Panónia (rímska provincia)

Panónia (lat. Pannonia) bola rímska provincia medzi stredným Dunajom a Sávou, zriadená za cisára Augusta v rokoch 6 - 9 po tzv. panónskom povstaní (územie budúcej provincie bolo dobyté už 12 - 9 pred Kr.).

Charakteristika

Rozkladala sa v dnešnom západnom Maďarsku (tzv. Zadunajsku), východnom Rakúsku (najmä Viedenská panva), Slovensku (len Petržalka, Jarovce, Rusovce, Čunovo a prípadné predpolia Limes Romanus pri Dunaji), časti Slovinska, severnom Chorvátsku a Srbsku v oblasti Sirmia. Názov Panónia sa používal stáročia po zániku vojenskej a civilnej moci Ríma v tejto oblasti (okolo roku 400).

Pôvodne ju obývali Ilýri a Kelti, ktorí boli koncom 1. storočia pred Kr. romanizovaní. Prispelo k tomu zakladanie nových osád a budovanie pevností najmä pozdĺž limes Romanus. Pôvodne bola Panónia administratívne spojená s Dalmáciou v provincii Ilýria, roku 9 sa osamostatnila. Za Trajána bola rozdelená na Hornú Panóniu (Pannonia Superior; západná časť) s hlavným mestom Carnuntum a Dolnú Panóniu (Pannonia Inferior; východná časť) s hlavným mestom Aquincum (dnešná časť Óbuda). Za Diokleciána došlo k reorganizácii: z Pannonie Superior vznikla na severe Pannonia Prima a na juhu Pannonia Savia, z Pannonie Inferior na severe Pannonia Valeria a na juhu Pannonia Secunda.

Do Panónie smerovali všetky útoky germánskych kmeňov z územia Slovenska a naopak, z Panónie prenikali Rimania na naše územie. Cez Panóniu sa realizovali vojenské, obchodné i kultúrne styky obyvateľov územia dnešného Slovenska s rímskym impériom. Koncom 4. a začiatkom 5. storočia sa Panónie zmocnili germánske kmene Vandalov a Gótov). Roku 433 Rím oficiálne územie odstúpil Hunom. V 2. štvrtine 5. storočia najmä za Atilu, patrila k centrálnym oblastiam Hunskej ríše. Po jej zániku ju ovládli Gepidi a Longobardi.

V polovici 6. storočia sa v Panónii usadili Avari, ktorí vytvorili rozsiahlu ríšu. Koncom 5. a začiatkom 6. storočia začali najmä do severnej Panónie prenikať Slovania, ktorí po úpadku avarskej moci osídlili aj južnú Panóniu. V 2. polovici 9. storočia tu vzniklo Blatenské kniežatstvo a severná časť niekoľko rokov patrila do Veľkej Moravy. V 9. storočí sa ako Horná Panónia označovalo len okolie Carnunata (medzi Tullnom, Győrom a Szombathely) a ako Dolná Panónia ostatné územie.

V roku 900/901 sa do Panónie presunula podstatná časť starých Maďarov. Koncom 10. storočia vznikol v severnej Panónii uhorský štát a slovanské osídlenie postupne podliehalo maďarizácii.

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.