspešne katapultovali a z incidentu vyviazli bez zranení.[23] Hlavnou príčinou vzniku nehody bolo presunutie páky ovládania motora do polohy stop, z dôvodu čiastočného zlyhania kulisy zarážky voľnobehu.[24][25] K udalosti došlo pri plnení cvičných úloh – vzdušných bojov a pri príprave na pristátie na sliačskom letisku. „Lietadlo už bolo v pristávacej konfigurácii, malo už vysunutý podvozok a klapky,“ priblížil veliteľ Vzdušných síl OS SR generálmajor Ing. Ľubomír Svoboda.[26]

Havária MiGu-29 v roku 2019[upraviť | upraviť zdroj]

MiG-29AS (reg. č. 6526), ktorý sa 28. septembra 2019 zrútil pri obci Nové Sady

Dňa 28. septembra 2019 o 20:08 SELČ vzlietla zo základne Sliač dvojica MiGov-29AS na pravidelný vzlet v ostrej pohotovosti (Quick Reaction Alert, QRA), ktorý sa uskutočnil na základe výzvy kombinovaného centra vzdušných operácií v Uedeme v Nemecku.[27] Nakoniec išlo o cvičný vzlet. O 21:12 hod. jedno z dvojice lietadiel QRA pristálo na Sliači. Pilot, ktorému sa podarilo na druhý pokus, z opačného smeru (RWY18) úspešne pristáť na Sliači, bol pplk. Ing. Marián Bukovský, ktorý pôsobil ako zástupca veliteľa Taktického krídla Sliač. Ministerstvo obrany jeho meno oficiálne nepotvrdilo, na tlačovej konferencii ho označovalo len skratkou „SK-01“.[28][29] Druhý MiG-29AS (reg. č. 6526), ktorý pilotoval mjr. Ing. Ján Kurtík, označovaný skratkou „SK-02“, sa takisto pokúsil pristáť na základni Sliač, čo sa mu však kvôli ďalej sa zhoršujúcim poveternostným podmienkam nepodarilo a bol navigovaný na záložné letisko v Bratislave. Približne o 21:30 hod. sa však zrútil pri obci Nové Sady v miestnej časti Ceroviny (okres Nitra).[30] Lietadlo začalo po páde horieť a na miestne zasahovalo 12 hasičov z Nitry. Pilot sa úspešne katapultoval a po pristátí na padáku v priestore obce Podhorany si aj s pomocou miestneho občana privolal sanitku, ktorá ho previezla do nitrianskej nemocnice. „Predtým, ako sa stihol katapultovať, nasmeroval pád lietadla do neobývanej oblasti, kde nevznikli škody na životoch ani majetku civilnému obyvateľstvu,“ skonštatoval vtedajší minister obrany Peter Gajdoš. Príčinou nehody bol nedostatok paliva a následné rozhodnutie pilota o katapultáži.[31][32] Minister obrany Jaroslav Naď zdôraznil, že nehodu nezapríčinil stav lietadla, ani nedostatok kompetencie zo strany pilota.[33][34]

V roku 2019 sa priemerný ročný nálet na operačného pilota MiGu-29 znížil na 40:55 letových hodín (základná kvalifikácia na plnenie úloh – 75 letových hodín, štandard NATO – 180 letových hodín) najmä v dôsledku nízkej prevádzkyschopnosti lietadiel MiG-29. Na prevádzkyschopnosti lietadiel v prvom polroku 2019 sa napriek zásobovaniu náhradnými dielcami odrazil, okrem ďalších faktorov, dlhodobo neriešený problém otázky náhrady motorov RD-33 po vyčerpaní ich technickej životnosti. Aby nedošlo ku kolapsu prevádzky, Ministerstvo obrany SR na vlastné náklady opravilo deväť motorov RD-33, ktoré boli dodané z opravy 30. júla 2019. Časť z nich bola zaradená do prevádzky z dôvodu náhrady motorov poškodených nasatím cudzích predmetov.[35][36] V roku 2019 sa celkovo zaznamenalo 43 leteckých udalostí, čo bol nárast oproti predchádzajúcemu roku o 15 udalostí. Ale nálet na jednu leteckú udalosť klesol zo 152 letových hodín (LH) v roku 2018 na 96 LH, pričom požadovaná hodnota bola 160 LH. Tento hlavný ukazovateľ bol meradlom bezpečnosti letov. Opätovne sme nedosiahli hlavný ukazovateľ, čo spôsobilo predovšetkým prevádzkové opotrebenie techniky, ktorá bola na konci svojej životnosti. Týkalo sa to predovšetkým lietadiel MiG-29, pričom bezpečnosť letov a nízky nálet pilotov silno ovplyvňovala nízka dostupnosť leteckej techniky, ktorá bola spôsobená najmä zdĺhavým a nepružným obstarávaním náhradných dielov a služieb, napriek jestvujúcej abonentnej zmluve.[37]

Veliteľ Marián Bukovský po havárii odišiel na začiatku roka 2020 z ozbrojených síl, pilot Ján Kurtík po zotavení sa ďalej lietal a z armády odišiel o dva roky neskôr. Škoda na lietadle a munícii bola ministerstvom obrany odhadnutá na 38 miliónov eur. Ministerstvo obrany však muselo ruskej štátnej spoločnosti RSK MiG vyplatiť 2,6 mil. eur ako kompenzáciu zničeného materiálu. Do stíhačiek sa pri údržbe montovali zariadenia, ktoré boli vo vlastníctve tejto spoločnosti. Podľa ministerstva boli „prakticky na všetkých“ MiGoch. Zariadenia montovali pracovníci spoločnosti MiG z Ruska v priestoroch základne Sliač na základe abonentnej zmluvy. Prvá bola podpísaná za druhej Dzurindovej vlády v decembri 2005. Podľa ministra Jaroslava Naďa na Sliači pôsobilo 15 až 40 ľudí z RSK MiG. Abonentný systém mal súčiastky zlacnieť a zároveň skrátiť opravu lietadiel. Kvôli utajeniu nie je jasné, koľko slovenské vzdušné sily platili ruskej štátnej firme. Podľa dokumentu vtedajšieho ministra obrany Petra Gajdoša z roku 2019 malo Slovensko do roku 2023 zaplatiť viac než 120 miliónov eur.[38]

2020 – súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

C-27J Spartan (reg. č. 1962) na Medzinárodných leteckých dňoch SIAF 2021 na základni Malacky-Kuchyňa

V čase pandémie ochorenia COVID-19 pristálo 1. mája 2020 vo večerných hodinách na základni Malacky-Kuchyňa taktické dopravné lietadlo C-27J Spartan slovenských vzdušných síl, ktoré dopravilo repatriantov z Libanonu a hneď na druhý deň leteckým mostom zabezpečilo prepravu 15 slovenským občanom a ďalším občanom Česka, Maďarska a Rakúska z Cypru.[39][40]

V súvislosti s nákupom novej leteckej techniky F-16C/D Block 70 bolo potrebné vybudovať, rekonštruovať a modernizovať nevyhnutnú infraštruktúru na základni Sliač, nakoľko vtedajší stav nezodpovedal technickým požiadavkám na prevádzkovanie novej leteckej techniky. Cieľom projektu bolo zabezpečenie prevádzky stavby, leteckej základne Sliač, pre novú leteckú techniku a technológiu a vytvorenie korektných podmienok nevyhnutnej logistickej podpory. Nesplnenie požiadaviek dodávateľa leteckej techniky na infraštruktúru mohlo spôsobiť, že letecká technika by nebola dodaná na Slovensko v súlade so zmluvným harmonogramom. Odhadované náklady na projektovú prípravu a realizáciu stavby vrátane projektového manažmentu NSPA (agentúra NATO) a rezervy na nepredvídané okolnosti 1. a 2. časť stavby na základni Sliač v súvislosti s nákupom novej leteckej techniky F-16C/D Block 70 predstavovali sumu vo výške 67 868 420,61 eur bez DPH.[41] Na základni Malacky-Kuchyňa sa v roku 2020 dokončilo vybudovanie spojovacej dráhy ECHO-1 za 3,8 milióna eur. Dňa 23. apríla 2021 npor. Lukáš Kúdela ako prvý zo slovenských pilotov absolvoval let v stíhačke F-16 pod dohľadom inštruktora. Po pristátí sa vyjadril: „Naše dojmy (ako sme sa tak s chalanmi rozprávali) sú dosť technického-pilotážneho rázu. Citlivosť joysticku, poskakovanie lietadla pri pristátí, odozva na inputy do riadenia a podobne. Ak sa na to pozrieme z tej laickej stránky, tak určite môžem povedať za všetkých, že sme pristáli ‚vytešení‘. Po celkom náročnej a dlhej ceste, kde sme začínali takmer od nuly sme sa predsa len dostali do kokpitu F-16 a vzali ju do vzduchu. Môj subjektívny názor je, že lietadlo sa pilotovalo jednoduchšie ako T-38. Na rozdiel od Talonu chce letieť a nie padať. Výkonnostne je samozrejme niekde inde, ako všetky doterajšie lietadlá, na ktorých sme lietali.“[42]

Dňa 27. augusta 2022 bola počas Medzinárodných leteckých dní SIAF 2022 na základni Malacky-Kuchyňa podpísaná dohoda o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom na obdobie do dodania a sprevádzkovania nových stíhačiek F-16 pre Vzdušné sily OS SR. Dohodu podpísali slovenský minister obrany Jaroslav Naď, česká šéfka rezortu Jana Černochová a poľský minister Mariusz Blaszczak. Na leteckých dňoch SIAF 2022 sa 27. a 28. augusta uskutočnila aj rozlúčka lietadiel MiG-29 s verejnosťou. K 31. augustu boli MiGy-29 vyradené z pohotovostného systému ochrany vzdušného priestoru. Dňa 9. septembra sa za účasti ústavných činiteľov a príslušníkov 81. krídla uskutočnila na základni Sliač rozlúčka s lietadlami MiG-29. Prevádzku stíhačiek sprevádzali problémy z technického, medzinárodno-politického i bezpečnostného hľadiska, ale aj z hľadiska dostupnosti pilotov. Za 30 rokov služby na nich piloti nalietali celkovo 20 246 letových hodín a bolo vycvičených 52 pilotov.[43][44][45][46][47][48][49]

Dočasne poverená vláda SR 17. marca 2023 rozhodla, že Slovensko daruje Ukrajine 13 vyradených MiGov-29 a časť systému protivzdušnej obrany Kub. Konkrétnejšie, desať stíhačiek s motormi, tri kusy bez motorov, ale s príslušnými pohonnými hmotami a mazivami, náhradnými dielmi, pozemným prevádzkovým vybavením, skladom náhradných dielov aj kontrolno-meracou technikou. Dva kusy odpaľovacích zariadení Kub s príslušnými náhradnými dielmi a skladom náhradných dielov, jednu radarovú stanicu Kub, 52 protilietadlových rakiet 3M9ME a 148 rakiet 3M9M3E.[50] Dňa 23. marca v poobedných hodinách ukrajinskí piloti za pomoci slovenských vzdušných síl, ukrajinského personálu a ďalších zložiek odleteli zo základne Sliač s prvými štyrmi MiGmi-29AS (reg. č. 0921, 2123, 6124, 6627) na Ukrajinu.[51] K 17. aprílu už bolo na Ukrajine všetkých 13 avizovaných slovenských MiGov.[52]

Poverený minister obrany SR Martin Sklenár navštívil 6. septembra 2023 fabriku spoločnosti Lockheed Martin v americkom meste Greenville v Južnej Karolíne, kde slovenskej delegácii vrátane pilotov oficiálne predstavili prvé lietadlo F-16C Block 70 (reg. č. 1001) nesúce slovenské výsostné označenie.[53] Dňa 30. septembra 2023 Ministerstvo obrany SR oznámilo, že lietadlo F-16C Block 70 (reg. č. 1001) úspešne absolvovalo prvý let. Dňa 15. decembra 2023 uskutočnilo prvý let dvojmiestne lietadlo F-16D Block 70 (reg. č. 1101).[54] Prvé dva kusy, F-16C Block 70 (reg. č. 1001) a F-16D Block 70 (reg. č. 1101), boli oficiálne odovzdané Slovensku 10. januára 2024. Preberací ceremoniál sa uskutočnil 29. februára vo výrobnom závode v Greenville za prítomnosti ministra obrany Roberta Kaliňáka.[55]

Modernizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Stíhacie lietadlá[upraviť | upraviť zdroj]

Cieľom vlády SR bolo vybrať nové stíhacie lietadlá, ktoré boli v plnej miere schopné nahradiť stíhačky MiG-29 a zároveň rozšíriť operačné spôsobilosti taktického letectva v súlade s operačnými požiadavkami a možnými typmi úloh vyplývajúcimi z bezpečnostného prostredia a členstva Slovenska v NATO.[56]

V januári 2014 tak Slovensko začalo rokovania so švédskou vládou ohľadom prenájmu alebo nákupu stíhačiek JAS 39 Gripen, ktoré mali nahradiť MiGy-29.[57][58] Dňa 21. apríla 2014 Slovensko podpísalo s výrobcom RSK MiG zmluvu na tri roky programu údržby a opráv MiGov-29.[59][60][61][62] V júli 2014 slovenský minister obrany Martin Glváč potvrdil, že JAS 39 Gripen bol vybraný ako nové stíhacie lietadlo pre Vzdušné sily Slovenskej republiky.[63][64][65][66][67][68][69] Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 139 z 18. marca 2015 súhlasila so začatím priamych rokovaní so švédskou stranou (zastúpenou FXM – obrannou a bezpečnostnou exportnou agentúrou Ministerstva obrany Švédska)[70], ktorých cieľom bolo uzatvorenie potrebných zmluvných dokumentov na prenájom stíhacích lietadiel JAS 39 Gripen ako náhrady za lietadlá MiG-29 v zmysle schválenej koncepcie rozvoja vzdušných síl. Ďalej súhlasila so začatím priamych rokovaní s Vládou Spojených štátov amerických cestou FMS (Foreign Military Sales), ktorých cieľom bola príprava a uzatvorenie zmluvy na dodávku zbraňových systémov, prostriedkov elektronickej ochrany a komunikačných prostriedkov pre lietadlá JAS 39 Gripen.[71] Švédska strana ale „počas celých rozhovorov deklarovala iný právny výklad pojmu ,prenájom‘ než slovenská strana. Švédska strana požadovala zmluvu podľa verejného medzinárodného práva, požadovala absenciu sankcií, švédske rozhodné právo a neuplatnenie zrážkovej dane.“[72]

V roku 2016 preto slovenská vláda prehodnotila svoje pôvodné stanovisko (rokovať iba so Švédmi o prenájme) a požiadala Švédsko a USA o zaslanie návrhu (vrátane cenovej ponuky) k dodávkam stíhacích lietadiel pre slovenské vzdušné sily. Vláda SR požadovala uzavretie zmluvy na úrovni vláda – vláda. Rusko ponúklo svoje stíhačky MiG-35, ale Slovensko ruskú ponuku z geopolitických dôvodov finálne neposudzovalo. Ruská ponuka nakoniec poslúžila len na cenové porovnanie podobných typov lietadiel.[56][72] Slovenskí odborníci pri vyhodnocovaní ponúk viedli diskusie so zástupcami štátov, ktoré prevádzkujú stíhačky JAS 39 Gripen a F-16 Fighting Falcon. V prípade JAS 39 išlo o Švédsko, Maďarsko a Česko, pričom svoje skúsenosti s prevádzkou F-16 potom slovenskej strane oznámili zástupcovia Poľska, Talianska a Grécka.[72]

Dňa 4. apríla 2018 Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov, resp. Agentúra pre obrannú a bezpečnostnú spoluprácu (Defense Security Cooperation Agency) odsúhlasila potenciálny predaj 14 stíhačiek F-16C/D Block 70 Vzdušným silám OS SR. Ide o najmodernejšiu verziu stíhačky typu F-16, nad ktorou sú už len „neviditeľné“ stíhačky F-35 Lightning II a F-22 Raptor. „Slovenskému ministerstvu sme ponúkli nacenenie a informácie o dostupnosti lietadiel F-16, a to konkrétne verzie F-16C/D Block 70,“[73] potvrdil hovorca americkej ambasády Griffin Rozell. Verzia s označením „V“ má špičkový radar i elektroniku.[74] Počítače v nej vychádzajú z technológií, ktoré USA inštalujú aj do supermoderných stíhačiek F-35.[75] Táto verzia umožňuje pilotovi, napríklad rýchlejšie zamerať viac cieľov naraz a na väčšiu vzdialenosť.[76][77] „JAS 39 Gripen je dobré lietadlo, ale je lepšie sa orientovať na Spojené štáty americké z dôvodu geopolitiky,“ povedal bývalý šéf českej vojenskej kontrarozviedky Ándor Sándor.[78][79]

O type nového stíhacieho lietadla pre Vzdušné sily OS SR rozhodla vláda SR na rokovaní vlády 11. júla 2018.[80][81][82] Podľa ostatných verejných informácií Švédsko ponúklo Slovensku iba starší model stíhačky JAS 39C/D Gripen. V prípade USA ide o strategického spojenca (Bezpečnostná stratégia SR 2005), pričom aj vládou SR na jeseň 2017 schválená Bezpečnostná stratégia SR 2017[83] hovorí, že „Osobitné postavenie z hľadiska presadzovania bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky majú vzťahy so Spojenými štátmi americkými (USA), ktoré sú kľúčové pre bezpečnosť Európy.“ Obstaranie ďalšej veľkej platformy (po vrtuľníkoch UH-60M Black Hawk) od USA prehĺbilo toto spojenectvo a vytvorilo silnejšie puto pre rozvoj v oblasti ekonomiky i bezpečnosti, čo je veľkou devízou po zhoršení bezpečnostného prostredia v susedstve Slovenska.[84]

Z analýzy obmeny taktických stíhacích lietadiel pri zohľadnení všetkých faktorov: nákup lietadiel, munícia, náklady na výcvik na pilotov a pozemný personál, logistické zabezpečenie, dobudovanie infraštruktúry, dodacie lehoty a ďalších nákladov na prevádzkovanie a prípadnú modernizáciu, s perspektívou používania nového taktického stíhacieho lietadla za horizont roku 2050 vyplynulo, že je výhodnejšie obstaranie 14 kusov lietadiel F-16C/D Block 70. Ministerstvo obrany SR tak navrhlo v rámci obmeny stíhacích lietadiel MiG-29 realizovať americkú ponuku a uzatvoriť príslušné zmluvné vzťahy s vládou Spojených štátov amerických.[85] V prospech stíhačky F-16 boli rozhodujúcim faktorom jej väčšie operačné možnosti a väčší taktický dolet.[86][87]

Jazyková príprava a letecký výcvik pilotov trval 40 mesiacov a prebiehal v USA na Morrisovej základni Národnej leteckej gardy,[88] ktorá sa nachádza pri meste Tucson v Arizone.[89] Základný výcvik prebehol na lietadle T-6A Texan II na Laughlinovej leteckej základni v Texase[90] a pokračovací výcvik na lietadle T-38C Talon na leteckej základni Columbus v štáte Mississippi.[91] Neskôr, po absolvovaní výcviku na T-6A resp. T-38C, prebiehal výcvik na stíhačkách F-16 na Lukeovej základni v Arizone.[92]

Viceprezidentka spoločnosti Lockheed Martin Ana Wugofski a minister obrany Peter Gajdoš 12. decembra 2018 slávnostne podpísali tri „Dohody o podmienkach predaja“ (Letter of Offer and Acceptance LO-D-TAA, LO-P-LAH a LO-D-SAA) stíhačiek F-16C/D Block 70.[93] Najväčšia investícia v celkovej výške 1 872 568 591 USD[94] do slovenskej armády v ére samostatnosti dostala zelenú.[95] Súčasťou podpísaného kontraktu je aj komplexný výcvik 22 pilotov a 160 technikov pozemného personálu v USA. Spojené štáty nám vyprodukujú hotového pilota, ktorý po príchode lietadiel F-16C/D v roku 2024 bude spôsobilý zabezpečovať pohotovostný systém a ochranu vzdušného priestoru, čiže plnenie záväzku NATINAMDS a Renegát.[96] Slovensko má voľbou stíhačky F-16C/D vystarané minimálne do roku 2060 resp. dovtedy, dokým budú k dispozícii náhradné diely.

Cvičné prúdové lietadlá[upraviť | upraviť zdroj]

Po nehode lietadla L-39ZAM Albatros (reg. č. 4711) 10. októbra 2018 začala byť situácia s cvičnými prúdovými lietadlami kritická a v rámci modernizácie vzdušných síl si zaslúžia osobitnú pozornosť, pretože zostávajúcim kusom L-39 sa blíži koniec technickej životnosti.[88] Situáciu treba promptne riešiť buď dočasným leasingom troch L-159T2 Alca[97] alebo objednaním 8 kusov[98] nových Aero L-39NG[99][100] formou vláda – vláda.[101] Niektoré štáty NATO ako napríklad Maďarsko využívajú Letový výcvikový program NATO v Kanade (NATO Flying Training in Canada; NFTC). Maďarské vzdušné sily vyradili všetky lietadlá typu L-39 a MiG-29 už v roku 2010.[102][103][104] Jednou z možností je, aby naši mladí piloti, ktorí budú vybraní na letecký výcvik v USA na stíhačky F-16 predtým prešli preškolením v Kanade, kde by si zdokonalili angličtinu a lietali na cvičných prúdových lietadlách typu CT-155 Hawk.[105] Ďalšou možnosťou pre našich budúcich pilotov je absolvovať letecký výcvik na Sheppardovej základni v Texase v rámci programu Euro-NATO Joint Jet Pilot Training Program (ENJJPT).[106] Výcvik našich nových pilotov bude trvať 40 mesiacov na lietadlách typu T-6A, T-38C a F-16D. Keď Vzdušné sily USA dostanú v roku 2024 nové lietadlá typu T-7A Red Hawk výcvik sa skráti na 22 mesiacov, čo významne ušetrí čas a peniaze na výcvik nového stíhacieho pilota, v budúcnosti napríklad aj slovenského.[107]

Dopravné lietadlá[upraviť | upraviť zdroj]

Zmluva o nákupe dvoch lietadiel C-27J Spartan bola s výrobcom podpísaná 29. októbra 2014. Lietadlá mali byť pre potreby ozbrojených síl dodané 26 až 38 mesiacov po podpise zmluvy. Prvé lietadlo C-27J Spartan (reg. č. 1931) absolvovalo svoj prvý let 7. augusta 2017 na letisku Turín a na Slovensko bolo dodané 24. októbra 2017.[108] Druhé z lietadiel (reg. č. 1962) absolvovalo svoj prvý let na letisku Turín 26. februára 2018.[109] Na Slovensko bolo dodané 9. apríla 2018.[110][111][112] Od podpisu zmluvy až po dodávku prvého lietadla nakoniec uplynuli dlhé tri roky. Na druhé lietadlo čakala Dopravná letka takmer tri a pol roka. Koncom roka 2018 sme mali na Spartany preškolených na dvoch úrovniach osem pilotov, pričom štyria z nich mohli pilotovať aj prepravné lety.[113][114]

Podľa kapitána Jána Susányiho: „Spartan je nová generácia, digitalizácia, kompozitné materiály, skrátka lietadlo do tejto doby.“[115] V roku 2019 Spartany Vzdušných síl OS SR nalietali spolu 730 letových hodín. V roku 2022 došlo k dvom zásadným udalostiam vo flotile C-27J. Prvou bol incident v Gruzínsku, po ktorom pravdepodobne bez preletového povolenia na technický prelet, po poškodení letúna a bez štrukturálnej kontroly na mieste incidentu Spartan preletel na základňu Malacky-Kuchyňa. Druhým momentom bolo zverejnenie a následne zrušenie súťaže na náhradné diely a údržbu pre C-27J, čo znamenalo uzemnenie oboch strojov v októbri 2022.[116]

Vrtuľníky[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 29. apríla 2015 Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 225 schválila návrh „Dohody o podmienkach predaja“ (Letter of Offer and Acceptance) LO-B-UCI Vlády Spojených štátov amerických z 21. apríla 2015 na obstaranie komplexnej dodávky systému deviatich viacúčelových vrtuľníkov UH-60M Black Hawk.[117] Zároveň uložila ministrovi financií a ministrovi obrany v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy zabezpečiť v rokoch 2015 – 2024 financovanie obmeny viacúčelových vrtuľníkov vo výške 261 745 857 USD v súlade so splátkovým kalendárom uvedeným v „Dohode o podmienkach predaja“ zvýšené o súvisiace dane, clá a poplatky. Uvedená suma za vrtuľníky už bola uhradená.[118][119] Dňa 26. júna 2017 pristáli na základni Prešov prvé dva z celkových deviatich objednaných viacúčelových vrtuľníkov UH-60M Black Hawk.[120] Ďalšie dva vrtuľníky boli dodané 12. júla 2018 a ďalšia dvojica 26. augusta 2019.[121][122] Zvyšné tri kusy boli dodané 11. januára 2020.[123] Vrtuľníky sú už vyzbrojené guľometmi typu M240H.[124][125][126][127] „Ak sme za šesť mesiacov v roku 2017 odlietali s prvými dvomi UH-60M Black Hawk približne 230 hodín, vlani sme so štyrmi vrtuľníkmi nalietali 826 hodín, teda 146 hodín nad ročný plán,“ konštatoval veliteľ prešovského vrtuľníkového krídla plukovník Róbert Tóth na otázku, ako sa darí rozlietavať nové vrtuľníky.[128][129]

V rámci grantu ERIP3 vo výške 50 miliónov USD Slovensko od vlády USA získa ďalšie dva nové vrtuľníky UH-60M, ktoré budú využívané pre potreby leteckej pátracej a záchrannej služby.[130][131][132] Slovensko sa podľa oznámenia ministra obrany rozhodlo využiť ponuku vlády USA. Nové vrtuľníky budú dodané v roku 2025. Celková cena kontraktu je 100 miliónov USD.

Ochrana vzdušného priestoru[upraviť | upraviť zdroj]

Vzlet MiGu-29AS (reg. č. 0921) Vzdušných síl OS SR zo základne Sliač

Ochrana vlastného vzdušného priestoru je jednou z hlavných priorít Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Vstupom do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v roku 2004 sa Slovensko zaviazalo, že bude prispievať do Systému integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO (NATO Integrated Air and Missile Defence System, NATINAMDS), ktorého podstatou je nepretržitá ochrana národných vzdušných priestorov európskych členských štátov NATO a Turecka. NATINAMDS je pod kontrolou Spojeneckého veliteľstva vzdušných síl (Allied Air Command, AIRCOM) so sídlom na základni Ramstein v Nemecku.[133]

Za realizáciu a výkon ochrany nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenska v systéme NATINAMDS zodpovedá veliteľ Vzdušných síl OS SR, ktorý má na starosti aj činnosť leteckej pátracej a záchrannej služby pri pátraní po posádkach a cestujúcich lietadiel, ktoré sa ocitli v stave núdze a od júna 2011 aj poskytovanie leteckých navigačných služieb na letisku Sliač všetkým lietadlám bez rozdielu na štátnu a rezortnú príslušnosť.

Týmito úlohami slovenské vzdušné sily od 1. septembra 2022 dočasne poverili Vzdušné sily Poľskej republiky a Vzdušné sily Armády Českej republiky, kým Slovensko získa nové stíhacie lietadlá F-16. Poľské vzdušné sily plnia tieto úlohy lietadlami F-16C primárne zo základne Łask. České vzdušné sily pôsobia za týmto účelom so stíhačkami JAS 39C Gripen zo základne Čáslav. Od 12. júna 2023 sa k tejto iniciatíve oficiálne pripojili aj maďarské vzdušné sily s lietadlami JAS 39C Gripen EBS HU na základni Kecskemét.[134] Od 2. septembra do 22. decembra 2023 podporovala vzdušnú obranu Slovenska aj pohotovostná dvojica stíhačiek Eurofighter EF 2000GS nemeckých vzdušných síl zo základne Neuburg v Bavorsku. Na tieto úlohy majú spojenci k dispozícii aj základňu Malacky-Kuchyňa.[135][136] Stíhačky sú schopné vzlietnuť v krátkom čase a zasiahnuť proti prípadnému narušiteľovi vzdušného priestoru, resp. pomôcť lietadlu v núdzi.[137] Najčastejším dôvodom pohotovostných vzletov stíhačov QRA býva strata spojenia medzi pilotmi civilného lietadla a miestom riadenia letovej prevádzky.

Od februára 2017 spolupracujú slovenské vzdušné sily s českými pri ochrane vzdušného priestoru nad Slovenskom a Českom. V praxi to znamená, že pohotovostné lietadlá (QRA) môžu za účelom splnenia misie vstupovať do vzdušného priestoru susedného štátu. V prípade, že podozrivé lietadlo prelietava z územia jedného členského štátu do druhého, je nutná koordinácia lietadiel QRA takým spôsobom, aby bolo zabezpečené aj priame „odovzdanie a prevzatie“ tohto lietadla medzi jednotlivými skupinami lietadiel QRA vo vzduchu.

Pokiaľ je v rámci NATINAMDS zistené vzdušné ohrozenie nevojenského charakteru (napr. civilné lietadlo, ktoré má byť zneužité ako nástroj teroristického útoku), použitie akýchkoľvek síl a prostriedkov proti tejto hrozbe nie je v právomoci velenia NATO. V takýchto situáciách dochádza k predaniu do národnej podriadenosti, čo znamená predanie velenia na poverenú národnú vládnu autoritu. Táto osoba má potom právomoc vydať rozkaz k zásahu na lietadlo označené ako Renegade, čo je ohrozenie v čase mieru, a to najčastejšie civilným lietadlom, ktoré je predmetom protiprávneho činu.

Stíhači QRA zasahujú samozrejme aj proti vojenským lietadlám, ktoré narušia alebo sa nebezpečne priblížia k vzdušnému priestoru niektorej z krajín NATO, pričom podobne ako u civilných lietadiel, nie vždy ide o úmyselné narušenie vzdušného priestoru, ale týmto spôsobom, môžu byť preverované aj schopnosti protivzdušnej obrany nejakej krajiny.

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Bojové jednotky:
81. krídlo
51. krídlo

Jednotky bojovej podpory:
46. krídlo
11. brigáda Vzdušných síl
2. brigáda Vzdušných síl

Lietadlový park[upraviť | upraviť zdroj]

Prevádzkované stroje[upraviť | upraviť zdroj]


Lietadlo Fotografia Krajina pôvodu Typ Verzie V službe Poznámky
Stíhacie lietadlá
Lockheed Martin F-16 Fighting Falcon Spojené štáty USA viacúčelové stíhacie lietadlo
cvičné/stíhacie lietadlo
F-16C Block 70
F-16D Block 70
3
2
Prvé dva kusy boli oficiálne odovzdané Slovensku 10. januára 2024 a poslúžia pre výcvik slovenských pilotov na základni Tucson. Ďalšie dve sú pridelené pre výcvik pozemného personálu a zostanú vo fabrike Lockheed Martin v Greenville. Všetky lietadlá sa stále nachádzajú v USA.[55]
Bojové lietadlá
Aero L-39 Albatros Česko-Slovensko Česko-Slovensko cvičné prúdové lietadlo
cvičné prúdové/ľahké bojové lietadlo
L-39CM
L-39ZAM
4
2[2]
Lietadlá boli vyrobené v rokoch 1972 až 1989. Ďalšie tri kusy sú odstavené. Väčšine z nich končí v roku 2026 technická životnosť.[139][140] Vzdušné sily OS SR sa zaujímajú o nové L-39NG[141] ako náhradu za lietadlá L-39 Albatros.[142]
Prieskumné lietadlá
Let L-410 Turbolet Česko-Slovensko Česko-Slovensko fotogrametrické lietadlo L-410FG 1[2] Používa sa na fotografické mapovanie.
Dopravné lietadlá
Leonardo C-27J Spartan Taliansko Taliansko taktické dopravné lietadlo C-27J 2[2] Prvé lietadlo C-27J Spartan bolo dodané 24. októbra 2017 a druhé 9. apríla 2018.[108][112]
Let L-410 Turbolet Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Česko Česko
viacúčelové dopravné lietadlo L-410UVP-E14
L-410UVP-E20
1[2]
4[2]
Používa sa na dopravu ľahkého nákladu, výcvik parašutistov a dopravu VIP.
Vrtuľníky
Mil Mi-17 Sovietsky zväz ZSSR dopravný vrtuľník
záchranný vrtuľník
Mi-17M
Mi-17LPZS
2
3[2]
Vrtuľníky boli vyrobené v rokoch 1985 až 1989. Niektoré sú v úprave Search and Rescue (SAR) – LPZS (Letecká pátracia a záchranná služba).[143][144][145]
Sikorsky UH-60 Black Hawk Spojené štáty USA viacúčelový vrtuľník UH-60M 9[2] Prvé dva vrtuľníky boli dodané 26. júna 2017.[120] Do služby u 1. vrtuľníkovej letky v Prešove boli prvé dva kusy odovzdané 3. augusta 2017.[146] Ďalšie dva vrtuľníky boli dodané 12. júla 2018 a do služby odovzdané 20. júla 2018.[121][147] Ďalšie dva kusy boli dodané a odovzdané do služby 26. augusta 2019.[122] Posledné tri kusy boli dodané 11. januára 2020.[148][149]

Objednané stroje[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlo Fotografia Krajina pôvodu Typ Verzie Počet objednaných Poznámky
Stíhacie lietadlá
Lockheed Martin F-16 Fighting Falcon Spojené štáty USA viacúčelové stíhacie lietadlo
cvičné/stíhacie lietadlo
F-16C Block 70
F-16D Block 70
12
2
Prvé tri kusy majú priletieť na základňu Malacky-Kuchyňa v júli roku 2024. Zvyšných deväť kusov priletí do konca roka 2025, pokiaľ nebude zrekonštruovaná základňa Sliač.[56][72]
Vrtuľníky
Sikorsky UH-60M Black Hawk Spojené štáty USA viacúčelový CSAR vrtuľník UH-60M 2 Dodávka nových vrtuľníkov sa uskutoční v druhom štvrťroku 2025. Budú sa používať špeciálnymi jednotkami na bojové pátracie a záchranné operácie (CSAR).

Vyradené lietadlá Vzdušných síl SR[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlo Fotografia Krajina pôvodu Typ Verzie Počet získaných kusov Obdobie služby
Stíhacie lietadlá
Mikojan-Gurevič MiG-21 Sovietsky zväz ZSSR stíhacie lietadlo
prieskumné lietadlo
cvičné/stíhacie lietadlo
MiG-21MA
MiG-21MF
MiG-21R
MiG-21UM
MiG-21US
13
36
8
11
2
1993 – 2003
Mikojan-Gurevič MiG-29 Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
stíhacie lietadlo
cvičné/stíhacie lietadlo
MiG-29A
MiG-29UB
21
3
1993 – 2022
Bojové lietadlá
Suchoj Su-22 Sovietsky zväz ZSSR stíhací bombardér
cvičné/bojové lietadlo
Su-22M4
Su-22UM-3K
18
3
1993 – 2002
Suchoj Su-25 Sovietsky zväz ZSSR lietadlo priamej podpory pozemných vojsk
cvičné/bojové lietadlo
Su-25K
Su-25UBK
12
1
1993 – 2002
Dopravné lietadlá
Antonov An-12 Sovietsky zväz ZSSR taktické dopravné lietadlo An-12BP 1 1993 – 1999
Antonov An-24 Sovietsky zväz ZSSR taktické dopravné lietadlo An-24V 2 1993 – 2006
Antonov An-26 Sovietsky zväz ZSSR taktické dopravné lietadlo An-26B-100 2 1993 – 2016
Jakovlev Jak-40 Sovietsky zväz ZSSR dopravné lietadlo (pre cestujúcich) Jak-40 1 1993 – 1999
Tupolev Tu-154 Sovietsky zväz ZSSR dopravné lietadlo (VIP) Tu-154B-2 1 1993 – 1995
Cvičné lietadlá
Aero L-29 Delfín Česko-Slovensko Česko-Slovensko cvičné prúdové lietadlo L-29 16 1993 – 2003
Vrtuľníky
Mil Mi-2 Sovietsky zväz ZSSR
Poľsko Poľsko
ľahký cvičný vrtuľník Mi-2 17 1993 – 2013
Mil Mi-8 Sovietsky zväz ZSSR vrtuľník pre rádioelektronický boj
dopravný vrtuľník
Mi-8PPA
Mi-8PS
Mi-8T
1
2
6
1993 – 2011
Mil Mi-24 Sovietsky zväz ZSSR bojový/dopravný vrtuľník
cvičný/bojový/dopravný vrtuľník
Mi-24D
Mi-24V
Mi-24DU
8
10
1
1993 – 2011

Pozemná protivzdušná obrana[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: 11. brigáda Vzdušných síl Nitra

Úlohou zabezpečenia protivzdušnej obrany (PVO) bojových jednotiek, vzdušného priestoru Slovenskej republiky a objektov štátneho významu je poverená 11. brigáda Vzdušných síl sídliaca v Nitre.

Systém Fotografia Krajina pôvodu Typ Verzie V službe Poznámky
Protilietadlové systémy
2K12 Kub Sovietsky zväz ZSSR protilietadlový raketový komplet stredného dosahu 2K12M2 Kub-M2 3 batérie Dodané v roku 1980. Maximálna diaľka ničenia cieľa je do 24 km a maximálna výška do 7 km. Jedna batéria má 12 rakiet typu 2K12M3E. NATO designácia (SA-6 Gainful).[150] Technická životnosť končí v roku 2027.
MANTIS Nemecko Nemecko systém protivzdušnej obrany s veľmi krátkym dosahom MANTIS 2 batérie Dodané 24. októbra 2023. Slovensko dostalo dve batérie od Nemecka za pomoc Ukrajine. Každá batéria pozostáva zo šiestich plne automatických kanónov kalibru 30 mm a jedného radaru.[151]
9K38 Igla Sovietsky zväz ZSSR protilietadlový raketový komplet veľmi krátkeho dosahu 9K38 Igla-2 54 kusov Prenosný protilietadlový raketový komplet (MANPADS). NATO designácia (SA-18 Grouse). Technická životnosť končí v roku 2025.

Vyradený systém PVO typu Strela-10M3 (SA-13) bol odpredaný v roku 2018 za sumu 2 240 880 eur a neskôr predaný do Arménska.[152] V apríli 2022 Slovensko darovalo Ukrajine svoju jedinú batériu protilietadlového raketového systému S-300 na obranu pred ruskou inváziou na základe žiadosti Ukrajiny o pomoc pri výkone sebaobrany v zmysle článku 51 Charty OSN.[153] Odvtedy sa na zabezpečení pozemnej protivzdušnej obrany Slovenska striedajú spojenci z NATO, kým Vzdušné sily OS SR získajú nový vlastný systém protivzdušnej obrany. Po odchode S-300 chránili slovenský vzdušný priestor štyri batérie systému MIM-104 Patriot – dve z Nemecka, jedna z Holandska rozmiestnené na leteckej základni Sliač a jedna z USA na základni Malacky-Kuchyňa. Od marca 2023 do apríla 2024 Patrioty nahradil systém SAMP/T z Talianska, ktorý bol dislokovaný v Malackách-Kuchyni.[154][155] V roku 2023 Slovensko darovalo Ukrajine aj dve odpaľovacie zariadenia systému Kub s príslušnými náhradnými dielmi a skladom náhradných dielov, jednu radarovú stanicu Kub, 52 protilietadlových rakiet 3M9ME a 148 rakiet 3M9M3E.[50]

Rádiotechnické vojsko[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: 2. brigáda Vzdušných síl Zvolen

Rádiotechnické vojsko zabezpečuje nepretržité rádiolokačné pokrytie vzdušného priestoru do výšky 30 km. Túto úlohu zabezpečuje 2. brigáda Vzdušných síl s veliteľstvom vo Zvolene, ktorému je podriadený prápor rádiolokačného prieskumu monitorujúci celé územie Slovenskej republiky. Výstupy z vojenských i civilných rádiolokátorov a vojenských pasívnych sledovacích systémov VERA-NG sú spracovávané vo Zvolene v Operačnom centre (OPCEN) a výsledné informácie o vzdušnej situácii sú posielané na nadradené stupne velenia vrátane aliančného systému NATINAMDS.

Dňa 13. januára 2021 vláda súhlasila s návrhom rezortu obrany na obstaranie 17 kusov 3D rádiolokátorov formou vláda-vláda z Izraela. Ide o najvýhodnejšiu komplexnú ponuku za obstarávaciu cenu 123 500 000 eur bez DPH, ktorá v plnom rozsahu vyhovuje technickým a operačným požiadavkám Ozbrojených síl SR. Nová technika nahradí 24 radarov, ktoré sú už po technickej životnosti.[156] Zmluva medzi Slovenskom a Izraelom bola podpísaná 25. marca. Nové radary sú dodávané postupne v rokoch 2024 až 2025.[157]

Radar Fotografia Krajina pôvodu Typ Verzie V službe Poznámky
Rádiolokátory
EL/M-2084 Izrael Izrael mobilný 3D rádiolokátor stredného dosahu EL/M-2084M-MMR 0/6 Dosah radaru je do 400 km. Používa sa na radarový prieskum vzdušného priestoru a navádzanie protivzdušných prostriedkov k iným vzdušným objektom a riadenie letovej prevádzky.
EL/M-2084 Izrael Izrael mobilný 3D rádiolokátor krátkeho dosahu EL/M-2084 S-MMR/GBAD 0/5 Dosah radaru je od 1 do 150 km. Určený na vzdušný prieskum a navádzanie protivzdušných prostriedkov a riadenie letovej prevádzky.
EL/M-2138 Izrael Izrael mobilný 3D rádiolokátor veľmi krátkeho dosahu EL/M-2138M MC 0/6 Dosah radaru je od 1 do 50 km. Určený na ochranu pozemných jednotiek pred blízkymi vzdušnými prostriedkami nepriateľa.
VERA-NG
Česko Česko pasívny sledovací systém VERA-NG 1 Pasívny sledovací systém, ktorý funguje na princípe prijímania a spracovania signálov. Senzor nie je zamerateľný. Presnosť systému je lepšia ako v prípade mikrovlného prehľadového radaru. Komplet rádiotechnického prieskumu bol zakúpený a dodaný v roku 2023 za sumu 21,95 miliónov € bez DPH.

Hodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Dôstojníci[upraviť | upraviť zdroj]

Nižší Vyšší
Slovakia
VzS OS SR
poručík nadporučík kapitán major podplukovník plukovník plukovník
generálneho štábu
OF-1 OF-2 OF-3 OF-4 OF-5

Generáli[upraviť | upraviť zdroj]

Generáli
Slovakia
VzS OS SR
brigádny generál generálmajor generálporučík generál
OF-6 OF-7 OF-8 OF-9

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pravdepodobne z tohto obdobia pochádzala fáma o troch letuschopných slovenských stíhačkách, ktorá sa udržiavala hlavne medzi laickou verejnosťou. Napriek tomu, že v rokoch 2005 až 2006 bolo čiastočne zmodernizovaných 12 kusov stíhačiek MiG-29, ktoré boli formálne odovzdané vzdušným silám v roku 2008, bola táto nepravdivá informácia stále pomerne rozšírená. Jedným z dôvodov bola nesprávna interpretácia informácie médiami alebo samotnými ľuďmi ohľadom troch ozbrojených stíhačiek, ktoré boli vyčlenené pre pohotovostný systém ochrany vzdušného priestoru SR v rámci integrovaného systému NATINAMDS. Zvyšné lietadlá MiG-29 slúžili na zabezpečenie výcviku, kým niektoré boli na pravidelných servisných prácach.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. LANG, Pavel. Střežíme vzdušný prostor Slovenska. ATM+ Informační příloha MO ČR a AČR, roč. 46, čís. 2/2014, s. 81–83. ISSN 1802-4823.
  2. a b c d e f g h i j k l World Air Forces 2023 [online]. flightglobal.com, [cit. 2023-03-23]. Dostupné online.
  3. Veliteľstvo vzdušných síl OS SR [online]. vvzs.mil.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online. Archivované 2017-05-24 z originálu.
  4. Veliteľ vzdušných síl OS SR [online]. Ozbrojené sily SR, [cit. 2023-03-08]. Dostupné online.
  5. a b Zmeny vo velení vzdušných síl [online]. Ozbrojené sily SR, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.
  6. a b c d e f g Vzdušné sily OS SR [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, [cit. 2019-09-30]. Dostupné online.
  7. 20 rokov vesmírnej misie Štefánik [online]. kozmonautika.sk, [cit. 2020-01-14]. Dostupné online.
  8. Vzdušné sily majú nového zástupcu veliteľa a náčelníka štábu [online]. ossr.sk, 2020-10-01, [cit. 2020-12-10]. Dostupné online.
  9. a b c Fórum portálu CS PVO 1950-1992 [online]. forum.presscont.eu, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online. Archivované 2017-10-23 z originálu.
  10. a b Prehľad rozdelenia vojenských lietadiel po rozpade ČSFR : Vyhledávací přehledy letounů databáze Naše letadla [online]. forum.valka.cz, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  11. brožúra II. Slovenský medzinárodný letecký deň SIAD 1994, str. 8
  12. L-29 993302 : L-29 [online]. forum.valka.cz, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  13. Veliteľstvo vzdušných síl OS SR [online]. Zvolen: Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky, [cit. 2017-07-14]. Dostupné online. Archivované 2017-05-24 z originálu.
  14. (rf,ČTK; top). Cvičný boj stál pilota stíhačky život. SME (Bratislava: Petit Press), 2002-11-08. Dostupné online [cit. 2022-09-03]. ISSN 1335-4418.
  15. iDNES.cz, ČTK. Slováci přišli o migy a zkušeného pilota. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2002-11-07. Dostupné online [cit. 2022-09-03].
  16. TIMKOVÁ, Ingrid. Vrtuľníky Mi-24 vzlietli v Prešove naposledy. SME (Bratislava: Petit Press), 2011-09-21. Dostupné online [cit. 2017-10-23]. ISSN 1335-4418.
  17. telecom.gov.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  18. Vojenská stíhačka ohrozila civilné lietadlo [online]. Pravda.sk, 13.02.2013, [cit. 2013-02-15]. Dostupné online.
  19. Prehľad nehôd Slovenského vojenského letectva a lietadiel Leteckého útvaru Ministerstva vnútra SR. [online]. forum.valka.cz, [cit. 2017-09-01]. Dostupné online.
  20. vlastnymat.docx [online]. rokovania.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  21. letectvo.nsat.sk, [cit. 2018-07-06]. Dostupné online.
  22. telecom.gov.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  23. Medzi Sliačom a Kováčovou sa zrútilo vojenské lietadlo L-39, piloti sa katapultovali [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2018-10-10, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
  24. Piloti z havarovaného lietadla L-39 sú mimo ohrozenia života [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2018-10-10, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
  25. Pilotov z havarovaného lietadla L-39 už prepustili z nemocnice do domáceho liečenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2018-10-10, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
  26. TASR. VIDEO: Gajdoš: Vojenské lietadlo sa zrútilo pre poruchu motora. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-10-10. Dostupné online [cit. 2018-10-10].
  27. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2020-07-20]. Dostupné online. Archivované 2020-07-16 z originálu.
  28. ŠNÍDL, Vladimír. Pilot dostal nesprávne pokyny a došlo mu palivo, ukázalo vyšetrovanie pádu stíhačky. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-07-13. Dostupné online [cit. 2020-07-14]. ISSN 1339-844X.
  29. Videovizitka pplk. Marian “BUKER” Bukovský [online]. siaf.sk, [cit. 2020-07-14]. Dostupné online. Archivované 2020-07-14 z originálu.
  30. ŠNÍDL, Vladimír. Pilot dostal nesprávne pokyny a došlo mu palivo, ukázalo vyšetrovanie pádu stíhačky. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-07-13. Dostupné online [cit. 2024-04-14]. ISSN 1339-844X.
  31. TASR. Príčinou nehody MiG-29 bol nedostatok paliva. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-07-13. Dostupné online [cit. 2020-07-14]. ISSN 1336-197X.
  32. CUPRIK, Roman. Piloti neodhadli palivo. Skončilo sa vyšetrovanie pádu MiG-29. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-07-13. Dostupné online [cit. 2020-07-14]. ISSN 1335-4418.
  33. TASR/TERAZ.sk. VIDEO: Pri Nových Sadoch spadlo stíhacie lietadlo MiG-29. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-09-28. Dostupné online [cit. 2019-09-29].
  34. TASR; CUPRIK, Roman. Pri Nových Sadoch v nitrianskom okrese spadlo stíhacie lietadlo MiG-29. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-09-28. Dostupné online [cit. 2019-09-29]. ISSN 1335-4418.
  35. Komplexné hodnotenie obrany Slovenskej republiky za rok 2019 [online]. rokovania.gov.sk, [cit. 2020-07-01]. Dostupné online.
  36. Revízia výdavkov na obranu - Záverečná správa [online]. mfsr.sk, [cit. 2020-07-02]. Dostupné online.
  37. ROČENKA MINISTERSTVA OBRANY SLOVENSKEJ REPUBLIKY [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, [cit. 2024-04-14]. Dostupné online.
  38. ŠNÍDL, Vladimír. Prečo Slovensko zaplatí Rusom 2,6 milióna eur za to, že nám havarovala stíhačka. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-06-07. Dostupné online [cit. 2021-06-28]. ISSN 1339-844X.
  39. Vojenskými lietadlami sme zabezpečili ďalšiu repatriáciu našich občanov zo zahraničia - aktualizované [online]. Ozbrojené sily SR, [cit. 2020-05-11]. Dostupné online. Archivované 2020-06-22 z originálu.
  40. Spartan opäť repatriuje [online]. Ozbrojené sily SR, [cit. 2020-05-21]. Dostupné online.
  41. rokovania.gov.sk, [cit. 2020-07-15]. Dostupné online.
  42. Poručík Lukáš Kúdela ako prvý zo. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-04-25. Dostupné online [cit. 2021-05-02]. ISSN 1339-844X.
  43. TASR. SR uzavrela dohodu o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-08-27. Dostupné online [cit. 2022-08-28].
  44. SR uzavrela dohodu o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, [cit. 2022-08-28]. Dostupné online.
  45. TASR. Heger sa poďakoval Česku a Poľsku za ochranu vzdušného priestoru. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-08-28. Dostupné online [cit. 2022-08-28].
  46. TASR. Slovensko uzavrelo dohodu o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-27. Dostupné online [cit. 2022-08-28]. ISSN 1335-4418.
  47. TASR aSITA. Rozlúčka s migmi aj najmodernejší Raptor. Pozrite si fotografie z leteckých dní. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-27. Dostupné online [cit. 2022-08-28]. ISSN 1335-4418.
  48. TASR. Letecké dni v Kuchyni lákajú na rozlúčku s armádnymi migmi. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-08-27. Dostupné online [cit. 2022-08-28]. ISSN 1336-197X.
  49. HUTKO, Dominik. Sovietske migy na Slovensku dolietali. Absolvujú posledný let. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-08-26. Dostupné online [cit. 2022-08-28]. ISSN 1336-197X.
  50. a b Nicol Tomečková, RTVS. Vláda rozhodla: Slovensko daruje stíhačky MiG-29 Ukrajine [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2023-03-17, [cit. 2023-03-20]. Dostupné online.
  51. PRVÉ ŠTYRI STÍHACIE LIETADLÁ MIG-29 SÚ UŽ NA UKRAJINE [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-03-23, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online.
  52. Všetky stíhacie lietadlá MiG-29 sú už na Ukrajine [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-17, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online.
  53. cho. V USA vyrobili prvú stíhačku F-16 pre Slovensko (fotogaléria a video). Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2023-09-07. Dostupné online [cit. 2023-09-07]. ISSN 1336-1996.
  54. Prvé stíhacie lietadlo F-16 so slovenským znakom má za sebou úspešný prvý let [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-09-30, [cit. 2023-09-30]. Dostupné online.
  55. a b Slovensko si v USA oficiálne prevzalo prvé dve stíhačky F-16 [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2024-03-01, [cit. 2024-04-14]. Dostupné online.
  56. a b c Vláda schválila nákup F-16 [online]. leteckymagazin.sk, [cit. 2018-07-12]. Dostupné online.
  57. defensenews.com, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  58. TT. Slovakien intresserat av Gripen [online]. svd.se, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  59. http://www.janes.com/article/26739/russia-to-upgrade-slovakian-mig-29s
  60. Minister Glváč odpísal sovietske Migy, opravy by stáli veľa [online]. webnoviny.sk, 2014-04-22, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  61. ONUFEROVÁ, Marianna. Slovenská armáda je závislá od ruských dodávok. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-05-08. Dostupné online [cit. 2017-10-23]. ISSN 1335-4418.
  62. KRBATOVÁ, Lucia. Nové stíhačky si armáda prenajme. Pravda (Bratislava: Perex), 2014-04-22. Dostupné online [cit. 2017-10-23]. ISSN 1336-197X.
  63. Slovakia “wants Gripen” from 2016 [online]. airheadsfly.com, 2014-07-28, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online. Archivované 2014-12-24 z originálu.
  64. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-08-15]. Dostupné online. Archivované 2014-08-08 z originálu.
  65. Uppgifter: Slovakien väljer Jas Gripen [online]. expressen.se, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  66. Netky.sk. Nové stíhačky pre našu armádu zabezpečia Švédi! [online]. netky.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  67. defensenews.com, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  68. http://www.defensenews.com/apps/pbcs.dll/article?AID=2014307200012[nefunkčný odkaz]
  69. BEDNÁR, Vladimír. Gripeny podľa súčasného MO, ďalšie znižovanie obranyschopnosti SR. blog.sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2014-06-26. Dostupné online [cit. 2017-10-23].
  70. FXM [online]. fxm.se, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online. Archivované 2017-10-02 z originálu.
  71. 139_2015.doc [online]. rokovania.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  72. a b c d GROHMANN, Jan. Potvrzeno: Slovensko kupuje stíhačky F-16 Block 70/72 [online]. armadninoviny.cz, [cit. 2018-07-12]. Dostupné online.
  73. F-16V Viper [online]. . Dostupné online.
  74. Government of Bahrain – F-16V Aircraft with Support: The Official Home of the Defense Security Cooperation Agency [online]. dsca.mil, [cit. 2017-11-03]. Dostupné online.
  75. TASR. Americké stíhačky sú pridrahé, znie z Belgicka. Šancu cítia Francúzi, prišli so zaujímavou ponukou. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-01-22. Dostupné online [cit. 2018-07-02]. ISSN 1336-197X.
  76. ŠNÍDL, Vladimír. Dankovi úradníci rokujú o špičkovej verzii stíhačky F-16, ktorú zatiaľ kúpil len Bahrajn. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-10-19. Dostupné online [cit. 2017-10-23]. ISSN 1339-844X.
  77. Dankovi úradníci rokujú o najmodernejšej verzii stíhačky F-16 [online]. webnoviny.sk, 2017-10-20, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  78. KUBOVIČ, Ondrej. Dilema slovenského letectva: Gripeny majú navrch v cene, F-16 v skúsenostiach. aktuálne.sk (Bratislava: News and Media Holding), 2014-06-16. Dostupné online [cit. 2017-10-23].
  79. TASR. Česko nereagovalo na ponuku Američanov na prenájom stíhačiek F-16. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-03-27. Dostupné online [cit. 2017-10-23].
  80. Lockheed F-16V, Saab Gripen Compete for Slovakian Order [online]. defense-aerospace.com, [cit. 2018-07-02]. Dostupné online.
  81. HUTKO, Dominik. Atašé USA na Slovensku Jon Dunn: F16 je schopné lietadlo. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-05-22. Dostupné online [cit. 2018-07-02]. ISSN 1336-197X.
  82. Vláda prijala historické rozhodnutie, slovenské nebo budú vzdušné sily chrániť s americkými stíhacími lietadlami F-16 [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2018-07-11, [cit. 2018-07-11]. Dostupné online.
  83. BEZPEČNOSTNÁ STRATÉGIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY [online]. mepoforum.sk, [cit. 2019-11-22]. Dostupné online.
  84. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, [cit. 2018-07-20]. Dostupné online.
  85. rokovania.gov.sk, [cit. 2018-07-11]. Dostupné online.
  86. finance.gov.sk, [cit. 2018-07-12]. Dostupné online.
  87. SVĚTNIČKA, Lubomír. Slováci si v F-16 vybrali osvědčeného bojovníka, asi posledního svého druhu. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2018-07-26. Dostupné online [cit. 2018-09-07].
  88. a b Slovak Air Force seeks training aircraft [online]. janes.com, [cit. 2019-08-14]. Dostupné online.
  89. KOVÁČ, Peter. Americký výrobca F-16: Stíhačky vám dodáme začiatkom roku 2023. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-09-05. Dostupné online [cit. 2018-09-06]. ISSN 1335-4418.
  90. Video [online]. aetc.af.mil, 2020-08-20, [cit. 2020-09-11]. Dostupné online.
  91. Video [online]. aetc.af.mil, [cit. 2020-09-11]. Dostupné online.
  92. https://www.luke.af.mil/Portals/58/Luke%20One%20Pager%20Jun%202020.pdf
  93. TURČEK, Martin. Bol to najväčší nákup v dejinách armády. Obrana zverejnila utajované zmluvy na F-16. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), Domáce správy. Dostupné online [cit. 2020-05-26].
  94. rokovania.gov.sk, [cit. 2020-07-06]. Dostupné online.
  95. Česká pozice. Slováci budou mít 14 stíhaček F-16. Za 1,589 miliardy eur. Lidovky.cz (Praha: MAFRA), 2018-08-24. Dostupné online [cit. 2019-03-29]. ISSN 1213-1385.
  96. Prvé stíhačky F-16 dorazia v roku 2022: Pilotov pripravia v USA [online]. dnes24.sk, [cit. 2019-01-31]. Dostupné online.
  97. Letoun L-159T2 pro českou armádu absolvoval první let [online]. aero.cz, [cit. 2018-10-11]. Dostupné online. Archivované 2018-10-11 z originálu.
  98. Aero Vodochody nabídlo Slovensku strategickou spolupráci na výcviku pilotů [online]. aero.cz, [cit. 2020-06-19]. Dostupné online. Archivované 2020-06-22 z originálu.
  99. Slovakia offered long-term industrial participation in L-39NG [online]. flightglobal.com, [cit. 2020-06-17]. Dostupné online.
  100. Nový český proudový letoun L-39NG absolvoval svůj první let (VIDEO) [online]. aero.cz, [cit. 2019-02-13]. Dostupné online. Archivované 2019-02-13 z originálu.
  101. První letoun L-39NG pokročil do další fáze a směřuje k roll-outu [online]. aero.cz, [cit. 2018-10-11]. Dostupné online. Archivované 2018-10-11 z originálu.
  102. ARCHIVED - Hungary Joins Nato Flying Training in Canada (NFTC) Program [online]. forces.gc.ca, [cit. 2018-10-12]. Dostupné online. Archivované 2020-07-05 z originálu.
  103. Meet the Moosemen [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-10-12]. Dostupné online.
  104. Training squadrons add instructors, students to generate more fighter pilots [online]. skiesmag.com, [cit. 2018-10-12]. Dostupné online.
  105. NATO Flying Training in Canada (NFTC) [online]. cae.com, [cit. 2018-10-11]. Dostupné online. Archivované 2018-10-11 z originálu.
  106. Euro-NATO Joint Jet Pilot Training Program (ENJJPT) [online]. sheppard.af.mil, 2012-10-17, [cit. 2018-10-16]. Dostupné online.
  107. ACC Aims to Cut Pilot Training Time By Up to Half [online]. airforcemag.com, 2020-06-18, [cit. 2020-06-22]. Dostupné online.
  108. a b AGLO solutions (www.aglo.sk). Prvé z dvoch lietadiel Spartan je už na Slovensku :: Ministerstvo obrany SR [online]. mosr.sk, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
  109. C-27J 1962 [online]. forum.valka.cz, [cit. 2018-04-09]. Dostupné online.
  110. Lietadlo Spartan príde neskôr, ministerstvo si uplatní možné sankcie [online]. Ministerstvo obrany SR, 2017-06-27, [cit. 2017-06-27]. Dostupné online.
  111. LOMTEC.com. Zálet Spartana C-27J Slovak Air Force v Turíne [online]. gonzoaviation.com, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  112. a b TASR. V letke vzdušných síl Ozbrojených síl SR je druhý Spartan. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-04-09. Dostupné online [cit. 2018-04-09].
  113. Obrana 01/2019 [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, [cit. 2019-01-27]. Dostupné online.
  114. Odlet rotácie do Lotyšska zabezpečovali aj vzdušné sily [online]. Ozbrojené sily SR, [cit. 2019-01-27]. Dostupné online. Archivované 2019-01-26 z originálu.
  115. C-27J SPARTAN - THE UNRIVALLED MULTI-MISSION AIRLIFTER [online]. leonardocompany.com, [cit. 2020-02-19]. Dostupné online.
  116. Rasťo Striško, redakcia/LH, noviny.sk. Incident slovenského Spartana v Gruzínsku: Toto sú dôvody nehody [online]. plus.noviny.sk, 2022-06-03, [cit. 2024-04-14]. Dostupné online.
  117. TURČEK, Martin. Ministerstvo obrany zverejnilo roky utajovanú zmluvu na vrtuľníky Blackhawk za 235 miliónov. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), Domáce správy. Dostupné online [cit. 2020-05-26].
  118. 225_2015.doc [online]. rokovania.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  119. Slovakia – UH-60M Black Hawk Helicopters: The Official Home of the Defense Security Cooperation Agency [online]. dsca.mil, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  120. a b Prvé dva vrtuľníky Black Hawk sú už na Slovensku [online]. Ministerstvo obrany SR, 2017-06-26, [cit. 2017-06-26]. Dostupné online.
  121. a b Do výzbroje ozbrojených síl pribudli ďalšie dva vrtuľníky UH-60M Black Hawk [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2018-07-12, [cit. 2018-07-12]. Dostupné online.
  122. a b Na Sliači pristáli ďalšie dva nové vrtuľníky Black Hawk [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2019-08-26, [cit. 2019-08-26]. Dostupné online.
  123. Vojaci majú dva nové vrtuľníky Black Hawk [online]. RTVS, 2017-06-27, [cit. 2017-06-28]. Dostupné online.
  124. KOVÁČ, Peter. Armádne vrtuľníky už budú môcť strieľať, no v boji by ešte neobstáli. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-09-17. Dostupné online [cit. 2018-09-18]. ISSN 1335-4418.
  125. GROHMANN, Jan. Maďarsko kupuje vrtulníky H145M [online]. armadninoviny.cz, [cit. 2018-10-12]. Dostupné online.
  126. Vrtuľníky Black Hawk budú doplnené o guľomety, minister Gajdoš hovoril aj o Slovenských brancoch. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2018-09-16. Dostupné online [cit. 2018-12-20].
  127. Gajdoš prezradil plány ministerstva v súvislosti s viacúčelovými vrtuľníkmi typu Black Hawk. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2018-12-30. Dostupné online [cit. 2019-02-07].
  128. Obrana (Bratislava: Ministerstvo obrany SR), ročník XXVII., číslo 5, s. 14 – 15. Dostupné online [cit. 2019-05-14]. ISSN 1336-1910. Archivované 2019-05-14 z originálu.
  129. Vrtuľník vzdušných síl zasahoval pri požiari v Nízkych Tatrách [online]. Ozbrojené sily SR, [cit. 2019-07-10]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  130. MEHTA, Aaron. Inside America’s multimillion-dollar plan to get allies off Russian equipment [online]. defensenews.com, 2019-05-29, [cit. 2019-11-22]. Dostupné online.
  131. European Recapitalization Incentive Program (ERIP) [online]. state.gov, [cit. 2019-09-02]. Dostupné online.
  132. 2019 MSPO Preview: CEE Defense Modernization Initiatives [online]. defense-aerospace.com, [cit. 2019-09-02]. Dostupné online.
  133. NATO Integrated Air and Missile Defence [online]. Zvolen: NATO.int, rev. 2016-02-09, [cit. 2017-07-18]. Dostupné online. (angličtina)
  134. Ochrana slovenského neba sa stala spoločným vyšehradským projektom [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-06-12, [cit. 2023-06-17]. Dostupné online.
  135. Slowakei – Air Shielding [online]. bundeswehr.de, [cit. 2023-09-01]. Dostupné online.
  136. ČTK. Na slovenské nebo budú dozerať aj nemecké stíhačky, do konca roka. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-09-01. Dostupné online [cit. 2023-09-01]. ISSN 1336-197X.
  137. Ochrana vzdušného priestoru - systém NATINADS [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, [cit. 2020-02-07]. Dostupné online.
  138. Konečne doma [online]. Sliač: Zmiešané krídlo Sliač, 1.10.2011, [cit. 2011-04-22]. Dostupné online. Archivované 2012-01-11 z originálu.
  139. telecom.gov.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  140. leonardocompany.com, [cit. 2017-10-30]. Dostupné online.
  141. EuroZprávy.cz. Slovensko bude nahrazovat cvičné L-39. Šanci má i Aero Vodochody, oznámil Metnar [online]. eurozpravy.cz, [cit. 2020-06-12]. Dostupné online.
  142. VLKOVÁ, Jitka. Šéf Aera Vodochody vede firmu novou cestou. Začne opět vyrábět letadla. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2018-04-15. Dostupné online [cit. 2018-04-16].
  143. SITA. Kúpime deväť vrtuľníkov Black Hawk. Cena je vynikajúca, hovorí Glváč [online]. Petit Press, 29.04.2015, [cit. 2015-08-19]. Dostupné online.
  144. ČTK. Slovensko kúpi americké vrtuľníky Black Hawk za 261 miliónov dolárov. Pravda (Bratislava: Perex), 2015-04-29. Dostupné online [cit. 2017-10-23]. ISSN 1336-197X.
  145. PETROVIČ, Ján. Armádu čaká výmena vrtuľníkov. Porovnali sme končiaceho Hrocha s Čiernym jastrabom. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2015-05-04. Dostupné online [cit. 2017-10-23].
  146. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Minister Gajdoš odovzdal vzdušným silám prvé dva vrtuľníky Black Hawk [online]. MO SR, 03.08.2017, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  147. Minister Gajdoš odovzdal vojakom ďalšie dva vrtuľníky Black Hawk, využívať ich budú aj na pomoc v krízových situáciách [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2018-07-20, [cit. 2018-07-20]. Dostupné online.
  148. TASR. Vrtuľníky Black Hawk prídu na Slovensko neskôr, potvrdil minister Gajdoš. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-12-12. Dostupné online [cit. 2020-01-14]. ISSN 1336-1996.
  149. SITA. Vrtuľníky Black Hawk pristanú ešte v tomto roku, rezort obrany ich plánuje dodatočne vyzbrojiť. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-07-17. Dostupné online [cit. 2019-07-24]. ISSN 1336-197X.
  150. AGLO solutions (www.aglo.sk). M. Glváč: Ostré bojové streľby sú pre vojakov najlepšou príležitosťou vyskúšať si to, čo doma cvičia [online]. vvzs.mil.sk, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online. Archivované 2014-12-24 z originálu.
  151. TASR. VIDEO: Slovensko si prevzalo systém protivzdušnej obrany Mantis. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-10-24. Dostupné online [cit. 2024-04-14].
  152. Kúpna zmluva na odpredaj prebytočného hnuteľného majetku štátu - vojenský materiál, munícia [online]. crz.gov.sk, [cit. 2018-11-13]. Dostupné online.
  153. BREZÁNI, Juraj. Pomoc zo Slovenska. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2022-04-08. Dostupné online [cit. 2022-04-10]. ISSN 1336-720X.
  154. Taliansky systém protivzdušnej obrany končí na Slovensku o pár dní. Ministerstvo náhradu nedohodlo. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-04-08. Dostupné online [cit. 2024-04-13]. ISSN 1336-197X.
  155. RTVS. Slovenské nebo už nestráži protivzdušná obrana. V hre je kúpa techniky z Izraela [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2024-04-12, [cit. 2024-04-13]. Dostupné online.
  156. https://www.iai.co.il/17-iai-radar-systems-will-deliver-to-slovak-ministry-of-defense
  157. Slovensko podpísalo s Izraelom zmluvu na nové 3D rádiolokátory pre Ozbrojené sily SR, finálny kontrakt znamená úsporu 11,7 milióna eur a garantuje zapojenie slovenského obranného priemyslu :: Ministerstvo obrany SR (mosr.sk)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]