Porubský potok (prítok Ladianky)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Porubský potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Prešov
Obec Okružná, Šarišská Poruba, Lada
Prameň Záhradnianska brázda
 - poloha Veľký laz
 - výška 545 m
 - súradnice 49°00′59″S 21°23′44″V / 49,0165°S 21,3955°V / 49.0165; 21.3955
Ústie Ladianka
 - poloha Lada
 - výška 267 m
 - súradnice 49°02′48″S 21°21′23″V / 49,0468°S 21,3565°V / 49.0468; 21.3565
Dĺžka 4,2 km
Rád toku VIII.
Číslo hydronyma 4-32-04-477
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Porubský potok[1] je potok v geomorfologickom celku Beskydské predhorie a v jeho geomorfologickom podcelku Záhradnianska brázda[2][3] v regióne Šariš v Prešovskom kraji v okrese Prešov. Je ľavostranným prítokom vodného toku Ladianka. Má dĺžku 4,2 km.[4]

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v 545 m n. m. v centrálnej až východnej časti územia obce Okružná v lesnom extraviláne na severnom svahu lesa Veľký laz v okrese Prešov v Prešovskom kraji.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od prameňa tečie severným smerom v lesnom extraviláne obce Okružná, pravým brehom obmýva les Dolinky, preteká cez les Kráľovčík, v 430 m n. m. opúšťa územie Okružnej a vteká na územie obce Šarišská Poruba. Vteká do poľnohospodárskeho extravilánu, v 330 m n. m. sa rozteká do dvoch ramien, pravé (východné) rameno preteká stredom intravilánu, ľavým brehom obmýva pole Pastovník, pravým brehom obmýva pole Nad debričkami, ľavé (západné) rameno tečie na západ od intravilánu, ľavým brehom obmýva pasienok Uhlisko, v 334 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok pritekajúci z pasienka Vyšná hora, v 321 m n. m. sa obe ramená stekajú. Vodný tok meandruje v poľnohospodárskom extraviláne, preteká cez pole Nad potokmi, v 297 m n. m. vteká na územie obce Lada, preteká vez intravilán Lady, v 267 m n. m. ústi do Ladianky ako jej ľavostranný prítok v poľnohospodárskom extraviláne na území obce Lada. Ladianka ďalej ústi do Sekčova.[5] Pramení a preteká na území obce Okružná, preteká územím obce Šarišská Poruba a ústi na území obce Lada v okrese Prešov v Prešovskom kraji. Nemá dôležitejší prítok.[6]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov vodného toku má pôvod v názve obce Šarišská Poruba, cez územie ktorej preteká. Názov obce má pôvod v charakteristickom výskyte vyrúbaného lesného porastu, priestoru vyrúbaného lesa.[7] Vývoj názvu obce podľa dochovaných stredovekých listín: 1410 Mathyuswagasa, 1773 Vagas, 1920 Vagaš, 1948 Šarišská Poruba.[8] Maďarské vágás = slovenské poruba. Zo slovného základu druhého prvku názvu obce poruba rozšírením o formant prídavného mena -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Porubský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[9] Hydronymum Porubský potok bolo štandardizované v roku 2013.[10] V súčasnej slovenskej štandardizovanej hydronymii hydronymum Porubský potok nie je jedinečným názvom (február 2024).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-19]. Dostupné online.
  3. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 139. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  4. Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 323, 324. .
  5. Priebeh vodného toku Porubský potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [1] [cit. 2024-02-10].
  6. Geografické názvy okresu Prešov A26. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-305/1992 z 5.8.1992. Bratislava 1992. 105 s. S. 40, 49, 61, 62. ISBN 80-900509-8-0.
  7. Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (52). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2015, ročník 49, č. 4, ISSN 0023-5202. S. 226. Dostupné online [2] [cit. 2024-02-13.]
  8. KROPILÁK, Miroslav. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok III. Bratislava : Veda, 1977. 532 s. S. 122.
  9. Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
  10. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-703/2013 zo dňa 31.1.2013 o štandardizácii 30 názvov vodných tokov z územia Slovenskej republiky. Spravodajca ÚGKK SR, 2013, ročník 45, čiastka 1, s. 9 - 10. S. 10. Dostupné online [3] [cit. 2024-02-10.]