Drozd čvíkota

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Drozd čvíkota
Turdus pilaris2.jpg
Drozd čvíkotavý (Turdus pilaris)
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Turdus pilaris
Linnaeus, 1758
Synonymá
drozd čvíkotavý, čvíkota severná, čvíkota
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Drozd čvíkota (iné názvy pozri nižšie), lat. Turdus pilaris je druh z čeľade drozdovité. Sibírsky druh, ktorý sa od roku 1750 šíri do strednej Európy a v roku 1937 dosiahol Grónsko. Od začiatku 20. storočia postupne obsadzuje Slovensko, najmä pozdĺž tokov.[2]

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Drozd čvíkota je tiež známy ako drozd čvíkotavý, čvíkota severná, čvíkota[3][4][5][6][7][8], nárečovo alebo zastarano: kvíčala, cvíčala, borovčiak, v dávnej slovenčine: čvikota, prskavec, prskota, čvíčela, čvíčala, kvícala, kvíčavka, kvičánka, kvičárka, borovíčkový pták, jalovčiak, jalovčák a nepresne: trskot(a)[9][10][11][12][13][14]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je veľký asi ako drozd kolohrivý, meria 25[15] – 25 5 cm[16] a váži 89 – 109 g.[17]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Typický hlas čvíkoty je silné "čak-čak-čak"[15][16] a vysoké "krij"[15]. Za letu sa ozýva jemným "sii"[16]. Spev čvíkoty neznie muzikálne, je to zmes rôznych zvukov s mľaskavým prídychom, často spieva i za letu.[15][16]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Od začiatku 20. storočia hniezdi aj na Slovensku a postupne sa šíri smerom na juhozápad. V období posledného mapovania (1980 – 1999) už hniezdili na 73% mapovaných kvadrátov.[2] Dodnes platí, že najmenej sa vyskytuje na západnom Slovensku. Hniezdi do 1 000 m n. m..[2]

V zimnom období je to typický druh, ktorý sa vyskytol na 93,5% kvadrátov.[2]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 10 000 – 20 000, zimujúcich jedincov 60 000 – 500 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o 20 do 50%. Európsky ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[2]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi v okolí riek a potokov, v pobrežných porastoch, v sadoch, v parkoch miest, v oblastiach so zvyškami malých listnatých aj ihličnatých lesíkov a na okrajoch lesov.[2]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Na jar a v lete sa živí hmyzom, pavúkmi aj malými slimákmi. Na jeseň a v zime konzumujú plody (borievka, imelo biele, jarabina vtáčia).[17]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.2.
  2. a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Drozd čvíkota, s. 482 – 484.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2015), rev. 2015-11-07, [cit. 2016-10-12]. Dostupné online.
  4. čvíkota. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
  5. čvíkota. In: Slovník súčasného slovenského jazyka A–G, 2006. dostupné online
  6. Anonym (preklad: Gutteková, A.). Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 78
  7. BURNIE, D. et al.: Vták : unikátny obrazový sprievodca. Bratislava: Ikar, 2008. ISBN 978-80-551-1754-6. s. 439
  8. VILČEK, F. Atlas vtákov. Bratislava: Obzor, 1984. s. 316
  9. kvíčala. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch x. diel x – x. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. s. 280
  10. kvíčala, cvíčala, borovčiak. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
  11. kwíčala, cwíčala, prskawec. In: BERNOLÁK, Anton. Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné online
  12. čvíkota, kvíčala, čvíčala, trskota, trskot. In: Česko - německý slovník Fr. Št. Kotta. Ústav pro jazyk český Akademie věd ČR, v. v. i. dostupné online (pôvodne: KOTT, F. Š. Česko-německý slovník zvláště grammaticko-fraseologický (Díl první – sedmý; Dodatky). Praha: František Šimáček, 1878-1893).
  13. ŽIGO, P.: “Historický slovník slovenského jazyka. Zv. IV. P — poihrať sa — P — pytľovať. Red. M. Majtán. Bratislava, Veda 1995. 583 s.”In: Slovenská reč, 61, č. 5, 1995, str. 309-313. s. 312 dostupné online
  14. MIHÁL, J.: „Dr. Josef Holub: STRUČNÝ SLOVNÍK ETYMOLOGICKÝ JAZYKA ČESKOSLOVENSKÉHO. Vydalo Statní nakladatelství. Praha 1933. Strán XX+294. Viazaný exemplár 13 Kčs. (Dokončenie.)” In: Slovenská reč, roč. III, č. 5, s. 151-159, s. 152 dostupné online
  15. a b c d PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  16. a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  17. a b FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]