Folklór (kultúra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tekovský kroj
Ľudový rezbár

Folklór („folklore“ – vedomosti ľudu) je súbor kultúrnych javov realizovaný formami ústnej, hernej, tanečnej, dramatickej a hudobnospevnej komunikácie, realizovaný v mnohých variantoch. Jeho nositeľom a rozširovateľom je kolektív, aj keď prvotným tvorcom bol jeden človek.

Folklór podlieha kolektívnym normám jednotlivých skupín. Je viazaný na realizáciu v konkrétnej situácii (folklórna situácia), ktorá predstavuje jednotu času, miesta a interpretácie (zvykne sa uvádzať aj kritika). V súčasnosti sa stretávame s pojmami folklorizmus (2. existencia folklóru) a folklorizácia.

Folklór je možné rozdeliť do:

  • rodov
  • druhov
  • žánrov

Štúdiom folklóru sa zaoberá samostatná spoločenská veda - folkloristika.


Ako folklorista sa označuje nielen odborník vo folkloristike, ale hovorovo aj ten, kto sa venuje pestovaniu folklóru, jeho zachovávaniu a umeleckému interpretovaniu (formou záujmovej činnosti).

Folklór na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Folklór patrí na Slovensku medzi najväčšiu pýchu krajiny. Každá oblasť, mesto, dedina, obec má svoj vlastný charakter a svoj vlastný folklór - kroje, hudbu, piesne, architektúru, zvyky, tradície, tance a nárečie. Na prezentáciu folklórnych zvykov jednotlivých regiónov sú na viacerých miestach Slovenska usporadúvané folklórne festivaly.

Najväčšie festivaly na Slovensku sú vo Východnej, Myjave a Detve a všetky tri festivaly sú organizované pod hlavičkou C.I.O.F.F. (najväčšia folkloristická celosvetová organizácia)[chýba zdroj]. Ostatné festivaly majú skôr regionálny charakter, ale často svojou kvalitou nezaostávajú za týmito tromi festivalmi. Vo všeobecnosti možno povedať, že medzi festivalmi sú dosť výrazné rozdiely a každý má svoju vlastnú, typickú atmosféru a čaro. Na najlepších festivaloch žije festivalom celá obec, mesto - dokonca celá oblasť a folklór cítite na každom kroku.

Folklór v Srbsku[upraviť | upraviť zdroj]

Slováci, ktorí prišli do Srbska (presnejšie Vojvodiny) z Severného Maďarska a Slovenska, si so sebou priniesli aj folklór. Každá dedina buď to mesto má svoj vlastný kroj, hudbu, zvyky, tradície, tance, nárečie, ktoré je odlišné (nie je všade rovnaké). Vo Vojvodine sa organizujú rôzne slovenské ako folklórne tak i rôzne iné podujatia.

Najväčšie festivaly v Srbsku sú v Kysáči,Zlatá brána, Báčskom Petrovci,Slovenské národné slávnosti. Taktiež sú tu i festivaly Tancuj, tancuj, Budárske dni... a v takmer každej obci bývajú rôzne podujatia a festivaly.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]