Črchľový potok (prítok Kysuce)
| Črchľový potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Čadca |
| Obec | Raková, Čadca |
| Prameň | Turzovská vrchovina |
| - poloha | Raková, Hornokysucké podolie |
| - výška | 743 m |
| - súradnice | 49°24′41″S 18°45′03″V / 49,4115°S 18,7509°V |
| Ústie | Kysuca |
| - poloha | Raková, Čadca, Hornokysucké podolie |
| - výška | 415 m |
| - súradnice | 49°26′32″S 18°45′26″V / 49,4421°S 18,7571°V |
| Dĺžka | 4,6 km |
| Rád toku | IV. |
| Hydrologické poradie | 4-21-06-5757 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Črchľový potok[1] je potok v centrálnej časti regiónu Kysuce pretekajúci obcou Raková a v malom rozsahu pri ústí i po hranici s mestom Čadca v okrese Čadca. Je to pravostranný prítok Kysuce, ktorá ústi do Váhu; má dĺžku 4,6 km. Je vodným tokom IV. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-21-06-5757. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Turzovská vrchovina, geomorfologický podcelok Hornokysucké podolie.[2]
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v nadmorskej výške 743 m n. m. v lesnom extraviláne v južnej časti územia obce Raková 30 m severovýchodoseverne od trojchotárnika, v ktorom sa stretávajú hranice obcí Raková, Zákopčie a Čadca, v lesnom komplexe Osobité, v geomorfologickom celku Turzovská vrchovina, v geomorfologickom podcelku Hornokysucké podolie.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Tečie severným smerom lesným extravilánom, v nadmorskej výške 567 m n. m. pretína lesnú spevnenú cestu, obteká pole Pod Hájnicou, v nadmorskej výške 508 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, svojim ľavým brehom obteká východné a severovýchodné úpätie z južnej strany zalesneného a zo severnej strany odlesneného, zatrávneného vrchu Črchľa s nadmorskou výškou 563 m n. m., vo výške 479 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, vystupuje z lesa a po ľavej strane obmýva pasienky, lúky a riedky lesný porast, v nadmorskej výške 443 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, stáča sa do východného smeru, ľavým brehom obmýva obecný areál hospodárskeho strediska s vodárňou a vteká do intravilánu Rakovej, po zmene smeru na sever tečie po obecnej hranici medzi Rakovou a mestom Čadca, podteká železničnú trať Čadca – Makov a po krátkom úseku v nadmorskej výške 415 m n. m. ústi do Kysuce ako jej pravostranný prítok. Má tri bezmenné prítoky.[3][4][5]
Pramení, preteká a ústi v geomorfologickom celku Turzovská vrchovina, v geomorfologickom podcelku Hornokysucké podolie.[6]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Vodný tok má pôvod v názve vrchu Črchľa (Turzovská vrchovina) s nadmorskou výškou 563 m n. m., na východnom úpätí ktorého potok tečie. Z toponyma Črchľa rozšírením o formant -ový a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložené z prídavného mena a z podstatného mena) Črchľový potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[7]
Názov vrchu Črchľa, ktorého severná časť je ešte aj v súčasnosti odlesnená, má pôvod vo všeobecnom podstatnom mene črchľa vo význame časť lesa, v ktorom sa lúpala kôra zo stromov, aby vyschli, vyčrchlené miesto. Motivantom pomenovacieho procesu bol charakteristický výskyt vyčrchleného miesta v priestore vrchu v čase pomenovania. Črchlenie bol jeden zo stredovekých spôsobov odlesňovania, transformácie lesných pozemkov na kultúrnu pôdu - poľnohospodárske pozemky. Najskôr sa obsekala, olúpala kôra dookola kmeňa stromu, aby vyschol, neskôr sa očrchlené vyschnuté stromy vytínali a potom sa klčovaním získavala užitočná, kultúrna pôda. Podstatné meno črchľa je v súčasnej slovenčine vysunuté na okraj jej slovnej zásoby.[8][9] V roku 2007 bola štandardizovaná podoba hydronyma Črchľový potok.[10] Porovnaj aj hydronymá napr. Črchľový potok (prítok Varínky), Črchľový potok (prítok Osturnianskeho potoka), Črchľový potok (prítok Polhoranky), Črchlinský potok, Črchľa (prítok Jelenieho potoka), Črchľa (prítok Kučmanovského potoka).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-11-19).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-11-19].
- ↑ Priebeh vodného toku Črchľový potok (prítok Kysuce) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-11-17].
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.6.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 27, 105. Bratislava 1977. 79-008-76.
- ↑ Geografické názvy okresu Čadca A40. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1634/1994 z 3.6.1994. 78 s. S. 43, 44, 59, 66. ISBN 80-85672-14-6.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 11, 12, 108, 109. 079-902-87 NVA.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 66, 67.
- ↑ Jaromír Krško; Drahomír Velička. Hydronymia povodia Kysuce. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2011. 208 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0266-7. S. 47.
- ↑ Milan Majtán. Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok 1, A-J. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1991. 535 s. ISBN 80-224-0228-1. S. 224.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40 - 50. Dostupné online [4] [cit. 2021-11-20].