Imelo biele

	Imelo biele
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	vyššie rastliny (Cormobionta)
Vývojová línia	cievnaté (Traceophyta)
Vývojová vetva	semenné (Spermatophyta)
Skupina	krytosemenné (Angiospermae)
Oddelenie	magnóliorasty (Magnoliophyta)
Trieda (classis)	dvojklíčnolistové (Magnoliopsida)
Rad (ordo)	santalotvaré (Santalales)
Čeľaď (familia)	santalovité (Santalaceae)
Rod (genus)	imelo (Viscum)
Druh (species)	imelo biele (V. album)
Vedecký názov
	Viscum album; Linné, 1753
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Imelo biele (lat. Viscum album) je poloparazitická rastlina z čeľade santalovité (v minulosti z čeľade imelovité) cudzopasiaca na stromoch. Hostiteľské stromy však nepoškodzuje.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Imelo je stromovitý ker vysoký 30-50 cm. Má rozkonárené stonky žltozelenej farby. Listy sú kožovité, majú podlhovasto vajcovitý tvar, sú celistvookrajové a neopadavé. Imelo má drobné kvety žltkastej farby umiestnené v rázsochách a tiež na koncoch konárikov. Kvitne skoro, v marci – apríli. Plody sú biele lepkavé bobule.

Obsahové látky[upraviť | upraviť zdroj]

Obsahuje lektín, živice (napr. viskotoxín, ktorý je však vo väčšom množstve toxický), alkaloidy, flavonoidy, cholín, acetylcholín, histamín, rôzne organické kyseliny, triterpény a iné.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Táto rastlina sa vyskytuje v Európe, Ázii a parazituje najmä na listnatých drevinách a z ihličnatých najmä na jedliach. Je to cudzopasná rastlina, ktorá sa prichytáva na kôre stromov. Zo stromov, ktoré sú jej hostiteľom, odoberá rozpustené minerálne živiny. Špecifický výskyt týchto rastlín je v korunách stromov vo výškach. Pre dobré upevnenie sa na svojom hostiteľovi musia zotrvať dlhú dobu a postupne zapúšťať korene - haustórie pod kôru hostiteľského stromu.

Výskyt v kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

História tejto rastliny spadá až do obdobia Keltov. Tí považovali imelo biele ako mocnú a čarovnú rastlinu. Pravdepodobne ju využívali pri rituáloch na odháňanie démonov. Vyobrazenia imela možno vidieť na rôznych predmetoch tohto národa v podobe lístkov a vetvičiek. V priebehu času sa vo Veľkej Británii zaužívalo imelo ako symbol šťastia a ľudia si ho vešali počas vianočných sviatkov nad hlavu, alebo ho ako tento symbol často zobrazovali maliari vo svojich obrazoch.