Imelo biele

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Imelo biele
Imelo biele
Imelo biele
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Viscum album
Linné, 1753
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Imelo biele (Viscum album) je poloparazitická rastlina z čeľade santalovité (v minulosti z čeľade imelovité) cudzopasiaca na stromoch. Hostiteľské stromy však nepoškodzuje.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Imelo je stromovitý ker vysoký 30-50 cm. Má rozkonárené stonky žltozelenej farby. Listy sú kožovité, majú podlhovasto vajcovitý tvar, sú celistvookrajové a neopadavé. Imelo má drobné kvety žltkastej farby umiestnené v rázsochách a tiež na koncoch konárikov. Kvitne skoro, v marci – apríli. Plody sú biele lepkavé bobule.

Obsahové látky[upraviť | upraviť zdroj]

Obsahuje lektín, živice (napr. viskotoxín, ktorý je však vo väčšom množstve toxický), alkaloidy, flavonoidy, cholín, acetylcholín, histamín, rôzne organické kyseliny, triterpény a iné.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Táto rastlina sa vyskytuje v Európe, Ázii a parazituje najmä na listnatých drevinách a z ihličnatých najmä na boroviciach. Je to cudzopasná rastlina, ktorá sa prichytáva na kôre stromov. Zo stromov, ktoré sú jej hostiteľom, odoberá rozpustené minerálne živiny. Špecifický výskyt týchto rastlín je v korunách stromov vo výškach. Pre dobré upevnenie sa na svojom hostiteľovi musia zotrvať dlhú dobu a postupne zapúšťať korene - haustórie pod kôru hostiteľského stromu.

Výskyt v kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

História tejto rastliny spadá až do obdobia Keltov. Tí považovali imelo biele ako mocnú a čarovnú rastlinu. Pravdepodobne ju využívali pri rituáloch na odháňanie démonov. Vyobrazenia imela možno vidieť na rôznych predmetoch tohto národa v podobe lístkov a vetvičiek. V priebehu času sa vo Veľkej Británii zaužívalo imelo ako symbol šťastia a ľudia si ho vešali počas vianočných sviatkov nad hlavu, alebo ho ako tento symbol často zobrazovali maliari vo svojich obrazoch.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]