Brančské bradlá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°43′37″S 17°29′42″V / 48,727°S 17,495°V / 48.727; 17.495
Brančské bradlá
geomorfologická časť
Myjavskej pahorkatiny
Burg - Berencs - Slovakia - Europe.jpg
Hradný vrch Branč
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Trenčiansky, Trnavský
Okresy Myjava, Senica
Časť Myjavskej pahorkatiny
Hranice Myjavská pahorkatina, Žalostinská vrchovina
Rieky Myjava, Debernícky potok
Súradnice 48°43′37″S 17°29′42″V / 48,727°S 17,495°V / 48.727; 17.495
Najvyšší bod Branč
 - výška 473 m n. m.
Najnižší bod severozápadný okraj územia
 - poloha údolie Myjavy
 - výška cca 250 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Brančské bradlágeomorfologická časť Myjavskej pahorkatiny.[1] Zaberajú plošne neveľké územie na severnom okraji krajinného celku, západne od Myjavy a najvyšší vrch Branč dosahuje 475 m n. m.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Územie zaberá severozápadný okraj Myjavskej pahorkatiny a je jej jedinou samostatnou časťou. Pahorkatina obklopuje Brančské bradlá zo severovýchodu, východu, juhu i západu a len severozápadný okraj lemuje údolie Myjavy. To vytvára prírodnú hranicu Žalostinskej vrchoviny, geomorfologického podcelku Bielych Karpát.[1]

Brančské bradlá patria do povodia Myjavy, ktoré je súčasťou povodia Moravy. Rieka lemuje severný okraj územia a odvádzajú do nej nadbytočnú vodu všetky potoky tejto oblasti Myjavskej pahorkatiny.[2]

Ochrana územia[upraviť | upraviť kód]

Táto časť Myjavskej pahorkatiny leží na vonkajšom, južnom okraji Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Na okraji územia leží jediná osobitne chránená lokalita, prírodná pamiatka Rieka Myjava.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Myjavská pahorkatina je z turistického hľadiska v tieni susedných Bielych Karpát s dominantnou Veľkou Javorinou (970 m n. m.). Masív Brančských bradiel, vystupujúci z inak pomerne plochého územia pahorkatiny, poskytuje menej náročné výstupy s výhľadmi do okolia. Medzi najatraktívnejšie lokality patrí hradný vrch Branč, s výškou 475 m n. m. najvyšší bod časti.[2]

Turistické trasy[upraviť | upraviť kód]

Vybrané vrchy[upraviť | upraviť kód]

  • Branč (475 m n. m.)
  • Starý hrad (454 m n. m.)
  • Chorvátsky vrch (462 m n. m.)[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-11]. Dostupné online.
  2. a b c d e f mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-09]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]