Brančské bradlá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Brančské bradlá
geomorfologická časť
Myjavskej pahorkatiny
Hradný vrch Branč
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Trenčiansky, Trnavský
Okresy Myjava, Senica
Časť Myjavskej pahorkatiny
Hranice Myjavská pahorkatina, Žalostinská vrchovina
Rieky Myjava, Debernícky potok
Súradnice 48°43′37″S 17°29′42″V / 48,727°S 17,495°V / 48.727; 17.495
Najvyšší bod Branč
 - výška 473 m n. m.
Najnižší bod severozápadný okraj územia
 - poloha údolie Myjavy
 - výška cca 250 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Brančské bradlágeomorfologická časť Myjavskej pahorkatiny.[1] Zaberajú plošne neveľké územie na severo-západnom okraji krajinného celku, západne od Myjavy a najvyšší vrch Branč dosahuje 475 m n. m.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Územie zaberá severozápadný okraj Myjavskej pahorkatiny a je jej jedinou samostatnou časťou. Pahorkatina obklopuje Brančské bradlá zo severovýchodu, východu, juhu i západu a len severozápadný okraj lemuje údolie Myjavy. To vytvára prírodnú hranicu Žalostinskej vrchoviny, geomorfologického podcelku Bielych Karpát.[1]

Brančské bradlá patria do povodia Myjavy, ktoré je súčasťou povodia Moravy. Rieka lemuje severný okraj územia a odvádzajú do nej nadbytočnú vodu všetky potoky tejto oblasti Myjavskej pahorkatiny.[2]

Ochrana územia[upraviť | upraviť zdroj]

Táto časť Myjavskej pahorkatiny leží na vonkajšom, južnom okraji Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Na okraji územia leží jediná osobitne chránená lokalita, prírodná pamiatka Rieka Myjava.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Myjavská pahorkatina je z turistického hľadiska v tieni susedných Bielych Karpát s dominantnou Veľkou Javorinou (970 m n. m.). Masív Brančských bradiel, vystupujúci z inak pomerne plochého územia pahorkatiny, poskytuje menej náročné výstupy s výhľadmi do okolia. Medzi najatraktívnejšie lokality patrí hradný vrch Branč, s výškou 475 m n. m. najvyšší bod časti.[2]

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Vybrané vrchy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Branč (475 m n. m.)
  • Starý hrad (454 m n. m.)
  • Chorvátsky vrch (462 m n. m.)[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-11]. Dostupné online.
  2. a b c d e f mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-09]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]