Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica
Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica je športové centrum v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany. Hlavnou činnosťou centra je „zabezpečenie prípravy športovcov na reprezentáciu Ozbrojených síl SR a štátnu športovú reprezentáciu, vrátane prípravy talentovanej mládeže“.[1] Členovia VŠC získali zatiaľ 25 olympijských medailí, z toho 11 zlatých.[2] Centrum vzniklo 1. januára 2006 zlúčením dovtedy samostatných armádnych športových klubov AŠK Dukla Banská Bystrica a AŠK Dukla Trenčín.[2] Po reorganizácii k 1. januáru 2010 kluby zanikli a všetky športové oddiely sú pod hlavičkou VŠC DUKLA Banská Bystrica.[2] Skladá sa zo štyroch oddielov, v ktorých sú združené jednotlivé športy.[3] Sídlom centra je Banská Bystrica.[1] Po Letnej olympiáde 2020 (konanej v auguste 2021) sa riaditeľom Dukly stal chodec Matej Tóth.[4] Funkciu preberie od 1. novembra 2021.[5]
Oddiely a športy[upraviť | upraviť zdroj]
- Dukla Banská Bystrica: atletika, biatlon, džudo, športová streľba, parašutizmus, vzpieranie, zápasenie a rôzne[3] (gymnastika, karate, kulturistika, moderný päťboj, plávanie, triatlon, skoky na lyžiach, vodný motorizmus a zjazdové lyžovanie)[6][2]
- Dukla Liptovský Mikuláš: vodný slalom[3]
- Dukla Trenčín: cestná cyklistika, rýchlostná kanoistika[3]
- Dukla Žilina: zjazd na divokej vode[3]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Prvý šport, čo sa začal hrať armádne, bol futbal v roku 1965, neskôr pribudli atléti a v nasledujúcom roku skokani na lyžiach. Armádne stredisko (AS) Dukla Banská Bystrica vzniklo ako samostatný športový útvar k 1. októbru 1967. Pôvodne sa v oddieli vojenčilo aj športovalo.[2] „AŠK Dukla Banská Bystrica získala viac ako 300 medailí z vrcholných športových šampionátov. Vychovala piatich olympijských víťazov, 15 majstrov sveta a 36 majstrov Európy.“[2] V Trenčíne sa začalo v roku 1969 ľadovým hokejom, potom pribudlo zápasenie a box. „AŠK Dukla Trenčín získal viac ako 80 medailí z vrcholných športových šampionátov. Vychovala jedného olympijského víťaza, 20 majstrov sveta a 5 majstrov Európy.“[2] K 1. januáru 2006 boli oba armádne športové kluby zlúčené do jednej organizácie Vojenské športové centrum DUKLA Banská Bystrica s dvoma klubmi. Tie boli tiež zrušené k 1. januáru 2010.[2]
Športoviská[upraviť | upraviť zdroj]
V januári 2016 bola otvorená nová biatlonová strelnica v Tréningovom centre Králiky, na Králikoch v okrese Banská Bystrica. Okrem športovcov majú na strelnici trénovať aj príslušníci 5. pluku špeciálneho určenia.[7]
Riaditelia VŠC DUKLA Banská Bystrica[upraviť | upraviť zdroj]
Riaditelia VŠC Dukla[2]:
- PaedDr. Ľubomír Roško, 2006 – 2009
- PaedDr. Peter Korčok, PhD. 2009 – 2011
- Mgr. Robert Leitl 2011 – 2012
- Dušan Poláček 21.jún 2012 – 21. december 2012
- Ing. Mgr. Róbert Kurčík 2012 – 2015
- Mgr. Richard Galovič 26. august 2015 – 30. marec 2017
- pplk. Mgr. Roman Benčík 1. apríl 2017 – 31. október 2021
- pplk. Mgr. Matej Tóth 1. november 2021 – súčasnosť
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b BLAŽEK, Pavol. Ročenka 2013 [online]. Banská Bystrica: Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica, [cit. 2015-01-22]. Dostupné online. Archivované 2015-02-12 z originálu.
- ↑ a b c d e f g h i História [online]. Banská Bystrica: Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica, [cit. 2015-01-22]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e O nás [online]. Banská Bystrica: Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica, [cit. 2015-01-22]. Dostupné online. Archivované 2015-01-22 z originálu.
- ↑ ČERVENÝ, Michal. Naď spravil z Tótha riaditeľa strediska: Šatan na konzíliu? Ak bude treba, snažiť sa budem aj ja. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-10-05. Dostupné online [cit. 2021-10-05]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Novým riaditeľom VŠC DUKLA Banská Bystrica bude Matej Tóth [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, [cit. 2021-10-05]. Dostupné online.
- ↑ Rôzne [online]. Banská Bystrica: Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica, [cit. 2015-01-22]. Dostupné online. Archivované 2015-09-23 z originálu.
- ↑ Novú strelnicu pokrstila výstrelmi Kuzminová, pušku nabíjal minister [online]. TASR, 2016-01-14, [cit. 2016-01-14]. Dostupné online.