Mišpuľa obyčajná
Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica) je druh rastliny patriaci do čeľade ružovité (Rosaceae). Plody sú jedlé. Nezrelé chutia trieslovite, zrejú po premrznutí a zmäknutí, sú chutné so špecifickou hruškovou chuťou, oceňované i pre zdravotné účinky. Dá sa použiť aj ako okrasná rastlina.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Často sa pestovala v stredoveku ako ovocná drevina, v strednej Európe sa pestuje od 12. storočia. Je ale možné, že je pestovaná už 3000 rokov.[1] Staroveký grécky geograf Strabón zmieňuje μέσπιλον (mespilon) v publikácii Geographica , kniha 16, kapitola 4.[2]
Bola pestovaná v Grécku asi 700 pnl. , a v Ríme asi 200 rokov pred naším letopočtom. V 17. a 18. storočí bola vytlačená inými druhmi ovocia, aj dnes je pestovaná okrajovo.
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Pochádza z oblasti malej Ázie, Kaukazu a severného Iránu.[3]
Popis[upraviť | upraviť zdroj]
Je to listnatý opadavý ker (zriedka malý strom ) dorastá do výšky 5 m. Listy sú 7-12 cm dlhé, zelené, kožovité, ochlpené. Kvitne v máji nápadne veľkými kvetmi s bielymi korunnými lístkami. Plody sú ochlpené, hnedo sfarbené malvice. Drevo je červeno biele, tvrdé, pevné a veľmi húževnaté. Mladé výhonky voľne rastúcich rastlín majú tŕne, tie však úplne chýbajú u kultúrnych odrôd.
Počet chromozómov 2n = 32 alebo 2n = 34 .[1]
Obsahové látky[upraviť | upraviť zdroj]
Plody obsahujú asi sedemdesiat päť percent vody, desať percent cukru, vitamíny (C a B2), vlákninu , triesloviny, kyseliny (najviac kyselinu jablčnú ). A minerálne látky ako vápnik , horčík , draslík a sodík . [4] [5]
Použitie[upraviť | upraviť zdroj]
Je používaná ako okrasná rastlina pre nápadné kvety a plody. Plody sú používané ku konzumácii ako ovocie, zrejú po prvých mrazoch. Je považovaná za cenné ovocie pre obsah vlákniny, ktorý pôsobí proti rakovine hrubého čreva a môže znížiť aj riziko vzniku žlčových kameňov, zvyšuje mikrobiálnu činnosť v prospech črevných baktérií. Zo zrelých plodov možno ľahko vyrobiť veľmi chutnú zaváraninu. Nevýhodou mišpule je obtiažna manipulácia so zrelými mäkkými plodmi, ktorých šupka sa ľahko trhá.
V Iráne sa ovocie, lístie, kôra a drevo stromu používali ako lieky na niektoré ochorenia, vrátane hnačky, nadúvanie žalúdka, abscesy v krku a horúčku. [6]
Pestovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Mišpuľa vyžaduje teplé a chránené miestá. Preferuje zásaditú, priepustnú výživnú pôdu. Vydrží prísušky.
Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Ako ovocný strom, prípadne ker je rozmnožovaná vegetatívne, vrúbľovaním alebo očkovaním na hloh, dulu, hruškový semenáč, nebo jarabinu, ale občas sa množí i samovoľne semenom.
Choroby a škodcovia[upraviť | upraviť zdroj]
Mišpuľa je len zriedka kedy napadnutá škodcami či chorobami. Listy môžu poškodzovať larvy motýľa Lithocolletis blancardella. Hnilobu plodov, moniliózu, zpôsobuje Monilia fructigena (rod Monilia ) , Niekedy môže ju poškodzovať huba Podosphaera clandestina zpôsobujúca vednutie listov a pupenov. Mišpuľa je ale náchylná k poškodeniu bakteriálnou spálou ružovitých . [9]
Odkaz[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b The Medlar (Mespilus germanica, Rosaceae) from antiquity to obscurity. Economic Botany. 43(3): [online]. . preview Dostupné online.
- ↑ Strabo, Geography [online]. . Dostupné online.
- ↑ Mišpule obecná (Mespilus germanica L.) [online]. . Dostupné online.
- ↑ Téma z diskuze: Jak se starat o mišpuli a co s jejími plody? [online]. . Dostupné online.
- ↑ Srovnání hodnot antioxidační kapacity v netradičních druzích ovoce [online]. . Dostupné online.
- ↑ Medicinal benefits and usage of medlar ( Mespilus germanica ) in Gilan Province (Roudsar District), Iran [online]. . Dostupné online.