Mor ho!

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Mor ho! je romantická báseň, ktorú napísal Samo Chalupka v roku 1864. Spája folklórnu inšpiráciu s patetickým historizmom.

Obsah[upraviť | upraviť kód]

Rímsky cisár („cár“) si rozložil tábor v Panónii pri hraniciach so slovenským (slovänským) územím. „Slovänský rod“ k cisárovi posiela domácich poslov - junákov. Títo mu ponúkajú chlieb, soľ, mierové posolstvo od rady starších, varujú ho, aby sa nesnažil podmaniť si Slovänov (lebo Slovänom sa vraj vždy podarilo oslobodiť sa z nadvlády), a informujú ho, že Sloväni sú pohostinní, ale ak treba vedia aj nevzdať sa a intenzívne bojovať. Cisár ponuku na mier odmieta a odpovedá, že si Slovänov prišiel podmaniť (zotročiť). Slovänskí junáci sa nato na cisára s mečmi v ruke vrhnú so svorným výkrikom Mor ho!. V boji proti presile junáci zomierajú s dobrým pocitom, že sa len tak nevzdali. Cisár si nato prezerá bojové pole a hanbí sa z porážky junákov tešiť, lebo vidí, že na zemi leží viac mŕtvych jeho vojakov ako junákov.

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Báseň romantickým spôsobom vyjadruje ducha demokratickosti a hlbokého vlastenectva ľudu. V strede pozornosti sú dve protikladné idey a svety: jednak túžba po mieri, slobode a rovnoprávnosti, krásna vlasť s hrdými obyvateľmi a jednak násilie, zotročovanie a výbojnosť. Slováci padajú za vznešené ideály a sú morálnymi víťazmi; Rimania naopak zostávajú s hanbou otrokára.

Na zvýraznenie demokratického ducha básne Chalupka zvolil ako umeleckú formu prístupnú formu ovplyvnenú ľudovou slovesnosťou, ľudový jazyk a sylabický rytmus.

Motivácia básne[upraviť | upraviť kód]

Motívom na napísanie básne boli Šafárikove Slovanské starožitnosti a jeho ďalšia kniha Dejiny slovanskej reči a literatúry[1] z roku 1826, v ktorej Šafárik píše o ozbrojenom boji Lemiakov (t.j. Limigantov), ktorých Chalupka považuje za slovanské kmene, proti rímskemu cisárovi Constantiovi II., ktorý vtrhol do Panónie, v roku 358 po Kr.

Autor sa k svojej básni v časopise Sokol v roku 1864 vyjadril nasledovne: Pravú ale príčinu cisárovej zloby proti Slovenom vidím ja v slovenskej slobodomyseľnosti. Čože mohlo Rímu, všetky národy zotročujúcemu, byť nebezpečnejšie a tak aj nenávidenejšie ako zásada obecnej slobody a rovnoprávnosti, ktorú tej doby, okrem Slovenstva[pozn 1], u žiadneho národa nenalézame. Slovenia zbrojou dobyli si slobody a vyhnali si svojich pánov. Ten príklad mohol nakaziť aj iné, najmä slovanské národy, po okolných krajinách Rímu poddané. Preto žiadal cisár od pokojných Slovenov, čo nežiadal ani od lúpežných Kvádov a Jasov, aby ďaleko odsťahovali sa od pomedzia rímskeho.

Význam[upraviť | upraviť kód]

Báseň bola podnetom vlasteneckého nadšenia vrstovníkov Chalupku aj neskorších generácií (študentský spolok v Kežmarku v roku 1912, počas SNP v povstaleckých novinách, nápisy na bojovej technike[1]).

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. V Kronike Slovenska je (asi) omylom napísané „Slovenska“.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. a b CHALUPKA, Samuel: MOR HO! In: Slovník diel slovenskej literatúry 19. storočia. Ed. Dana Hučková, Rudolf Chmel. Dotlač 1. vyd. Bratislava : Kalligram; Ústav slovenskej literatúry SAV, 2014. 344 s. (Knižnica slovenskej literatúry; zv. 6.) ISBN 978-80-8101-280-8. S. 118 – 120.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Wikizdrojoch Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Mor ho!

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]