Slobodný vysielač (internetové rádio)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Slobodný vysielač
Príjem internetové vysielanie
Krajina Slovensko
Sídlo Kapitulská 8
974 01 Banská Bystrica
Začiatok vysielania 14. január 2013
Kľúčoví ľudia Peter Kršiak
Boris Koróni
Norbert Lichtner
Vlastník OZ SLOBODNÝ VYSIELAČ
Webstránka
slobodnyvysielac.sk

Slobodný vysielač je slovenské internetové rádio, prevádzkované rovnomenným občianskym združením, ktorého vysielanie začalo 14. januára 2013.[1][2] Názov rádia síce odkazuje na pôvodný Slobodný slovenský vysielač používaný partizánmi počas Slovenského národného povstania,[3] ktorý tiež sídlil v Banskej Bystrici, no hodnotovo s nim nemá nič spoločné.

Rádio sa prezentuje ako priestor na predstavovanie informácií mimo hlavného prúdu,[4] ale bolo kritizované za poskytovanie priestoru na šírenie konšpiračných teórií, zaujaté spravodajstvo[3], dezinformácie a proruskú propagandu.[5][6]

Cieľ[upraviť | upraviť zdroj]

Rádio poskytuje priestor na verejnú diskusiu aj o témach, ktoré – podľa vyjadrení redaktorov rádia – nenachádzajú miesto v médiách hlavného prúdu, sú tabuizované alebo cenzúrované. Tiež sa snaží o otvorenú diskusiu o spoločenských problémoch a poskytuje priestor pre vyjadrenie názorov verejnosti.[4]

Rádio sa podľa vyjadrenia na svojej webovej stránke snaží aj o „pozdvihnutie národného povedomia, podporu slovenskej ekonomiky, slovenských výrobkov a zahraničných Slovákov.“[4]

Vysielanie[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti funguje ako internetové rádio a priestor pre blogy. V pláne je digitálne rádiové vysielanie a internetová televízia. V dlhšom časovom horizonte sa uvažuje o terestriálnom vysielaní, ktoré je momentálne samotným Slobodným vysielačom považované za nereálne kvôli „otvorenosti a pravdivému obsahu programov.“[4]

Medzi relácie patrí Ariadnina niť s pravidelným hosťom Emilom Pálešom, Informačná vojna (politická diskusná relácia), Rodná cesta so Žiarislavom alebo Na spoločnej vlne predstavujúca práce miestnych médií a začínajúcich redaktorov. Vysielanie zaraďuje aj hudobné relácie ako metalový Dunihlav alebo folklórnu Na Kráľovej holi.[7]

Financovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Prevádzkovateľ považuje veľkú časť činnosti rádia za suplovanie verejnoprávnych médií, ktoré podľa neho „absolútne neplnia svoju funkciu“. Podobne ako verejnoprávne médiá je teda financované príspevkami verejnosti, avšak dobrovoľnými. Rádio nevysiela žiadnu reklamu. Správa o hospodárení je zverejňovaná každý mesiac.[4]

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa denníka SME v rádiu „často dostávajú priestor hostia, ktorí tam prezentujú rôzne konšpiračné teórie“ a „majú [k nemu] blízko priaznivci Heleny Mezenskej.“ Slobodný vysielač kritizoval aj poslanec Národnej rady SR za stranu SaS Martin Poliačik: „Často sú prezentované informácie z pochybných zdrojov, ktoré nebývajú spätne overované. To často slúži ako prostriedok na šírenie aj nebezpečnej propagandy.“[3] Podľa ruskej historičky, lingvistky a ľudskoprávnej občianskej aktivistky Eleny Gluško patrí Slobodný vysielač k médiám, ktoré využíva ruská vláda v novej etape informačnej vojny, spustenej od leta 2013.[8][9] Toto podozrenie sa často ozýva kvôli záznamu zo stretnutia predstaviteľov časopisu Zem a Vek (Rostas, Budzák) na ruskom veľvyslanectve (26. 5. 2014).[10] Kritici tvrdia, že Zem a Vek je prepojený na Slobodný vysielač a pochybnosti o financovaní Zem a Vek potom podkopávajú tvrdenia prevádzkovateľov o nezávislosti a čistom financovaní. Tieto podozrenia a ani žiadne iné sa nikdy nepotvrdili.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Poláš, Martin (2013), „Rádio Slobodný vysielač vraj na kampaň zvolilo vandalizmus. Od počarbanej zastávky sa dištancuje“, Trend, 2013-09-25, http://medialne.etrend.sk/radia/radio-slobodny-vysielac-vraj-na-kampan-zvolilo-vandalizmus-od-pocarbanej-zastavky-sa-distancuje.html, dost. 2014-12-08 
  2. Na Slovensku má vzniknúť nový denník“, Hospodárske noviny, 2013, 2013-09-20, http://strategie.hnonline.sk/spravy/media/na-slovensku-ma-vzniknut-novy-dennik, dost. 2014-12-08 
  3. a b c Mikušovič, Dušan (2014), „Sulík bol v Slobodnom vysielači, ktorý obľubujú konšpirátori“, SME, 2014-05-20, http://ekonomika.sme.sk/c/7209589/sulik-bol-v-slobodnom-vysielaci-ktory-oblubuju-konspiratori.html, dost. 2014-12-08 
  4. a b c d e KRŠIAK, Peter; KORÓNI, Boris; LICHTNER, Norbert. (NAŠE RÁDIO) SLOBODNÝ VYSIELAČ [online]. SLOBODNÝ VYSIELAČ, [cit. 2014-12-08]. Dostupné online.
  5. Larger than life - Who is afraid of the Big Bad Russia? - Slovak Country Report [online]. politicalcapital.hu, [cit. 2019-04-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ESJnews.com. Migration as a Tool of Russian Information Warfare [online]. esjnews.com, [cit. 2019-04-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Archív relácií [online]. SLOBODNÝ VYSIELAČ, [cit. 2014-01-05]. Dostupné online.
  8. TASR (2014), „E. Gluško: Európa prehrala informačnú vojnu s Ruskom“, Teraz.sk, 2014-05-13, http://www.teraz.sk/slovensko/glusko-informacie-media-navsteva/84225-clanok.html, dost. 2016-01-20 
  9. Tlačová konferencia Františka Šebeja a Eleny Gluško: Rusko postavilo Európu pred nečakanú hrozbu, [Bratislava]: MOST-HÍD TV, 2014 (vyd. 2014-05-13), https://www.youtube.com/watch?v=XW_hl3X54N0, dost. 2016-01-20 
  10. https://dennikn.sk/blog/ako-je-to-s-udajnou-nezavislostou-tibora-rostasa/

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

  • ZEM & VEK − spriaznený alternatívny časopis

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]