Črchľa (prítok Kučmanovského potoka)
| Črchľa | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Sabinov |
| Obec | Krásna Lúka |
| Prameň | Šarišské podolie, Levočská vysočina |
| - poloha | Čierna kopa |
| - výška | 914 m |
| - súradnice | 49°11′05″S 20°47′17″V / 49,1847°S 20,7881°V |
| Ústie | Kučmanovský potok |
| - poloha | Krásna Lúka, Šarišské podolie |
| - výška | 567 m |
| - súradnice | 49°11′43″S 20°48′52″V / 49,1953°S 20,8144°V |
| Dĺžka | 2,6 km |
| Rád toku | VII. |
| Hydrologické poradie | 4-32-04-1111 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Črchľa[1] je potok v západnej časti regiónu Šariš v obci Krásna Lúka v okrese Sabinov. Je to pravostranný prítok Kučmanovského potoka, ktorý ústi do Torysy; má dĺžku 2,6 km. Je vodným tokom VII. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-32-04-1111. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Spišsko-šarišské medzihorie, geomorfologický podcelok Šarišské podolie a v pramennej oblasti pomedzie s geomorfologickým celkom Levočské vrchy, s geomorfologickým podcelkom Levočská vysočina[2].
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v nadmorskej výške 914 m n. m. v lesnom extraviláne v juhozápadnej časti územia obce Krásna Lúka na východnom svahu vrchu Čierna kopa s nadmorskou výškou 1 180 m n. m., ktorej vrchol leží na území obce Tichý Potok v katastrálnom území Blažov, v geomorfologickom podcelku Šarišské podolie na pomedzí s geomorfologickým podcelkom Levočská vysočina.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Tečie v krátkom úseku východným smerom lesným extravilánom, vo vzdialenosti 500 m od prameňa sa stáča do smeru severovýchod a tento smer si zachováva až do svojho zaústenia, pravým brehom obmýva pasienok a nižšie aj pole s rovnakým názvom Godušné vrchy, vychádza z lesa v nadmorskej výške 769 m n. m. a pokračuje poľnohospodárskym extravilánom, ľavým brehom obmýva pasienok a pole Štvrtky, vo výške 637 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok z pasienka Štvrtky, vo výške 617 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok, vo výške 580 m n. m. vchádza do severozápadného okraja intravilánu obce Krásna Lúka a po záverečnom 240 m úseku s malým spádom meandrujúc ústi do Kučmanovského potoka v nadmorskej výške 567 m n. m. ako jeho pravostranný prítok. Má dva bezmenné prítoky.[3][4][5] Preteká a ústi v geomorfologickom celku Spišsko-šarišské medzihorie, geomorfologickom podcelku Šarišské podolie, s výnimkou pramennej oblasti, ktorá sa nachádza v dosahu aj geomorfologického celku Levočské vrchy, geomorfologického podcelku Levočská vysočina[6].
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Vodný tok má pôvod v apelatíve črchľa, ktoré bolo bez zmeny prenesené na potok, vo význame časť lesa, v ktorom sa lúpala kôra zo stromov, aby vyschli, vyčrchlené miesto. Motivantom pomenovacieho procesu bol charakteristický výskyt vyčrchleného miesta v priestore potoka v čase pomenovania. Črchlenie bol jeden zo stredovekých spôsobov odlesňovania, transformácie lesných pozemkov na kultúrnu pôdu - poľnohospodárske pozemky. Najskôr sa obsekala, olúpala kôra dookola kmeňa stromu, aby vyschol, neskôr sa očrchlené vyschnuté stromy vytínali a potom sa klčovaním získavala užitočná, kultúrna pôda.[7][8]
V roku 2007 bola štandardizovaná podoba hydronyma Črchľa[9]. Zo slovného základu apelatíva črchľa bol v slovenskom stredovekom jazykovom prostredí utvorený jednoslovný nepredponový názov Črchľa ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii vrátane hydronymie; toto apelatívum je v súčasnej slovenčine vysunuté na okraj slovnej zásoby [10]; porovnaj aj hydronymá napr. Črchľový potok (prítok Varínky), Črchľový potok (prítok Osturnianskeho potoka), Črchľový potok (prítok Kysuce), Črchľový potok (prítok Polhoranky), Črchlinský potok, Črchľa (prítok Jelenieho potoka).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-11-17).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-11-17].
- ↑ Priebeh vodného toku Črchľa (prítok Kučmanovského potoka) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-11-17].
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 32. Bratislava 1976. 79-002-76.
- ↑ Geografické názvy okresu Prešov A26. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-305/1992 z 5.8.1992. 105 s. S. 38, 80, 92. ISBN 80-900509-8-0.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 12, 13. 079-902-87 NVA.
- ↑ Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 106.
- ↑ Milan Majtán. Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok 1, A-J. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1991. 535 s. ISBN 80-224-0228-1. S. 224.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40 - 42. Dostupné online [4] [cit. 2021-09-06.] [cit. 2021-11-13].
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 66, 67.