Šalková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°44′21″S 19°13′04″V / 48,73918°S 19,21783°V / 48.73918; 19.21783
Šalková
mestská časť Banskej Bystrice
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Bystrica
Rieka Hron
Súradnice 48°44′21″S 19°13′04″V / 48,73918°S 19,21783°V / 48.73918; 19.21783
EČV BB
Tel. predvoľba +421-48
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha mestskej časti v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Šalková je najvýchodnejšia mestská časť Banskej Bystrice. Šalková bola samostatná obec, k Banskej Bystrici bola pripojená v roku 1971.

Podľa údajov z roku 2008 mala 1 054 obyvateľov.[1]

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Mestská časť Šalková sa nachádza približne 6 km východne od centra mesta, jej okrajom vedie Cesta I. triedy 66. Nachádza sa tu aj zastávka na trati 172 medzi B. Bystricou a Červenou Skalou. Do Šalkovej premáva linka číslo 42.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Pôvodná obec sa nachádzala na ľavom brehu Hrona pri Môlčanskom potoku. Vznikla na území, ktoré okolo roku 1310 zabrali ponickým zemanom Jakub, Peter a Pavol, synovia Gottschala. Názov obce môže byť teda odvodený práve od mena Gottschal ako Schalk. Od týchto majiteľov prešla pravdepodobne za vlády Ľudovíta I. do vlastníctva Ľupčianskeho hradu. V evidencii hradného majetku z roku 1424 je vedená pod názvom Salkfalva t. j. Šalkova ves. Počas tureckých nájazdov v roku 1591 Šalkovú napadli Turci a 18 – 20 ľudí odvliekli do zajatia. Murársky a tesársky remeselníci zo Šalkovej pracovali na budovaní novej časti Budapešti – Budína a keď sa v tridsiatych rokoch minulého storočia rozširovala výstavba obce na pravú stranu Hrona, dali tejto časti obce názov Budín.

V roku 1996 sa v Šalkovej uskutočnilo miestne referendum o odtrhnutí od Banskej Bystrice. Občania mestskej časti sa vyslovili za jej odtrhnutie, mesto výsledok uznalo, riešenie zatiaľ nebolo vykonané. Šalkovčanom vadí nedávne zrušenie malotriednej základnej školy, novovybudovaná elektráreň a neriešenie infraštruktúry časti.[2][3] Podľa nálezu Ústavného súdu bola dôvodom malá aktivita petičného výboru ale aj mesta. Vtedajší primátor Peter Gogola pripustil, že Šalková by sa mohla stať samostatnou obcou ešte pred konaním komunálnych volieb v jeseni 2014. Posledné slovo však má vláda. K Banskej Bystrici bola pripojená v roku 1971.[2] Kataster súčasnej mestskej časti je však už iný ako kataster pôvodnej obce.[3]

Samospráva[upraviť | upraviť kód]

Šalková tvorí spolu s Majerom, Senicou a Uhliskom volebný obvod č. 2, ktorý má v mestskom zastupiteľstve 2 poslancov.[4]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Rímskokatolícky kostol Svätej rodiny, jednoduchá jednoloďová stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1896. Hlavná fasáde je trojosová, členená pilastrami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Prostredie tejto „dedinky“ je často vyhľadávanou lokalitou pre turistov, keďže je to hornatá oblasť, s tichým prostredím. Necelý kilometer východne od mestskej časti sa nachádza jedna z najstarších rezervácií na Slovensku – Národná prírodná rezervácia (NPR) Príboj vyhlásená v roku 1895 na ploche 11 ha. Sú to chránené prirodzené porasty duba zimného (Quercus petraea L.) s prímesou cera, rastúceho na severnom okraji prirodzeného rozšírenia. Ďalšia NPR je Plavno (pôvodne Malé Plavno) vyhlásená v roku 1951, kde na ploche 28 ha sa nachádzajú zachovalé porasty tisa obyčajného (Taxus baccata L.). Počtom jedincov nad 1300 tvorí najväčší výskyt tisa v Slovenskom rudohorí.

Vodná elektráreň[upraviť | upraviť kód]

Už v roku 2008 bola v mestskej časti Šálková plánovaná výstavba malej vodnej elektrárne. Nachádzať sa mala na mieste súčasnej hati na riečnom kilometri 160,680.[5] Súčasťou elektrárne bude jedna kaplanova turbína s výkonom 700 kW. Predpokladá sa výroba 3825 MWh elektrickej energie ročne.[5] Mesto Banská Bystrica s výstavbou súhlasilo v septembri 2008 a Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici ju povolil v januári 2009. Elektráreň však nemá podporu obyvateľov Šálkovej a rozhodnutie bolo koncom roku 2011 podstúpené Ministerstvu životného prostredia.[6] Po podaní novej dokumentácie k stavebnému konaniu sa výstavba spustila v januári 2013.[7] Súčasťou elektrárne bude aj 185 metrov dlhý rybovod a protipovodňové opatrenia na náklady investora.[7] Polovica nákladov na elektráreň mala ísť na protipovodňové zabezpečenie.[8]

V roku 2017 ombudsmanka Jana Dubovcová kritizovala výstavbu malých vodných elektrární na Slovensku. V Šalkovej kritizovala nemožnosť občanov vyjadriť sa k stavbe.[9] V októbri 2016 Šalkovú navštívil minister životného prostredia László Sólymos. Mestské zastupiteľstvo preddtým v marci požiadalo vládu a Národnú radu, aby „prijali opatrenia na dodatočné posúdenie a zhodnotenie vplyvov všetkých existujúcich i navrhovaných malých vodných elektrární v povodí Hrona na životné prostredie i zdravie obyvateľstva“.[10] Primátor Ján Nosko vyhlásil „Malá vodná elektráreň v Šalkovej je príkladom problematickej prevádzky a nedostatočne riešených technických opatrení, ktoré by zabránili poškodzovaniu majetku miestnych obyvateľov. Vyvoláva obavy pri realizácii ďalších elektrární, ktoré sú plánované v Iliaši a Vlkanovej. Mala by byť preto akýmsi mementom.“[10] Mesto sa snažilo podobným stavbám zabrániť. Elektráreň Šalkovčanom podmáča obydlia a znečisťuje vodu v studniach.[10]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Matrika a evidencia [online]. Mesto Banská Bystrica, 2008-06-08, [cit. 2019-03-31]. Dostupné online.
  2. a b FAJČÍKOVÁ, Kveta. Šalková má už Bystrice dosť. Chce sa odčleniť [online]. Petit Press, 28.5.2014, [cit. 2014-06-02]. Dostupné online.
  3. a b TELIŠČÁKOVÁ, Dagmar. Šalková sa chce odtrhnúť od Banskej Bystrice. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2014-06-02. Dostupné online [cit. 2019-06-02]. ISSN 1336-197X.
  4. Poslanci [online]. Mesto Banská Bystrica, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.
  5. a b Zámer Šalková [online]. Trenčín : ENERGO-AQUA, 07.2007, [cit. 2013-02-11]. Dostupné online.
  6. Výstavba elektrárne v Šalkovej je pozastavená [online]. Banská Bystrica : bbonline.sk, 16.11.2011, [cit. 2013-02-11]. Dostupné online.
  7. a b Začína výstavba malej vodnej elektrárne v Šalkovej [online]. Banská Bystrica : bystricoviny, 13.01.2013, [cit. 2013-02-11]. Dostupné online.
  8. FORGÁCS, Jakub. Obyvatelia Šalkovej sa nemusia báť povodní: Novú vodnú elektráreň skontroloval aj primátor [online]. bystrica.dnes24.sk, 2013-07-11, [cit. 2019-06-02]. Dostupné online.
  9. PETKOVÁ, Zuzana. Keď sú malé vodné elektrárne výborný kšeft. etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2017-03-09. Dostupné online [cit. 2019-06-02]. ISSN 1336-2674.
  10. a b c Banská Bystrica stále odmieta malé vodné elektrárne [online]. venergetike.sk, 2016-10-28, [cit. 2019-06-02]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]