Vinič hroznorodý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vinič hroznorodý
Vinič hroznorodý
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Vitis vinifera
L.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Plody viniča- bobule hrozna

Vinič hroznorodý (zastarano réva vínna/vinná, ľudovo vínna réva, hovorovo hrozno; lat. Vitis vinifera) je lianovitá rastlina pôvodom zo Stredomoria, určená na produkciu hrozna alebo na použitie ako množiteľský materiál pre tieto rastliny. Plodmi sú bobule s vysokým obsahom cukru (25%) konzumované ako stolové hrozno alebo spracúvané na víno a iné alkoholické a nealkoholické nápoje.

Základné pojmy[upraviť | upraviť zdroj]

Viničová sadenica je:

  • neštepená časť zakoreneného výhonku alebo bylinného výhonku určená na sadenie v neštepenom stave alebo na použitie ako podpníky určené na výrobu odrezkov,
  • časť viničového výhonku, bylinného výhonku alebo výhonku spojená štepením, ktorých podzemná časť je zakorenená

Podpníkový vinič je rastlina viniča, ktorej odrezky sú používané najmä na vrúbľovanie viniča a tvoria jej dolnú časť.

Odroda je skupina viniča v rámci najnižšieho známeho botanického triedenia, ktorú možno odlíšiť od akejkoľvek inej skupiny viniča podľa prejavu najmenej jedného znaku a považovať za jednotnú s ohľadom na jej schopnosť nemeniť sa pri rozmnožovaní.

Klon viniča je vegetatívnym spôsobom dopestované a geneticky identické potomstvo z jedného kra, ktorý je zapísaný v Listine registrovaných odrôd.

Ker viniča je rastlina viniča v pestovateľskom tvare určená na produkciu hrozna, vrúbľov alebo odrezkov viniča.

Plod[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Hrozno

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Nie je možné presne určiť vek viniča, ale určite je staršia ako ľudstvo. Našli sa stopy po nej na brehoch Kaspického mora, v Grónsku, v Severnej Amerike, v Malej Ázii. Šlo o divoko rastúci vinič.

Vedci sa domnievajú, že Vitis vinifera, teda vinič hroznorodý, pochádza z údolia riek Eufrat a Tigris, kde sa už pred tisíckami rokov vyrábalo hroznové víno. Trvalo veľmi dlho, kým sa vinič rozšíril po celom svete. Egyptológovia dokonca objavili v hrobkách faraónov semená viniča hroznorodého a z chrámových vyobrazení zisťujú, že už pred viac ako 3500 rokmi pred našim letopočtom pestovali Egypťania kultúrne vinič a vyrábali z jeho hrozna vzácny nápoj, ktorý smeli piť len členovia faraónskych dynastií.

Gréci pestovali a starali sa o vinič podobne ako Egypťania. Víno si ctili ako dar bohov. Pili ho málo a riedili ho vodou. Len nakoniec jedla si nechali naliať niekoľko pohárov čistého vína. Treba spomenúť, že už tam začalo remeslo degustátora. Gréci totiž porovnávali vodu z rôznych prameňov.

Pri rozširovaní rímskej ríše sa zároveň rozširovala aj vínna réva po celej Európe. Vďaka Rimanom sú vinice v povodiach Dunaja a Rýnu. Len na tých najvhodnejších miestach zakladali svoje vinohrady. Pri svojich dobyvačných cestách zakladali vinohrady aj v Gálii, na Pyrenejskom polostrove, v severnej Afrike na území dnešného Maroka, v Alžírsku a Tunisku.

Na Slovensku sa vďaka Rimanom pestovali ušľachtilé odrody viniča. Slovania pri príchode na naše územie tak objavili už rodiace viniče. V roku 892 kráľ Svätopluk zaslal priesady viniča do Prahy vojvodovi Bořivojovi a Ľudmile. Táto ich nechala vysadiť v okolí Mělníka. Tieto vinice dodnes existujú. Vpádom Tatárov bola väčšia časť viničov pod Malými Karpatami zničená. Aby sa znovu pozviechali zničení vinohradníci, uhorský kráľ Ondrej III. dal Bratislave veľké privilégiá, v ktorých spomína už existujúce vinice na podporu zakladania nových viníc oslobodzuje ich majiteľov od platenia daní kráľovi a necháva ich mestu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vinič hroznorodý patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Väčšina autorov vedeckých publikácií uvádza, že vinič pochádza zo strednej Ázie a z Kaukazu z oblasti Čierneho a Kaspického mora. Podľa vykopávok archeológov a nálezov semien viniča sa zistilo, že vinič sa rozšíril ďalej do Egypta, Sýrie, Babylónie, potom do Číny, Palestíny a Grécka. Z Grécka sa rýchle rozšíril do Rímskej ríše a do oblastí, ktoré Rimania pri svojich výbojoch obsadzovali.

Predpokladá sa, že väčšina vinohradníckych oblastí v Európe vznikla na územiach, ktoré boli obsadené Rimanmi. Tak sa rozšíril vinič do Francúzska, Portugalska a Španielska, pričom hranica bola na rieke Mosele v dnešnom Nemecku, a ďalej do Čiech a na Slovensko. Rozšírenie pestovania viniča v strednom a severnom Taliansku sa pripisuje Etruskom. V hrobkách starých Etruskov sa našli fresky, ktorých vek sa odhaduje na viac ako 2500 rokov a obsahujú výjavy súvisiace s pestovaním viniča a výrobou vína. Našli sa aj ozdobné poháre a iné nádoby na víno. Z historických výskumov vyplýva, že v Egypte bolo známe víno už v najstarších dobách jeho dlhej histórie, teda už pred 3200 rokmi pred Kr. Dôkazy o tom sa našli v hrobkách faraónov, kde sa medzi rôznymi kresbami nachádzali aj kresby o pestovaní viniča, lisovaní hrozna, ako aj o príprave vína a o jeho pití. Mŕtvym dokonca dávali do hrobu džbány naplnené vínom.

Latinský názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vitis vinifera subspecies sativa – vinič, ktorý sa na Slovensku pestuje. Ďalej existujú rôzne potomstvá (proles) a to podľa toho, odkiaľ pochádzaju, teda:

  • Vitis vinifera subspecies sativa proles ocidentalis (potomstvo západné)
  • Vitis vinifera subspecies sativa proles orientalis (potomstvo východné)
  • Vitis vinifera subspecies sativa proles pontica (potomstvo čiernomorské)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]