Slobodný slovenský vysielač

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Budova na Hornej ulici v Banskej Bystrici, odkiaľ pochádzalo vysielanie

Slobodný slovenský vysielač (skratka SSV) alebo Slobodný vysielač bol rozhlasový orgán Slovenskej národnej rady počas Slovenského národného povstania.[1]Zabezpečoval spravodajské a umelecké programy v povstaleckej oblasti stredného Slovenska.[1] Keďže SSV „zohral pri mobilizácii Slovákov do povstania významnú úlohu“ stal sa terčom protipovstaleckých síl a 2. septembra bol zničený po bombardovaní.[2] Svoje vysielanie ukončil 27. októbra 1944 z Donovál.[1]

Prípravy[upraviť | upraviť kód]

Vysielanie rozhlasu z Martina bolo z ideologických príčin zastavené v roku 1944. Pracovník Gabriel Rapoš sa dostal do kontaktu s Jánom Golianom a rozvili plán rozhlasu pre účely povstania.[3] Rozhlasová technika bola prevezená do Banskej Bystrice z Bratislavy a z Prešova niekoľko týždňov pred začatím povstania. Vzniklo improvizované štúdio.[4]

Začiatok vysielania[upraviť | upraviť kód]

30. augusta 1944 sa banskobystrické štúdio odpojilo od bratislavského vysielania Slovenského rozhlasu.[2] Počas dňa vysielalo oznamy, že sa banskobystrické vysielanie čoskoro osamostatní. Zmena prebehla pred reláciou Žena a domácnosť o 11:00.[3] Ozvalo sa oznámenie „Upozorňujeme Slovákov a Slovenky, aby počúvali program, ktorý vysiela Banská Bystrica a nie program Bratislavy. Tí, ktorí počúvajú program Banskej Bystrice, nech upozornia všetkých svojich známych, že mimoriadne správy vysielame zo stanice Banská Bystrica“.[5] Následne boli prečítané dva vyhlásenia Proklamácia Vojenského ústredia a Proklamácia predsedníctva Ústredného národného výboru.[5] Výzvy boli formulované skupinou okolo Vavra Šrobára.[2] V deň založenia SSV mal v Slovenskom rozhlase prejav Jozef Tiso, kde vyzval príslušníkov Slovenskej armády, aby sa do povstania nepripájali a zdôvodnil príchod nemeckých vojakov na Slovensko.[1]

Obsah vysielania[upraviť | upraviť kód]

Obsahom vysielania bolo spravodajstvo. Rozhlas bol tiež prostredníkom medzi rodinami a povstalcami. Prostredníctvom kódov si podávali odkazy či sú ešte nažive. Pracovníci zvýšili aj umelecký charakter vysielania, aby obsah „plnohodnotne nahradil bratislavské vysielanie“.[3] Podľa TASR rozhlas „od začiatku“ vysielal „bojové výzvy a správy o situácii na domácich i zahraničných bojiskách. V spravodajských reláciách zverejňovali nariadenia a pokyny Slovenskej národnej rady (SNR), informácie o domácich a zahraničných politických udalostiach. Postupne pribúdali publicistické relácie, ktoré povzbudzovali bojovníkov, objasňovali zmysel zápasu s fašizmom.[5] Vysielač preberal aj správy preberané z moskovského a londýnskeho rozhlasu.[6] Celodenné vysielanie začalo 20. septembra 1944.[7] Vedúcim SSV bol Gabriel Rapoš, jeho zástupcom Anton Hollý, vedúcim techniky Jozef Vrabec a tajomníkom Ján Balaďa.[5]

Názov Slobodný slovenský vysielač vznikol pri stretnutí pracovníkov v Národnom dome. Stredoškolský pedagóg Ladislav Sára dal podnet na použitie básne Sama Chalupku Mor ho! ako motta vysielania. Skladateľ Ján Cikker zložil zvučku, ktorú používalo banskobystrické štúdio aj po vojne.[3]

Zabezpečenie vysielania[upraviť | upraviť kód]

Vrch Laskomer (632 m n. m.) nad Banskou Bystricou so súčasným vysielačom s výškou 220 m
Kostol na Donovaloch, z blízkosti ktorého prebiehalo mobilné vysielanie

Vysielanie prebiehalo z budovy na Hornej ulici 21 v Banskej Bystrici.[8] Rozhlasové technické zariadenie pochádzalo z Prešova a z rozhlasového štúdia v Matice slovenskej v Martine.[7]

Vysielač Laskomer, umiestnený na vrchu Laskomer nad Banskou Bystricou, bol postavený v roku 1936 pre účely vysielania rozhlasu z Bratislavy na Strednom Slovensku. Nachádzal sa tu anténový dom s anténou a zariadenie potrebné na vysielanie. Domček dodnes obsahuje diery po guľkách guľometov po nemeckom nálete.[3]

Presun vysielača a ukončenie činnosti[upraviť | upraviť kód]

Mobilné vysielanie po bombardovaní sa vysielalo mobilným vysielačom z viacerých miest: Troch Dubov, Zvolena, Brezna, Slovenskej Ľupče, Dubovej, a z Laskomera.[5] 26. októbra 1944 došlo k evakuácii Banskej Bystrice a pracovníci vysielača odchádzajú spolu s vojakmi do okolitých hôr. Presun nebol koordinovaný a bol bombardovaný. Časť pracovníkov ostala na Starých Horách a neskôr začali vydávať časopis Mor ho!. Druhá skupina sa dostala s mobilným vysielačom na Donovaly. Medzi tamojším kostolom a Športhotelom umiestnili anténu. Improvizované štúdio vzniklo v jednej z hotelových izieb. SSV vysielal o 19:00. Nasledujúci deň ráno svoje vysielanie ukončil, poslednou vetou bola výzva generála Viestabudeme bojovať do víťazného konca![3] Skupina sa rozdelila na dve časti, jedna smerovala do Hornej Lehoty, druhá na Liptov. Až do oslobodenia sa už nestretli. Zariadenie vysielača z Laskomera bolo demontované ustupujúcimi Nemcami, neskôr sa našlo na Ostravskej železničnej stanici a bolo dovezené späť.[3]

Odkazy na Slobodný vysielač[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d LONDÁK, Miroslav et al.. Dějiny Slovenska v datech. 1. vyd. Praha/Bratislava : Libri/Slovart, 2008/2007. 888 s. (Dějiny států v datech.) ISBN 978-80-7277-187-5/978-80-8085-596-3 Chybné ISBN. XII. Koniec Druhej republiky: Slovenský štát a druhá svetová vojna, s. 455.
  2. a b c KOVÁČ, Dušan. Dějiny Slovenska. Preklad Emil Charous a Jan Urban. 2. vyd. Praha : Nakladatelství Lidové noviny. 436 s. ISBN 978-80-7422-099-9. Slovenský stát jako Hitlerův satelit, s. 226.
  3. a b c d e f g Po stopách Slobodného slovenského vysielača [online]. Bratislava : RTVS, 2014-08-30, [cit. 2016-02-08]. Dostupné online.
  4. TELIŠČÁKOVÁ, Dagmar. Spúšťal Slobodný slovenský vysielač a oznámil koniec vojny [online]. Bratislava : Perex, 2014-08-29, [cit. 2016-02-08]. Dostupné online.
  5. a b c d e V období SNP mal významnú úlohu Slobodný slovenský vysielač [online]. Bratislava : TASR, 2013-08-29, [cit. 2016-02-08]. Dostupné online.
  6. Pred šestdesiatimi rokmi začal vysielať Slobodný slovenský vysielač z B.Bystrice [online]. Petit Press, 2014-08-29, [cit. 2016-02-08]. Dostupné online.
  7. a b Slobodný slovenský vysielač [online]. najkrajsikraj.sk, 2013-09-16, [cit. 2016-02-08]. Dostupné online.
  8. DEMUTH, Karol; HRÚZ, Pavel; ŠOKA, Milan. Banská Bystrica and surrounding: A guide through history and monuments. Preklad Marcel Perecár, Jana Javorčíková, Zuzana Kulhomerová. prvé. vyd. Banská Bystrica : Spektrum Grafik, 2006. 160 s. ISBN 80-89189-15-6. The Sixth Encounter With History, s. 106.
  9. MIKUŠOVIČ, Dušan. Sulík bol v Slobodnom vysielači, ktorý obľubujú konšpirátori [online]. Bratislava : Petit Press, 2014-05-20, [cit. 2016-02-08]. Dostupné online.