Preskočiť na obsah

Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský
slovenský spisovateľ a publicista
slovenský spisovateľ a publicista
Narodenie4. marec 1824
Banská Bystrica, Slovensko
Úmrtie20. august 1908 (84 rokov)
Kremnica, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský

Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský (krstený Gustáv Ján Nepomuk Kazimír Zechenter, pseudonymy Ďuro Pinka, Laskomerský, Štefan Pinka virkli kaprál, Dr. Lesebuch /tento pseudonym používali viacerí autori/) (* 4. marec 1824, Banská Bystrica[1] – † 20. august 1908, Kremnica) bol slovenský prozaik a publicista.

  • prastarý otec Franc Zechenter, zvonársky majster († 1776, Banská Bystrica)
  • otec Ignác Zechenter (*1772, Banská Bystrica – † 28. august 1842, Banská Bystrica)
  • matka Katarína, rod. Aschnerová (*1784, Kremnica – † 25. október 1863, Brezno)
  • teta Alžbeta, rod. Aschnerová (*1796, Kremnica – † 1892, Banská Bystrica)
  • starší brat Ignác Zechenter alias Nácko (*20. január 1812, Moštenica – † 7. jún 1845, Ponická Huta)
  • starší brat Eduard Zechenter
  • starší brat Adolf Zechenter (*1817)
  • staršia sestra „Fánka“ (*8. február 1809 – † 27. september 1865, Banská Štiavnica)
  • staršia sestra Petronela Zechenterová (*1813 – † 19??)
  • manželka Emília, rod. Grozerová/Kerestfalvy (*16. január 1835, Krížová Ves – † 1914, Kremnica)
  • dcéra Berta Zechenterová (*26. február 1859, Brezno – † 22. august 1873, Kremnica)
  • dcéra Mária Teschlerová (*10. september 1861, Brezno – † Kremnica)
  • dcéra Oľga Zechenterová (*14. december 1862, Brezno – † 5. august 1863, Brezno)
  • syn Gustáv Zechenter (*9. júl 1867, Brezno – † 2. september 1872, Kremnica)
  • vnučka Katarína Sepešiová, rod. Teschlerová (*1880, Kremnica)
  • vnučka Mária Balážová, rod. Teschlerová (*16. júl 1881, Kremnica – † 12. august 1970, Kremnica)
  • pravnučka Karolína Szigethyová, rod. Balážová (*1901, Kremnica – † 30. január 1970, Budapešť)
  • prapravnuk Mikuláš Szigethy (*Budapešť – ?)
  • prapravnučka Béby Szigethyová (*Budapešť – ?)
  • praprapravnuk Csupi Szigethy (*1962/3, Johannesburg – ?)

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudovú školu navštevoval v Ponickej Hute, študoval na katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici (1832 – 1840), filozofiu na akadémii vo Vacove a na filozofickej fakulte univerzity v Budapešti, 1842 prestúpil na medicínu, poslucháč lekárskej fakulty univerzity v Budapešti (1842 – 1846), vo Viedni (1846 – 1850), 1850 Med.D.R. V roku 1850 – 1853 c. k. stoličný lekár v Banskej Bystrici, 1853 – 1868 bansko-lesný lekár v Brezne, od 1868 v Kremnici. Popredný činiteľ národného emancipačného pohybu, najmä v memorandovom a matičnom období. Účastník revolúcie v rokoch 1848 – 1849. Spoluzakladateľ a člen výboru Matice slovenskej, spoluorganizátor Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Stúpenec česko-slovenskej vzájomnosti, osobitný význam pre kultúru a literárne zblíženie oboch národov malo jeho priateľstvo s Boženou Němcovou.

Autor krátkych foriem humoristickej prózy, ktoré publikoval v novinách, časopisoch a kalendároch. Ďalší žánrovo-tematický okruh v jeho spisovateľskom diele tvorili cestopisné črty a rozsiahle beletrizované cestopisy. Pútavo spracovaný Vlastný životopis pod názvom Päťdesiat rokov slovenského života, zachytil v ňom udalosti v slovenskom emancipačnom hnutí 30. – 80. rokoch 19. storočia.

Ako absolvent všeobecného praktického lekárstva sa venoval viacerým medicínskom odborom. Zameriaval sa najmä na očné lekárstvo; bol jedným zo zakladateľov pracovného lekárstva, zaoberal sa štúdiom hygieny života lesných robotníkov a ich chorôb. Zaujímal sa o geológiu, mineralógiu, kryštalografiu, speleológiu a botaniku. Výsledky svojich výskumov a pozorovaní, ako aj odborno-popularizačné príspevky a vedecké štúdie z rozličných odborov uverejňoval v domácej i zahraničnej tlači. Udržiaval osobné kontakty a korešpondoval s poprednými prírodovedcami a umelcami. Záľubu v maľovaní využíval pri ilustrovaní vlastných literárnych diel; portréty rodinných príslušníkov a priateľov, kresby, menej olejomaľby zátiší a výjavov zo života majú predovšetkým dokumentárnu hodnotu.

Od 1860 člen lekárskej sekcie Bratislavského prírodovedného spolku, 1863 – 1875 člen výboru Matice slovenskej a od 1867 člen korešpondent Ríšskeho geologického ústavu.

Svojou tvorbou sa zaraďuje do obdobia medzi romantizmom a realizmom. Začínal písaním satirických článkov pre periodiká (Černokňažník a Národnie noviny), ale aj neskôr prispieval do rôznych periodík (Slovenské pohľady, Obzor, Sokol, Orol, Slovenský obrázkový kalendár, Národnie noviny). Jeho dielo sa skladá najmä z humoresiek, satirickej publicistiky, cestopisov, ale okrem toho písal i poviedky a vlastný životopis. Vo svojich dielach využíva slovnú i situačnú komiku, ale neochudobňuje ich ani o dej. Do mnohých diel vkladá i vlastné príbehy a skúsenosti z rozličných období svojho života, takže sa stávajú čiastočne autobiografickými. Vo svojich cestopisných dielach sa venuje nielen svojim zážitkom, skúsenostiam a príhodám, ale tiež výkladu o umeleckých pamiatkach a prehľadu dejín jednotlivých miest.

  • 1861 – Cestovanie na vakácie
  • 1862 – Komédia bez zaľúbenia, divadelná jednoaktovka
  • 1863 – Starý zaľúbenec, divadelná jednoaktovka
  • 1864 – Zo Slovenska do Carihradu, cestopis
  • 1865 – Zo Slovenska do Ríma, cestopis
  • 1866 – Radvanský jarmok
  • 1867 – Študentský majáles
  • 1868 – Poľovačka na medveďov
  • 1869 – Lipovianska maša. Rozprávka zo života ľudu slovenského, poviedka, ktorej rukopis sa stratil a autor ju musel napísať nanovo, takže vyšla podľa nového rukopisu až v roku 1874
  • 1870 – Vianoc
  • 1871 – Veľkonočná kúpačka
  • 1872 – Praktický lekár
  • 1873 – Svet, fejtón
  • 1874 – Výlet do Tatier, cestopisná črta
  • 1875 – Malý omyl
  • 1876 – Pokrok umelectva, zázrak vedy, fejtón
  • 1876 – Ozvena
  • 1877 – Zozbierané žarty a rozmary
  • 1878 – Z Turčianskych Teplíc do Trenčianska, cestopisná črta
  • 1879 – Zo Slovenska do Itálie, cestopis
  • 1880 – Žreb
  • 1897 – Rozpomienky na Štefana Moysesa, (Národnie noviny)
  • 1911 / 1919 – Vlastný životopis, vychádzalo na pokračovanie v Slovenských pohľadoch, monumentálne memoárové dielo, knižne vyšlo až v roku 1956 pod názvom Päťdesiat rokov slovenského života

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. záznam o krste v matrike farnosti Banská Bystrica

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • OKTAVEC, František (ed.): Listy Gustáva K. Zechentera-Laskomerského. Martin : Matica slovenská, 1983, 304 s.
  • BARTKO, Ladislav (ed.): G. K. Zechenter-Laskomerský. Život a dielo, 1824 – 1908. (Zborník materiálov z vedeckej konferencie v Brezne 6. – 7. decembra 1974). Košice – Brezno : Východoslovenské vydavateľstvo – Horehronské múzeum, 1977, 244 s. + 8 s. obrazových príloh.
  • KUCELESK, Velislav (ed.): Listy G. K. Zechenter-Laskomerský – dielo nebolo zatiaľ nájdené, vieme však, že bolo napísané a publikované; stratilo sa a nie je možné ho nájsť [??]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]